Recenzia: Zvieracie nebo existuje a je čarovné

Do kín po ôsmich rokoch príprav konečne vstúpil animovaný film Myši patria do neba, ktorý vznikol na motívy rovnomennej knihy Ivy Procházkovej. Hlavnou hrdinkou je malá myška Šupito, ktorá žije v pretvárke. Aby totiž nezradila odkaz svojho otca, ktorý pre jej záchranu obetoval vlastný život, hrá sa na najodvážnejšie zviera na svete. Nanešťastie sa jej to vypomstí a pri prvom skutočnom prejave odvahy ju spolu s lišiakom Bielobruškom zrazí auto. Spoločne sa tak ocitnú vo zvieracom nebi.

, 17.03.2022 08:00
Myši idú do neba Foto:
Z lišiaka Bielobruška a myšky Šupito sa po spoločnom pobyte v nebi stanú priatelia.
debata

Odkaz na Miyazakiho

Spočiatku pôsobí Šupito veľmi nesympaticky, čo sa však tvorcom nedá vyčítať. Dávajú tak najavo, že keď niekto nie je sám sebou, ostatní to vycítia a nezapôsobí to na nich pozitívne. Šupito je však predsa len dospievajúca myška, ktorá sa musí vyrovnať s bolestivou stratou v rodine a s veľkými očakávaniami okolia.

Jej spoločníkom sa stane lišiak Bielobruško, ktorý v nej najskôr vzbudzuje hrôzu a odpor. Ako je to zvykom aj u nás ľudí, všetkých príslušníkov jednej skupiny – v tomto prípade líšok – generalizuje. Navyše je Bielobruškov strýko ten, kto pred rokmi pripravil o život Šupitinho otca.

Bielobruško je ale na rozdiel od drobnej drzej myšky veľmi rozumný a všetky problémy sa snaží riešiť racionálne. Divák veľmi rýchlo pochopí, že nejde o beštiu vyžívajúcu sa vo vraždení, ale o hanblivého lišiačika, ktorý chce byť s ostatnými zadobre. Divák s lišiakom sympatizuje, a preto sa miestami javí ako hlavný hrdina.

Okrem milo zobrazených postáv zvierat sa tvorcovia postarali aj o detailne spracované prostredie – či už lesa, alebo zvieracieho neba s kúpeľmi, so zábavným parkom a začarovaným lesom. Vizuálna stránka filmu uchváti deti i dospelých, na svoje si prídu aj fajnšmekri obľubujúci umelecké prvky.

Zaujímavým detailom je postava žaby, ktorá pracuje v podzemí kúpeľov – pripomína totiž pavúčieho muža Kamadžiho z animovaného filmu japonského režiséra Hayaoa Miyazakiho s názvom Cesta do fantázie.

Čo je normálne?

Šupito a Bielobruško si k sebe postupom času nájdu cestu. Niektoré prekážky prekonajú spoločne, s inými sa musia vyrovnať každý po svojom. Šupito zistí, že mať strach je úplne v poriadku a Bielobruško sa zase postaví očakávaniam svojho strýka, ktorý ho celý život považoval za slabocha. Obe zvieratká tak nájdu vnútorný pokoj a sebaistotu, po ktorej obe tak dlho túžili.

Trailer k filmu Myši patria do neba.

Bielobruško v istom momente vysloví veľmi podstatnú otázku: Čo je vlastne normálne? Animák Myši patria do neba odpovedá: pre každého je normálne niečo iné. Nesie si so sebou silné morálne posolstvo a zároveň deti učí vyrovnať sa s tým, čo ich trápi. Každý z nás sa totiž občas cíti ako vyhnanec, ktorý robí niečo zle, a preto sa musí pretvarovať, aby v očiach ostatných pôsobil „normálne“.

Zvieracie nebo funguje na zaujímavom princípe. Jeho návštevníci sa najskôr musia umyť, čo predstavuje očistu od sveta, ktorý opustili. Ďalej sa musia postaviť tomu, s čím sa počas života nestihli porátať a prekonať to. Inak sa nemôžu posunúť ďalej.

Tvorcovia sa rozhodli spracovať tému, ktorá je v dielach pre deti dosť tabuizovaná – smrť. Podarilo sa im však uchopiť ju tak, že vôbec nepôsobí depresívne, práve naopak. Po tom, čo sa zvieratká zmieria so všetkým, čo ich v predchádzajúcom živote trápilo, sa znovuzrodia v inej podobe.

Snímka Myši patria do neba má obdivuhodnú vizuálnu stránku, soundtrack aj morálne posolstvo. Jediné, v čom sa trochu zadrháva, je tempo a rytmus deja. Ide však len o drobnosť, ktorá na výslednej kvalite filmu nezanecháva výraznú stopu. Film určite stojí za pozretie, či už ste dieťa, alebo dospelý.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #film #recenzia #Myši patria do neba
Flowers