Vraciate sa do porotcovského kresla súťaže Let's Dance. Tešíte sa?
Samozrejme, všetci sa tešíme. Je to naozaj prekrásna šou. Za celé tie roky som nestretla nikoho, kto by sa na Let' s Dance netešil.
Relácia sa vracia na obrazovky televízie po niekoľkoročnej pauze. Chýbala vám?
Ja by som robila Let's Dance aj päťkrát do roka! Ale to by asi išlo divákom na nervy (smiech). Myslím si, že niekedy je taká pauzička dobrá, lebo teraz sa na to všetci veľmi tešia.
Dokážu vás ešte aj po toľkých rokoch účastníci Let's Dance prekvapiť?
Áno. Preto sú podľa mňa tieto súťaže také úspešné, pretože prekvapia každý rok. Človek si myslí, že už vie, ako to funguje, no vždy je nanovo prekvapený. Let's Dance nie je o tanci, ale o ľuďoch, ktorých zrazu vidíme v úplne inej pozícii. Zrazu sú na úplne inom poli a ich osobnosti sa ukážu z iných stránok. Všetci sme vždy prekvapení.
Na ktorého súťažiaceho ste najviac zvedavá?
Veľmi sa teším na Jána Koleníka, ktorý sa ma už asi bude báť (smiech). Zatiaľ ho osobne nepoznám, ale viem o ňom zrejme viac, ako očakáva. Keď som sedela so Zuzkou Fialovou za porotcovským stolom, veľmi sme sa za ten čas zblížili. Rozprávali sme sa o našich každodenných aktivitách a ona s ním vtedy hrala v nejakej inscenácii. Ján Koleník bol teda častou témou našich rozhovorov.
Teraz som sa navyše dozvedela, že kedysi sa celkom intenzívne venoval spoločenským tancom. Veľmi sa naňho teším. Konečne sa možno dostanem aj k technickým problémom, ktoré som predtým nemohla veľmi riešiť, pretože sa do takých detailov nikto nedostával. Teraz to však od pána Koleníka očakávam a pôjdem po ňom.
Ako by ste zhodnotili váš prístup ako porotkyne?
Považujem sa za veľmi milú a ohľaduplnú porotkyňu. Úprimne si vážim všetkých, ktorí sa na to dajú. Divákom sa môže zdať, že si tam len tak hopkajú. Všetci, čo sedíme na gaučoch, máme pocit, že keď sa postavíme, aj nám to automaticky pôjde tak ľahko. Je to však hrozná drina.
Preto obdivujem všetky významné osobnosti slovenského spoločenského a kultúrneho života, ktoré sa na to dajú. Na tanečnom parkete sa totiž dá aj zosmiešniť. Herci sú síce zvyknutí vystupovať pred publikom, ale medzi súťažiacimi sú aj takí, pre ktorých je to niečo nové. Navyše ide o živé vysielanie.
Pri hodnotení neprofesionálnych tanečníkov máte zrejme iné kritériá, ako pri hodnotení tých, ktorí sa venujú športovému tancu.
Je to niečo úplne iné. Absolútne sa to nedá porovnávať, pretože v súťažiach športových tancov jednotlivé páry navzájom porovnávame. Vôbec sa nemusíme verbálne vyjadrovať. Tí, čo sú lepší, dostanú krížik a idú do ďalšieho kola. Potom máme šesť posledných, ktorí súčasne tancujú a my ich porovnávame.
Snažíme sa rýchlosťou pohľadu rozlišovať kvalitu pohybu tým, že ich porovnávame. V súťažiach ako Let's Dance či Star Dance to takto nehodnotíme, pretože idú jeden po druhom, takže môžeme samostatne hodnotiť ich tanečné umenie. Hodnotíme aj to, v akej miere sa zlepšujú od prvého kola.
V televízii bežali zábavné upútavky na novú sériu Let's Dance. Ako ste sa cítili počas ich natáčania? Bavilo vás byť v komickej úlohe?
Ťažko tomu ľudia veria, pretože si o mne väčšinou myslia, že som veľmi seriózny človek. To síce som, ale zároveň som aj veľmi veselá. Väčšinou som jedna z tých, ktorá robí najväčšie „kraviny“. Samozrejme, keď to porovnám s Richardom Genzerom, ktorý bol porotcom v českej verzii, on vyhráva, ale ja som tesne za ním.
Veľmi rada sa smejem a mám rada veselých ľudí. Pri celej tej vážnosti života mám rada ľudí, ktorí majú ľahkosť kroku, a ja k nim patrím. Preto som šťastná, že môžem byť súčasťou Let's Dance. Môžem pracovať s ľuďmi, ktorí sú veľkorysí a otvorení. Človek si nemusí dávať pozor na to, či náhodou nepovie hlúposť. Život je krásny vtedy, keď si dovolíme jeden z druhého robiť žarty, a to nám ide.
Dlhodobo ste pôsobili aj ako porotkyňa českej Star Dance. V čom vidíte hlavný rozdiel medzi týmito dvoma súťažami?
Veľa rozdielov tam nie je. Obe relácie majú licenciu od BBC, ktorá presne udáva, ako to musí prebiehať. Regulované je skoro všetko až do absolútnych detailov, tvorcovia presne vedia, čo sa smie a čo nie. Niekedy dokonca chodí aj kontrolór z BBC, ktorý dohliada na to, aby všetko išlo tak, ako má.
Vďaka tomu je zaručená kvalita výslednej relácie. Inak by si tam každý mohol robiť, čo chce, a prestalo by to byť zaujímavé. Let's Dance aj Star Dance fungujú preto, lebo to niekto vymyslel veľmi dobre. Jediný rozdiel je preto v obsadení.
Venujete sa aj trénovaniu športových tanečníkov. Ako ovplyvnila pandémia priebeh tréningov?
Ako všade na svete, aj my sme tu mali lockdowny, pre ktoré sa nesmelo trénovať. Ja som mala to šťastie, že mám na starosti tri páry, ktoré sú v národnom nemeckom mužstve.
Vďaka tomu mohli trénovať individuálne a ja som mohla byť pri tom. Moji mládežníci ma dokonca sami volali na tréning, pretože to bola jediná možnosť úniku z domácnosti. Normálne ma nevolajú, hovoria: „Táňa, poďme radšej niečo iné robiť“. Tentoraz to bolo: „Táňa, poďme trénovať“. (smiech)
Foto: Markíza
A bývate na nich prísna?
Vôbec nemením to, aká som. Zdá sa mi to byť náročné. Som preto stále taká istá – aká som v televízii, taká som aj v každodennom živote. Stále som veselá a pracujem metódou motivácie. Je to oveľa lepšie ako tresty. Máme tu veľa Rusov, ktorí u nás tancujú.
Pri nich nemám problém s deťmi, ale skôr s ich rodičmi, pretože vyžadujú drezúrovanie. Majú pocit, že keď sa trénerka často smeje, asi to nebude vo výsledku dobré. Ja im s tým však nepomôžem.
Vplýva podľa vás tvrdý prístup na tanečníkov negatívne?
Nie som psychológ, takže to neviem posúdiť. Myslím si, že je to individuálne. Niekto má rád tlak, iný skôr motiváciu a dobrú náladu. Keď sa spätne ohliadnem za svojou kariérou, určite by som si priala viac dobrej nálady a motivácie. Myslím si, že mne osobne by to urobilo dobre. Každý sme však iný, preto to neviem posúdiť.
Dlhodobo žijete v nemeckom Hannoveri. Rozmýšľali ste nad návratom na Slovensko, alebo je pre vás Nemecko už stálym domovom?
Pre mňa je domov tam, kde sú ľudia, s ktorými sa máme radi. Po rozvode som nehľadala domovinu v nejakej krajine, ale u niekoho, s kým sa budeme mať radi. Našla som Nemca, tak som v Nemecku. Ak sa jedného dňa budem cítiť doma niekde inde, pôjdem tam.
Ako by ste porovnali úroveň športového tanca v Nemecku, v Česku a na Slovensku?
So Slovenskom to momentálne neviem porovnať, pretože to veľmi nesledujem. V Česku spoločenskému tancu veľmi pomohla Star Dance. Neviem, ako sa to tvorcom podarilo, ale je to tak. Teraz sa tam tancu venuje veľmi veľa ľudí a aj športový tanec sa tam dostal na veľmi dobrú úroveň. V Nemecku to skôr klesá. Vrchol tanečného športu som zažila, keď som bola mladá.
Dnes sa zdá, že v Nemecku klesá záujem o spoločenský tanec, a to napriek tomu, že je momentálne domovom majstra sveta v spoločenskom tanci. Mladí ľudia sa zase nechcú zaoberať len jedným športom, skôr to striedajú. Naša generácia žila tancom oveľa viac.
Je spoločenský tanec príťažlivý pre mladých ľudí?
Na tanec, akým je napríklad hip-hop či break dance, chodí viac ľudí preto, lebo je to ľahšie. Človek to robí viac-menej sám. Párový tanec je veľmi náročný už len preto, že ide o dvoch ľudí, ktorým dlho trvá skoordinovať sa. Je to aj veľká fyzická a finančná záťaž. Ide o náročný šport po všetkých stránkach.
Foto: Markíza
Budete v blízkej dobe sedieť v porote nejakej súťaže športového tanca?
Rada bývam členom poroty. Považujem to aj za svoju morálnu povinnosť, pretože športový tanec najviac ovplyvňujú porotcovia. Ak nie sú dobrí porotcovia, športový tanec sa vyvíja smerom, ktorý nechceme. Snažím sa teda porotcovať čo najviac súťaží, no mám na to popri trénovaní málo času. Okrem toho to nie je platené. Ak tam nie som ja, sú tam iní, ktorí možno nie sú až takí dobre vzdelaní na to, aby mohli byť porotcami v takej súťaži.
Moji nemeckí kolegovia si zo mňa robia žarty, hovoria mi: „No, česká hviezda, môžeš ísť porotcovať, či si zase niekde v televízii?“ A ja im odpoviem: „Miláčikovia moji, teraz musím do televízie, ale potom prídem.“ Chudáci, nevedia, že som Slovenka. Stále si to pletú. Keď poviem, že som Slovenka, myslia si, že som zo Slovinska, čo ma vždy dosť naštve. Preto hovorím, že som Čechoslovenka. Robia si zo mňa síce žarty, ale to je dobre. Keď totiž ľudia začnú byť ozajstní kamaráti, môžu si zo seba uťahovať.
Tatiana Drexler (59)
Tatiana Drexler je slovenská tanečníčka a pedagogička. Narodila sa 12. februára 1963 v Martine. Na Univerzite Komenského v Bratislave vyštudovala matematiku a telesnú výchovu. V roku 1987 emigrovala do Nemecka, v súčasnosti žije v Hannoveri. Tatiana Drexler je niekoľkonásobná majsterka Slovenska a semifinalistka majstrovstiev sveta profesionálnych tanečníkov. Je pravidelnou porotkyňou tanečných súťaží Let's Dance a českej Star Dance. Okrem toho sa venuje tréningu športových tanečníkov.
Čo robia s Jánom Koleníkom komplimenty na jeho účinkovanie v Let's Dance? O tanečnej šou porozprával pre TV Pravda!
