Podobne ako Vlastníci, aj Mimoriadna udalosť sa odohráva prevažne v uzavretom priestore. Čo vás fascinuje na izolovanom mieste plnom ľudí s odlišným pozadím?
Je to starý známy dramatický princíp. Urobil som asi 90 inscenácií, kde nikto v uzavretom priestore nie je. Moje dva filmy paradoxne túto vnútornú podobnosť majú. Inak si však myslím, že sú zásadne odlišné v mnohých veciach. Vyzýva to na to vidieť v nich nejaký model či zovšeobecnenie ľudského správania, ale myslím si, že to je skôr prípad Vlastníkov. Pri Mimoriadnej udalosti je to len odrazová plocha.
V oboch prípadoch vás čiastočne inšpirovali skutočné udalosti. Je podľa vás každodenný život najlepším zdrojom humoru?
Neviem veľmi uvažovať v iných konotáciách než je ľudský život, pretože som nič iné nezažil. To ma aj inšpiruje. Keby som povedal, že to nie je zo skutočného života, ale napríklad z knihy alebo ide o bláznivý sci-fi nápad, tak je to stále inšpirované tým, čo žijeme, pretože hlava vám nič iné ponúknuť nevie. Nedokážeme vystúpiť zo svojho antropocentrického vnímania.
Vlastníkov som zažil na vlastnej koži, a to počas dlhého obdobia. Mimoriadnu udalosť inšpirovala jedna správa v novinách, kde som nepátral po tom, akí ľudia boli vo vagónoch, či k čomu tam naozaj došlo. Dostal som sa síce k správe od vlakovej inšpekcie, ale oveľa viac pre nás boli dôležité mediálne výstupy. Informovala totiž o tom verejnoprávna televízia, potom natočila reportáž aj súkromná televízia, a už tieto dve správy sa veľmi líšili od toho, k čomu v skutočnosti došlo.
Najviac faktická je spomínaná správa vlakovej inšpekcie, ktorá opisuje princíp bŕzd. Ľudia natočili tiež veľa internetových paródií. Naraz teda vzniklo niekoľko vrstiev správy o realite. Pôvodná udalosť v tom úplne zanikala. Pri Vlastníkoch pre nás bolo dôležité poznať pôvodnú situáciu dopodrobna.
Boli ste v kontakte s účastníkmi skutočnej udalosti?
Vôbec. Ani sme nechceli byť. Už na začiatku sme si dali záväzok, že sa k pravde nechceme dopátrať. Až teraz sa objavujú nové informácie a je to celkom dobré pokračovanie nášho filmu. Nedávno vznikol rozhovor s jednou z účastníčok. Redaktor sa jej pýta, k čomu tam došlo, a do toho sa púšťajú zábery z Mimoriadnej udalosti. Takže vzniká ďalšia, akoby rozmnožená verzia filmu. To ma baví.
Ako by ste sa zachovali vy na mieste účastníkov tejto udalosti?
Sám seba presviedčam, že by som konal a reagoval racionálne. Myslím si ale, že kým sa to nestane, tak za seba nikto neručí. Postavy vo filme smerujú skôr k iracionálnemu konaniu.
Plánujete sa ako filmový režisér aj naďalej venovať komédii alebo vás láka aj dráma?
Mám viac tém a nie všetky sú komicky ladené. Tým nechcem povedať, že by pre mňa komédia bola niečím nižším. Naopak, mám pocit, že dosiahnuť, aby sa ľudia smiali, je možné mnohými spôsobmi. Keď ide o humor, ktorý odhaľuje vzorce absurdného správania ľudí, je to pre mňa očisťujúci a katarzný smiech.
Urobiť komédiu, na ktorej sa ľudia bavia od začiatku do konca, je veľmi ťažké. Podľa toho poznáte, či je komédia dobrá alebo nie. Ak sa pri nej ľudia nesmejú, je to jedna z najhorších vecí, ktoré poznám. Keď urobíte vážnu snímku, nie je hneď jasné, či je dobrá. Môžete pri nej vždy tvrdiť, že ste neboli pochopení alebo že je to otázka vkusu a názoru.
Cítite sa pohodlnejšie v role herca alebo režiséra?
Na herectve mi veľmi vyhovuje vedomie, že je to na bedrách niekoho iného. Je to pre mňa psychická očista. Zároveň však v réžii aplikujem všetko to, čo mi beží v hlave. Mimoriadna udalosť dokazuje, že toho mám v hlave naozaj veľa a ide to všetko jedno cez druhé. Réžia je pre mňa istý spôsob naplnenia a sebarealizácie.
Foto: Cinemart
Vraj chystáte spoluprácu so Slovenským národným divadlom.
Bavíme sa s Mirkou Kičiňovou o spolupráci českého a Slovenského národného divadla k výročiu rozpadu Československa. Je to však trochu zložité, takže to speje skôr k samostatnej réžii.
Tento rok budete moderovať Českého leva. Aké máte očakávania?
Žiadne veľké očakávania nemám. Je mi jasné, že to bude stres. Moderovanie v živom prenose je stresová záležitosť. Zatiaľ ma však baví, s akými ľuďmi sa pritom stretávam a aké máme nápady. Ceny sa budú odovzdávať v 21 kategóriách, takže priestor pre moderátora bude dosť obmedzený, čo mi vyhovuje. Dúfam, že sa podarí vytvoriť dobrú atmosféru.
V pripravovanom seriáli Pozadí událostí hráte jednu z hlavných postáv. Prezradíte nám viac?
Zatiaľ som nevidel výsledok, ale bude to veľmi zaujímavý príspevok k diskusii, ktorá sa teraz rozmáha ohľadom politickej a rodovej korektnosti vo všetkých možných oblastiach. Dej sa odohráva na akademickej pôde a ide o mix komédie, krimi a trileru. Natáčanie bolo veľmi zaujímavé. Na mieste sa to ladilo do zvláštnych polôh.
Zahráte si aj vo filme Němá tajemství. To už by mala byť ozajstná dráma.
Áno, je to veľmi dramatická snímka, ktorej skvelý scenár napísala Alice Nellis. Réžiu mal na starosti Tomáš Mašín. Príbeh mi bol veľmi blízky, pretože postava, ktorú stvárňujem, je neuropsychológ. Pre mňa je oblasť toho, ako funguje mozog, veľmi zaujímavá.
Keby ste si pozreli Mimoriadnu udalosť druhý či tretíkrát, zistili by ste, že ide o fungovanie ľudskej mysle, a nie o satirickú rovinu, ktorej je tam veľa. Na tomto filme je dosť vidno moju záľubu a posadnutosť tým, ako nám náš mozog vytvára predstavu reality, v ktorej žijeme.
