Hollywoodska spoločnosť Paramount Pictures mala vtedy šťastie – práva na sfilmovanie rovnomennej knihy získala ešte pred tým, ako sa z nej stal svetoznámy bestseller. Vďaka tomu za ne autorovi zaplatila pomerne nízku cenu – iba 80-tisíc dolárov. Ako neskôr priznal producent firmy, spisovateľ Mario Puzo nevýhodnú ponuku prijal, pretože súrne potreboval vyrovnať dlhy z hazardných hier.
Veľký film za málo peňazí
Projekt, ktorý dnes patrí k filmovej klasike, sa nerodil ľahko. Sprevádzala ho veľká neistota, chaos a pochybnosti. Paramount totiž s gangsterskými titulmi nemal dobré skúsenosti. Jeho posledná krimidráma Bratstvo (1968) sa skončila fiaskom a spolu s ďalšími prepadákmi spôsobila také straty, že sa štúdio zdráhalo financovať ďalšiu mafiánsku snímku.
Producenti boli presvedčení, že pre úspech takého filmu je potrebné, aby ho nakrútil režisér talianskeho pôvodu, ktorý povahe mafiánov rozumie lepšie ako bežní Američania. Prvý, koho si vyhliadli, bol slávny Sergio Leone, no odmietol. Keď nepochodili ani u ďalších režisérov, prišiel na rad Francis Ford Coppola.
Nadaný Američan s talianskymi koreňmi nebol spočiatku nadšený, lenže podobne ako Puzo mal finančné problémy. Jeho štúdio dlhovalo vyše 400-tisíc dolárov, a tak v septembri 1970 súhlasil, že vezme réžiu Krstného otca za 125-tisíc dolárov a šesťpercentný podiel zo zisku.
"Chceli to spraviť s veľmi nízkym rozpočtom, čo bol zrejme dôvod, prečo ma najali. Bol som mladý, mal som dve deti a ďalšie bolo na ceste. Nemal som žiadne peniaze,“ zaspomínal si po rokoch Coppola. Producent filmu Albert S. Ruddy na ňom zase ocenil, že vie, ako Taliani "jedia, rozprávajú a navzájom sa bozkávajú“.
Príprava i nakrúcanie filmu stáli Coppolu veľa síl. Musel bojovať, aby presadil hercov, ktorých si vybral, producenti stále kontrolovali, čo robí a na čo míňa peniaze, dlhý čas mu hrozilo, že ho vyhodia, dokonca proti nemu intrigovali ľudia z vlastného filmového štábu. Nakoniec však všetky nástrahy prekonal a to, že sa celý projekt tak vydaril, je do veľkej miery práve jeho zásluha.
S vatou v ústach
Scenár napísal Coppola spolu s Puzom. Úlohy Sonnyho a Toma Hagena zveril Jamesovi Caanovi a Robertovi Duvallovi, s ktorými už predtým nakrúcal. Spory sa viedli o to, kto bude hrať ústredné postavy – hlavu mafiánskej rodiny Corleoneovcov Dona Vita a jeho syna Michaela.
Čítajte viac Rodina Maria Puza a filmárska spoločnosť sa súdia o autorské práva
Rolu krstného otca najprv ponúkli známemu anglickému hercovi Laurenceovi Olivierovi, ale ten sa vyhovoril na chorobu. Uvažovalo sa aj nad ďalšími menami – veľký záujem prejavil napríklad Orson Welles, no tvorcovia všetkých zamietli.
Bol to práve Puzo, kto navrhol, aby Dona Vita stvárnil legendárny Marlon Brando. Štúdio však bolo proti – 47-ročný herec bol vraj už za zenitom a jeho popularita klesala.
Coppola to napriek tomu skúsil. Vyhľadal Branda a nakrútil s ním zopár záberov. Herec, ktorý si do úst vopchal kúsky vaty, aby získal drsný buldočí výraz, napokon všetkých presvedčil, že je ten pravý. Samozrejme, pod podmienkou, že si nevypýta veľa peňazí.
Foto: ČT
Zostávalo už len vyriešiť úlohu Michaela – Vitovho najmladšieho syna, ktorý sa stane jeho nástupcom. Vedenie filmovej spoločnosti ju chcelo obsadiť nejakým obľúbeným hercom – napríklad Warrenom Beattym, Robertom Redfordom či Ryanom O'Nealom. V hre bol aj Dustin Hoffman, Martin Sheen, Burt Reynolds alebo Jack Nicholson.
Naopak, Coppola si myslel, že by sa na to hodil Al Pacino, takmer neznámy herec talianskeho pôvodu. Za sebou mal vtedy len dva nevýrazné filmy, ale znalci remesla už dokázali rozoznať jeho talent. Paramount ho nakoniec odobril. Svoje zrejme zohrali aj nízke náklady, keďže Pacino, Caan i Diane Keatonová v úlohe Michaelovej ženy súhlasili s honorárom 35-tisíc dolárov.
Žiadna Cosa Nostra
S nakrúcaním sa začalo v marci 1971, a aj keď bol Coppola pod neustálym tlakom, filmovanie dokončil už za 77 dní. Musel sa pritom vyrovnať nielen s nevrlým postojom hollywoodskeho štúdia, ale aj s kritikou zvonka.
Problémy robila samotná mafia, ktorá protestovala už proti Puzovej slávnej knihe, tvrdiac, že šíri nepravdivé stereotypy o Talianoch v Amerike. Veľmi aktívna bola najmä organizácia Taliansko-americká liga za občianske práva, ktorú riadili gangstri. Už na jar 1970 pripravila zhromaždenie v newyorskej hale Madison Square Garden, kde vyzbierala 600-tisíc dolárov na kampaň za zastavenie filmu.
Čítajte viac Vodca talianskej mafie Camorra zomrel vo väzení
Na podujatí vystúpil i slávny spevák Frank Sinatra, ktorého vrelé kontakty s mafiou boli známe, a Puzo podľa neho údajne vytvoril románovú postavu Johnnyho Fontaneho. Sinatru tým tak rozčúlil, že mu pri náhodnom stretnutí v jednej reštaurácii vulgárne vynadal. Producent filmu mal zase niekoľko výhražných telefonátov a neznámy páchateľ mu dostrieľal okno na aute.
Ruddy sa s gangsterským bossom Joeom Colombom napokon dohodol, že vo filme ani raz nezaznie slovo mafia či Cosa Nostra. Dokonca povolil, aby ľudia z ligy mohli nazrieť do scenára a zúčastniť sa na nakrúcaní v úlohe poradcov alebo komparzistov.
Dojatí mafiáni
Krstný otec mal premiéru 14. marca 1972 v New Yorku a hoci trval takmer tri hodiny, diváci aj kritika boli nadšení. Film, ktorému spočiatku nikto neveril, sa zapísal do histórie. Brando zaň dostal svojho druhého Oscara a z Al Pacina spravil hviezdu.
Veľkému úspechu sa tešili tiež pokračovania – Krstný otec II. a III. (1974, 1990), ktoré opäť režíroval Coppola (druhý diel trilógie získal až šesť Oscarov a ušiel sa aj Robertovi De Nirovi za úlohu mladého Vita Corleoneho).
Foto: ČT
Spokojní boli nakoniec všetci – filmová spoločnosť, tvorcovia i mafiáni. "Z filmu som odchádzal ohromený. Akoby som vyplával z kina. Možno to bola fikcia, ale pre mňa to bol náš život,“ zdôveril sa Salvatore Gravano, bývalý člen zločineckej rodiny Gambinovcov. "Bolo to neuveriteľné. Pamätám sa, že som sa o tom rozprával s mnohými našimi ľuďmi, ktorí to cítili rovnako,“ dodal.
Talianski gangstri v Amerike jednoducho zistili, že ich ten príbeh naozaj vystihol. Dokonca sa traduje, že niektorí začali napodobňovať reč a vystupovanie filmového krstného otca…
