Analógiu medzi nórskym seriálom a tým, čo sa teraz deje, si už v prvý deň vojny všimol americký internetový portál The Huffington Post. „Hoci je zápletka očividne vzdialená od konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom, vo vývoji tejto krízy, najmä na diplomatickej úrovni, vidno mnohé podobnosti so súčasnou krízou vo východnej Európe,“ zhodnotil redaktor portálu.
Konflikt kvôli rope
Televízny projekt Okupácia vznikol na námet slávneho nórskeho spisovateľa Jo Nesbøa. Vo svete je síce známy ako autor detektívok, no veľmi sa zaujíma aj o históriu, najmä o postavenie svojej vlasti počas druhej svetovej vojny, keď niektorí Nóri kolaborovali s nacistami, zatiaľ čo iní pôsobili v odboji. Nesbø si preto položil otázku, ako by sa jeho krajania zachovali, keby podobný konflikt vznikol teraz.
„Často som sa pýtal sám seba, ako by som vtedy konal ja a moja generácia. Je ťažké posúdiť správanie týchto ľudí. To bol východiskový bod pre seriál Okupácia,“ prezradil obľúbený autor bestsellerov.
Scenár pre prvé epizódy začal písať už v roku 2008, teda v čase, keď ešte nik netušil, že Rusko anektuje Krym a zaútočí na Ukrajinu. Keď však príprava seriálu pre problémy s financovaním viazla, Nesbø od projektu po štyroch rokoch odstúpil a prevzali ho iní tvorcovia. Prvá séria, ktorá mala premiéru v októbri 2015 – teda už po anexii Krymu, mala u divákov nevídaný úspech, takže nasledovali ďalšie dve série.
Príbeh sa odohráva v blízkej budúcnosti, keď je Nórsko vážne postihnuté klimatickými zmenami. Vďaka tomu sa k moci dostane ekologicky zameraná politická strana. Jej predseda a premiér Jesper Berg plánuje zastaviť ťažbu ropy a zemného plynu, pretože budúcnosť vidí v „zelenej energii“ – v elektrárňach na tórium. To sa nepozdáva Rusku, ktoré krajinu bez boja obsadí, aby zabránilo prerušeniu dodávok fosílnych palív.
Čítajte viac Ruská okupácia Nórska je fikcia na hrane reality
Seriál pripomína politický triler. Nie je v ňom núdza o úskoky, hrdinov a novodobých „quislingov“, zaujímavá je tiež motivácia a charaktery jednotlivých postáv. Divák zároveň sleduje, ako pod vplyvom okupačnej moci „hrdzavie“ celý systém vyspelej demokracie. Tvorcovia tejto drámy pritom neboli tvrdí len voči Rusom, ale aj voči Európskej únii či NATO, ktoré podrobený štát zradili, lebo nechceli prísť o jeho prírodné zdroje.
Foto: ČT
Príliš neskutočné?
Okupácia je najdrahší nórsky seriál v histórii – len prvá séria stála asi 90 miliónov nórskych korún, teda zhruba 9,9 milióna eur. Investície sa však oplatili. Úspešný projekt vysielali aj vo viacerých zahraničných štátoch, naši diváci ho mohli vidieť na Českej televízii alebo na Netflixe.
„Seriál som si užívala a veľmi sa mi páčil, ale nikdy som z neho nemala pocit reálnosti. Väčšinou preto, lebo vychádzal z toho, že sa Rusko a EÚ spoločne postavili proti Nórsku. A to nevyznelo dôveryhodne,“ zhrnula pre Pravdu nórska novinárka a publicistka Ingrid Brekke.
Čítajte viac Dvanásť filmov podporí ukrajinských filmárov, ktorí nakrúcajú v Kyjeve, Odese či Charkove
Seriál však podľa nej celkom dobre zobrazuje, ako sa môže vyvíjať okupácia – nie v prípade vojenského útoku, aký zažila Ukrajina, ale skôr v rovine politických hier. „Na seriáli ma upútali hlavne dve veci: energie ako hlavná príčina sporu a to, že sa náš obraz sveta môže veľmi rýchlo zmeniť – presne tak, ako to vidíme v týchto dňoch,“ vysvetlila Brekke.
Portál The Huffington Post porovnal i to, ako sa zoči-voči agresii zachoval fiktívny nórsky premiér a súčasný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Obaja svet vyzvali na vytvorenie silnej protivojnovej koalície, ktorá by vyvinula tlak na Rusko, a tak pomohla k mieru. „Okupácia tiež ukazuje túžbu Ruska rozšíriť svoju kontrolu nad Európou,“ pripomenul webový portál.
Nebezpečný sused
Uvedenie seriálu na televíznych obrazovkách sa neobišlo bez ostrej kritiky z Moskvy. A to napriek tomu, že autori Kremeľ o projekte informovali už tri roky pred jeho uvedením.
„Aj keď sa tvorcovia seriálu snažili zdôrazniť, že je dej vymyslený a údajne nemá nič spoločné so skutočnosťou, film ukazuje konkrétne krajiny a Rusko, nanešťastie, dostalo úlohu agresora,“ posťažovalo sa ruské veľvyslanectvo v Osle.
Čítajte viac Ruský film? Menej umenia, viac propagandy
„Je určite poľutovaniahodné, že v roku, keď sa oslavuje 70. výročie víťazstva v druhej svetovej vojne, sa tvorcovia seriálu rozhodli vystrašiť nórskych divákov neexistujúcou hrozbou z východu v najhorších tradíciách studenej vojny,“ uviedli Rusi vo svojom stanovisku.
Rovnako dotknuto zareagovali aj v apríli 2016 po tom, čo seriál prevzala švédska televízia. „Hoci sa autor teší slobode umeleckej tvorby, nesmie to podporovať rôzne formy strachu a podnecovať protiruské mýty a predsudky,“ upozornilo ruské veľvyslanectvo v Štokholme. Súčasne vyjadrilo nádej, že náročný švédsky divák seriál vyhodnotí správne a Rusko nebude považovať za „zlého a nebezpečného suseda“.
Ako však ukázali posledné udalosti, obavy z ruskej agresie neboli až také nereálne a Rusko pod vedením Vladimira Putina rozhodne nie je dobrým susedom. Nesbø, ktorý spočiatku tvrdil, že mu vôbec nešlo o Rusko, len chcel vykresliť vyhrotenú politickú situáciu, si to uvedomil už po ruskom obsadení Krymu. Priznal, že keď prišiel s nápadom na seriál, ostatným sa to zdalo pritiahnuté za vlasy.
„Myslím si, že pocit, že sme v bezpečí a veci sa naozaj nemôžu zmeniť, je ilúzia. Je to trochu desivé, pretože veci sa môžu zmeniť veľmi rýchlo… To je poučenie z iných krajín,“ povedal britskému denníku Guardian v roku 2014. Vojna na Ukrajine jeho slová potvrdila…
