Polívka a Balzerová v komédii Srdce na dlani: Veľká paľba Amorovým šípom

Táto klasická metafora predpokladá zrod lásky, ktorá nie je komplikovaná ani bolestná. Však Amor má obyčajne dobre prebádané, na koho namieri šíp, vie, kto sa ku komu hodí, kto si lásku zaslúži a nad vzťahom aj bdie. Niet sa teda čo čudovať, že ľudia sa na seba usmievajú, pozerajú si jeden druhému hlboko do očí a sú k sebe nežní. To však nevylučuje, že zamilovaná Maruška (Eliška Balzerová), distingvovaná dáma v rokoch, nedoškriabe vo vášnivom objatí chrbát svojmu milému, ktorým je tiež sedemdesiatnik Josef (Bolek Polívka).

Rozhovor o stretnutí Svarinskej s Vladimírom a Bolkom Polívkovcami či o jej vzťahu k Prahe si pozrite v TV Pravda

Je to milý motív, ale bol by mätúci, keby milenci nemali okrem túžob aj neduhy (neznesiteľná bolesť kolena, infarktová nevoľnosť). Od tvorcov filmu je však pekné, že dali priestor aj penzistom, aby na plátne prežívali vrúcne zamilovanie a dokonca svadbu, kde má nevesta na hlave venček a všetci veselo tancujú. S Eliškou Balzerovou a Bolkom Polívkom si režisér Horský túto linku filmu mohol dovoliť, lebo aj chúlostivé posteľové scény dokážu uhrať vkusne, nevinne a s humorom.

Josef a Maruška

Títo dvaja sa stretnú na nábreží Vltavy, kde Josef zabáva deti klaunskými kúskami (bol to vraj jeho celoživotný sen) a Maruška predáva kávu v pojazdnej kaviarničke. Práve jej káva Josefovi zavonia, aby vzápätí zistil, že aj predavačka je opojná. Obaja s chuťou hrajú ľudí, ktorí majú srdce na dlani, ako sľubuje názov filmu. Samý úsmev, samá láskavosť. A podobne sú na tom aj ostatné dôležité postavy filmu.

Pár „záškodníkov“ sa síce objaví (hnusný milovník údenín a tyran psa v podaní Marka Taclíka, alebo prelietavý Radek v stvárnení Míru Noseka, ktorý je z príbehu rýchlo vypudený), ale dominujú čisté duše (toto slovo sa objaví aj v jednom dialógu, kde však ide o dušu z bicykla), čestné zámery, krásne telá a úprimné tváre. Skrátka pohoda, hladký priebeh deja. Postupne sa všetci zamilujú, dokonca aj psíkovia basety, aj deti, aj muž do muža.

Čítajte viac Recenzia: Čarovná rodina skrýva hlboké jazvy

Odhalenie vzťahu manžela so susedom je perfektná stručná scéna, v ktorej sa blysli Petr Vaněk a Hynek Čermák. Všetci zúčastnení zahrali túto situáciu z celkom iného zorného uhla, než sme zvyknutí. Naozaj prirodzene, s veľkým pochopením, nikto sa nerúca, ľudia sú schopní pozhovárať sa v každej situácii a vysvetliť svoje konanie. Detská postava malého chlapčeka ešte viac pomáha vidieť svet optikou prirodzenej tolerancie, nezaťaženej predsudkami.

Úskalia romantiky

Je to skrátka Amorov projekt, a tak všetko speje k božskému happy endu. Na túto tému by sa dalo uštipačne pokračovať, ale film, ktorý sa v Česku už dlhšie premieta, má veľkú návštevnosť a vraj sa páči až 85 percentám divákov. Skôr nás teda bude zaujímať – prečo asi. Možno priťahuje už meno režiséra Martina Horského, ktorý natočil komédiu Ženy v behu a získal si ňou fanúšikov, ale možno je to aj hlad po oddychovom žánri a ilúzii láskavého sveta plného harmónie.

Čítajte viac Recenzia filmu Macbeth: Shakespeare v staronovom šate

Takéto projekty obyčajne nedopadajú dobre, lebo nemajú konflikt už v zámere, čo potom náročnejšiemu divákovi chýba. Aj tomuto filmu ľudia, pri všetkom záujme oň, vyčítajú, že je veľmi predvídateľný. V Amorových činoch to však nemôže byť inak, a to je práve to, čo mnohí diváci ocenia. Pri sledovaní Srdca na dlani podľahnú ilúzii, že to tak môže byť.

Tvorcom ku cti slúži, že túto romantickú komédiu, čo vždy prináša úskalia, natočili na profesionálnej úrovni. Cenné je, že okrem hlavných vzťahových liniek ponúkli tému o tolerancii, pričom netlačia na pílu, nedeklamujú. Postavy majú túto vlastnosť v sebe. Sú pokojné, dosť sebavedomé, ničomu sa nečudujú, zmierujú sa so situáciami, ktoré im život prináša, snažia sa o všetkom hovoriť. A na filme v konečnom dôsledku vidno, že tolerancia prináša mier.

Čítajte viac Bolek Polívka s Evou Holubovou sa objavia vo filme plnom zvieracích hrdinov

Niekto sa filmu v diskusii posmieval, vraj či je vila, v ktorej Josefova rodina býva, nafukovacia. Stále sa tam totiž niekto z blízkych prisťahováva (najskôr podvádzaná Josefova dcéra so svojím synom, potom pribudne nájdený baset a napokon po odchode od prelietavca aj učiteľka zo škôlky v podaní Kristíny Svarinskej) a nikoho to neznepokojuje.

Všetci sa zmestia a znášajú sa. Dal by sa o tom natočiť aj pekne zničujúci film, v ktorom by sa možno postupne všetci aj pohlušili. No režisér naznačuje, že títo ľudia sú skromní (napríklad doštené okolie bazéna je dosť vetché), a teda aj pokorní. Nie sú to žiadni zbohatlíci, ale rodina s tradíciou. Milo spomínajú aj na predkov a nezabúdajú ani na staré lásky.

Skrátka, Martin Horský myslel na všetko. Možno je káva, ktorú Maruška predáva na nábreží Vltavy, presladená, ale ten cukor horkosť života celkom neprehlušil. Je to len ilúzia, klaunské číslo na pobavenie detí, ale kto sa príbehu oddá, vycíti a uvidí viac.