Film rozpráva príbeh starnúceho spisovateľa Karla Šejnohu, ktorému už písanie nejde ako predtým. Nedokončené poviedky sa mu hromadia v hlave a ich postavy vyliezajú na denné svetlo a dožadujú sa, aby autor pokračoval v deji. „Moja postava, o ktorej Šejnoha píše, si v určitej chvíli uvedomí, že by mohla byť napísaná možno ostrejšou ceruzkou, a že by mala získať zopár ostrejších čŕt, ako taký strelec,“ vysvetľuje Kotek, ktorý sa snaží ako fotograf zapôsobiť na lekárničku stvárnenú Terezou Ramba.
Čítajte viac Recenzia filmu Betlehemské svetlo: Veselá staroba jedného spisovateľa
Pre túto dvojicu hercov nie je spolupráca ich prvou. „My už sme spolu niekoľkokrát nakrúcali, poznáme sa dlho a máme aj nejakú partnerskú minulosť, takže to je zábavné, keď sa môže človek oprieť o niečo, čo už s tým druhým prežil,“ poznamenal Kotek s tým, že v scenári mali predpísané aj drobné spory. „Tie dve postavy spolu majú pomerne dosť hádok, a nie že my by sme sa neustále hádali, ale niekedy sa to aj stalo, takže máme z čoho čerpať. Robím si srandu, s Terezou sme hlavne dobrí priatelia,“ dodal herec.
Aby režisér Svěrák úlohy Mateja a Mária odlíšil, nechal Vojtěcha pre jednu z rolí oholiť. „Bolo to hrozné. Keď som vyliezol pred make-up bus, začala mi byť zima na bradu! Vôbec som nechápal, že tie fúzy dokážu takto hriať. Cítil som sa nahý, obnažený a o desať rokov mladší. Nebolo to príjemné. Ale je príjemné hrať dvojúlohu, to sa mi ešte nikdy nepošťastilo,“ priznal Kotek s tým, že niektorí kolegovia ho bez porastu ani nespoznali. „Keď som prišiel medzi ostatných ľudí na pľac, tak sa ma ľakali. Kameraman Vladimír Smutný ma odmietal ďalej oslovovať Vojta a hovoril – Teraz už si Matěj. Takže to snáď zafungovalo. Častejšie však nosím fúzy, s nimi si pripadám lepšie,“ uzavrel herec.
Film Betlehemské svetlo premietajú momentálne v našich kinách.
