Chcem vedieť, čo všetko znesiem
Jedným z Filových vnútorných konfliktov je posadnutosť fyzickou zdatnosťou a tvorí leitmotív konštruovaný ako obraz mužskej sily v 21. storočí. Obľúbený filmový kritik sa rozhodne, aj napriek varovaniu lekára, experimentovať so svojím telom. Pri naberaní svalovej hmoty si dopomáha podpornými látkami.
Samozrejme, časom dôjde na kameň úrazu a rovnakými úrazmi sa končia aj jeho početné romániky. Oba motívy sú len symptómami jeho duševnej nestability, s ktorou bojuje. Slúžia predovšetkým na ilustráciu hrdinovho ambivalentnému vzťahu k sebe a zákonite i k okoliu.
Čítajte aj Recenzia: Budujeme Slovensko - Nevydarený experiment s pamätnými stavbami
Hlavnou témou Sily je teda kríza identity, ktorú film polopatisticky prízvukuje v každom obraze a dialógu. Aby dokument vyústil do premeny protagonistu, hrdina svoj príbeh placho označí ako terapeutickú pomôcku postupného sebapoznania. Marečkovi i obecenstvu je tak dopriate katarzné uspokojenie.
Silu premiérovali na festivale v Jihlave, kde vzbudila zvedavosť divákov. Niekedy je však lepšie riadiť sa heslom "kill your darlings” (zabi svojich miláčikov) a zodpovedne si priznať, že materiál nakrútený vo Filovej tesnej blízkosti, ani presne artikulované tézy, hoci sú aktuálne, na autorský film nestačia.
Sila však funguje ako dôkaz nepriestrelnosti populizmu a povrchnosti intelektuálne lenivej spoločnosti, ktorej postačujú floskulovité heslá. Z úst protagonistu ich počuť na diskusiách problematizujúcich feminizmus či v rádiu. Všade ho volajú vyjadriť sa k téme ako odborníka. Z filmu sa možno domnievať, že si angažovanosťou kompenzuje osobné zlyhania voči ženám a pri troche špekulácií aj rodinnú traumu.
Gendermani našich čias
Film ukazuje, aké ľahké je parazitovať na problematike nerovnosti žien a mužov, aj na kríze maskulinity pri budovaní popularity. Ďalej dokazuje, ako málo stačí na to, aby sa človek – pri dostatočnom záujme verejnosti – stal "gendermanom” roka a potvrdil tým jedine vyprázdnenosť novodobého hrdinstva. V čase, keď stačí na sociálnych sieťach pridať ikonku štátnej vlajky Ukrajiny k profilovej fotke ako znak súdržnosti a samého seba tým pasovať do roly "rytiera spravodlivosti”, je Filovo mediálne pozérstvo, na ktoré film tak tlačí, len ďalším levelom sebaidealizácie vo virtuálnom priestore. Od začiatku filmu je jasné, že tieto javy vypĺňajú iné prázdne miesta kritikovho života, aj napriek tomu sa do konca filmového času len samoúčelne cyklia.
Mareček síce z mäsitej témy odbalil celofán, no publiku ponúka surové mäso. Potvrdzuje tak trend oháňania sa vznešenými heslami. Mier aj feminizmus stačí v mainstreamovom diskurze "hlásať“ a spoločnosť vás bez zaváhania pasuje do role angažovaného a správneho. Rovnako problematické sa javí označenie Filu za intelektuála. Zaiste tomu rozumiem, intelektuál znie viac sexy ako sčítaný cinefil.
Protagonistovi však nemožno uprieť jeho úprimnosť, otvorenosť, ani ho súdiť za osobnú krízu. Práve tá je sprostredkovateľom k diváckej empatii. No byť úprimný a priamy nie je až také ťažké. Navyše je to móda a tiež len prispieva k budovaniu vlastného "lepšieho“ imidžu. Na dobrý film to opäť nestačí.
Mareček sa chytil Filovho exhibicionizmu, aby na pozadí jeho intímnych, rutinných problémov vyhmatal niekoľko spoločensky rezonujúcich tém od krízy mužstva, cez feminizmus, až po stále tabuizované duševné zdravie. Sila ich vymenúva, koncentruje v deväťdesiatminútovom filmovom čase, no do diskusie neprispeje otázkou ani pohľadom z inej perspektívy.<pe>
HODNOTENIE PRAVDY: 2,5 HVIEZDIČKY
Sila/Česko/2021/scenár a réžia: Martin Mareček/kamera: Jiří Málek/hrajú: Kamil Fila a ďalší
