Prvým literárnym dielom, v ktorom sa nachádza postava upíra, je Carmilla od autora Sheridana Le Fanu. Táto krátka novela opisuje romantický vzťah medzi mladou ženou a upírkou Mircallou, ktorá sa predstavuje ako Carmilla (ide o anagram jej skutočného mena).
Dielo bolo publikované v roku 1872, Stokerovho Draculu teda predbehlo o celých 26 rokov. Stoker, ktorého román mal oveľa zásadnejší vplyv na žáner i na jeho vnímanie, sa v mnohom inšpiroval práve krátkou novelou od Le Fanua.
V čase, keď vyšiel Dracula, neboli ľudia zvyknutí na horor tak ako dnes. Na jednej strane zožalo Stokerovo vrcholné dielo chválu odbornej kritiky, na druhej mu širšia verejnosť vyčítala, že je príbeh príliš desivý.
Napriek tomu ide o jedno z najslávnejších diel anglickej literatúry, ktoré vytvorilo základný archetyp upíra (Dracula) aj jeho úhlavného nepriateľa a lovca upírov (Van Helsing). Román má vyše 30 filmových adaptácií – prvá vznikla v roku 1922.
Súd s vdovou po autorovi
Napriek tomu, že ide o najúspešnejšiu adaptáciu Draculu, rodina Brama Stokera na ňu neudelila súhlas – je teda neautorizovaná. Režisér filmu, Nemec Friedrich Wilhelm Murnau, sa rozhodol pozmeniť viaceré mená a iné detaily, aby nebol obvinený z plagiátorstva.
Vdova po Stokerovi Florence Balcombeová sa však aj napriek tomu s filmármi súdila a spor vyhrala. Sama snímku nikdy nevidela. Okrem finančnej kompenzácie nariadil súd v rozsudku z roku 1925 zničenie všetkých kópií filmu.
Našťastie sa ich niekoľko zachovalo a neskôr sa Nosferatu stala jednou z najvplyvnejších snímok v histórii kinematografie. Filmové štúdio Prana Film, ktoré Nosferatu produkovalo, vyhlásilo krátko po premiére bankrot.
Román Dracula nebol jedinou inšpiráciou filmu. Okultista Albin Grau, ktorý bol majiteľom štúdia Prana Film, a teda aj producentom snímky, uviedol, že nápad natočiť niečo o upíroch dostal po rozhovore s jedným Srbom. Ten mu rozpovedal niekoľko vlastných zážitkov s upírmi v Rumunsku, ktorým tamojší obyvatelia hovorili Nosferatu.
Zrušený remake
Nosferatu sa natáčal v nemeckých mestách Wismar, Lübeck, Lauenburg, Rostock a na ostrove Sylt. Exteriérové zábery zobrazujúce rumunský región Transylvánia sa nakrúcali na Slovensku, konkrétne vo Vysokých Tatrách, vo Vrátnej doline, na rieke Váh, na Starom hrade a na Oravskom hrade, kde sa často konajú rôzne podujatia spojené práve s upírmi. Súčasťou stálej expozície hradu je dokonca aj Médiatéka venovaná filmom a seriálom, ktoré sa na hrade natáčali. Okrem Nosferatu je to Kráľ Drozdia brada, Sokoliar Tomáš či Láska na vlásku.
Postavu grófa Orloka (v románe Dracula) stvárnil Max Schreck, Thomasa Huttera (v románe Jonathan Harker) Gustav von Wangenheim, Ellen Hutterovú (v románe Mina Harkerová) Greta Schröderová a profesora Bulwera (v románe Van Helsing) John Gottowt.
Foto: Michaela Lacková, Pravda
Film mal premiéru 4. marca 1922 v Mramorovej sále berlínskej zoologickej záhrady počas Festivalu Nosferatu. V roku 1929 sa dostal aj na plátna amerických kín. Vo svojej úplnej verzii má snímka 94 minút.
Na stránke Rotten Tomatoes má Nosferatu na základe 63 recenzií hodnotenie 97 percent. V roku 1997 ho filmový kritik Robert Ebert zaradil na svoj zoznam The Great Movies (Skvelé filmy).
V roku 1979 nakrútil režisér Werner Herzog remake s názvom Nosferatu: Fantóm noci. Hlavnú úlohu grófa Draculu stvárnil Klaus Kinski. Ďalší remake mal na pláne aj režisér Robert Eggers, známy predovšetkým snímkami Čarodejnica a Maják. Zdá sa, že film napokon nevznikne.
V roku 2000 mala premiéru snímka V tieni upíra, ktorá je fiktívnym prerozprávaním príbehu natáčania filmu Nosferatu. Režiséra Murnaua si zahral John Malkovich, herca Maxa Schrecka zasa Willem Dafoe.
