Ústa na líci
Na prvý pohľad je rozprávka unikátna svojím vizuálnym štýlom. Je však otázne, či v dobrom. Zatiaľ čo postavy sú animované v 3D, všetko ostatné je v 2D. Práve prostredie pôsobí oveľa sympatickejšie ako zvláštne vyzerajúci ľudkovia, ktorých ústa sa z neznámych dôvodov nachádzajú na líci.
Preto to občas vyzerá, akoby sa usmievali len tak na pol úst, čo vyvoláva dojem trápnej situácie. Vtipné sú najmä momenty, keď postavička pootočí hlavu a ústa jej preskočia z jedného líca na druhé. Hlavnej postave starej mamy Ollistene tak dokonca preskakuje aj ofinka.
Príbeh je zasadený do veľmi jednoduchého, no zároveň čímsi príjemného prostredia malebnej dedinky, v ktorej ľudia žijú pokojným životom. Starká Ollistene žije so svojou dcérou, s jej mužom a vnukom Porterom. Počas celého roka vyrába papierové lampášiky, ktoré na jeho konci obyvatelia dedinky vypúšťajú do neba.
Na Ollistene sa ale začne prejavovať jej vysoký vek trasom rúk, ktorý nedokáže zastaviť. Preto sa rozhodne odhaliť tajomstvo kamennej brány, vďaka ktorému zariadi, aby sa rok začal odznova. A tak sa to opakuje niekoľkokrát.
Ťažké témy
Vplyv tohto čara sledujeme nielen na Ollistene a jej rodine, ale aj na Keelanovi, miestnom mužovi, ktorý v priebehu jedného roka prišiel o všetko. Zatiaľ čo na jeho začiatku má ženu, dom aj peniaze, na konci o všetko príde. Dôvod je jednoduchý – podľahne gamblerstvu.
Vzhľadom na to, že ide o film určený predovšetkým pre deti, je celkom odvážne, že sa venuje tomuto problému. Niežeby témy blížiacej sa smrti a pocitu vlastnej zbytočnosti boli miernejšie.
Ollistene si postupom času začne uvedomovať, prečo nič netrvá večne, a prečo je prirodzený chod vecí dôležitou súčasťou života. Rada by sa dočkala narodenia vnučky a toho, ako sa Porter zlepšuje v remesle vyrábania lampášikov.
Jej rozhodnutie zastaviť čas je totiž voči ostatným veľmi sebeckým činom. Tvorcovia však Ollistene nevinia, práve naopak, snažia sa jej situáciu vysvetliť tak, aby s ňou mali diváci súcit a pochopenie. Najkrajšími momentmi filmu sú tie, v ktorých sa Ollistene zbližuje so svojím vnukom.
Keelan je spočiatku vykreslený ako taký obyčajný smoliar, ktorý to vôbec nemyslí zle. Neskôr, keď tajomstvo opakujúceho sa roka odhalí, sa pokúsi svoju situáciu napraviť. Namiesto toho, aby sa úplne vzdal gamblerstva, sa rozhodne využiť výhodu a stane sa z neho bohatý muž. Jeho situáciu to však nijako nezmení – nie je o nič šťastnejší a jeho žena ho napriek všetkému znovu opustí.
Gamblerstvo je vykreslené ako problémové, nehľadiac na to, či hráč vyhráva, alebo prehráva. V každom prípade ide o závislosť, ktorá človeka zásadne zmení a ovplyvní jeho život.
Silné posolstvo
Údolie lampášikov je nezvyčajným príbehom, ktorý v sebe skrýva dôležité posolstvo. Ukazuje život taký, aký je, no zároveň sa snaží trochu ho prispôsobiť detským očiam. Pri riešení tragických tém sa mu darí udržiavať pozitívnu atmosféru, čo rozhodne treba oceniť. Bolo by totiž jednoduché skĺznuť do naivity alebo, naopak, do absolútnej beznádeje.
Druhá šanca existuje, dokonca aj tretia či štvrtá, no najlepšia je taká, pri ktorej máme podporu priateľov. Čas plynie, a to je úplne v poriadku, pretože tak to má byť.
Tematicky zvládli tvorcovia príbeh na jednotku. Je však potrebné dodať, že rozprávka je určená skôr pre staršie deti, pretože rozoberá pomerne náročné témy.
Animácia napriek tomu pôsobí, akoby bola určená práve pre tých najmenších, čo je trochu mätúce. Keby na nej tvorcovia ešte trochu zapracovali a skrátili by príliš rozvláčny dej, bol by výsledok bez chyby.