Kryštof: Zahodená šanca na dobrý film

Dej filmu sa odohráva na pozadí skutočných udalostí – takzvanej Akcie K, keď v noci na 14. apríla 1950 ozbrojené zložky komunistického režimu zlikvidovali mužské kláštory a mníchov zavreli do internačných táborov.

Hlavným hrdinom je Kryštof (Mikuláš Bukovjan), mladý novic, ktorý žije na kláštornom statku kdesi na Šumave, v lesoch neďaleko západonemeckej hranice.

Okrem modlitieb a práce s rehoľníkmi má i tajné poslanie. Ľuďom, ktorí túžia po slobode, pomáha ako prevádzač utiecť do Bavorska. Až kým jednu takú skupinku zloženú zo študentov neprichytí pohraničná stráž. Slováka Cyrila (Dávid Uzsák) postrelia, ostatných zabijú.

Kryštof sa len bezmocne prizerá, a keď sa vráti do kláštora, zistí, že je prázdny. Jeho rehoľných bratov medzitým odvliekli eštebáci.

Mladíkovi nezostáva iné, ako spojiť sa s Cyrilom a pokúsiť sa prekročiť hranice. Ako štvanci sa túlajú po kraji, stretávajú rôznych ľudí a po tom, čo Slováka zadrží polícia, ukryje Kryštofa na statku osamelá Johana (Alexandra Borbély). Ani toto útočisko však nie je bezpečné…

Štvanica po Šumave

Český režisér Zdeněk Jiráský je skúsený filmár, ktorý sa rád venuje historickým témam a jeho celovečerný debut Poupata (2011) získal štyri České levy. Pri nakrúcaní Kryštofa mal však menej šťastia. Po sľubnom úvode dráme rýchlo dochádza dych a začína nudiť.

Nie je to vina hercov. Tak debutant Bukovjan, ako aj jeho kolegovia podali obstojný výkon. Oceniť treba Uzsáka a Borbély. To, čo film potápa, je slabý scenár neskúseného Josefa Kurza. Kryštof je jeho prvotina a veľmi to cítiť. Bolo by zaujímavé zistiť, koľko mal scenár vlastne strán, pretože postavy toho veľa nenahovoria.

Čítajte viac Recenzia: Zločin, ktorý zanechá stopy v divákovi

Snímke chýba ucelený príbeh. Skratkovitý dej akoby pozostával iba z chaoticky poskladaných scén. Viaceré veci tvorcovia len naznačili, ale nedopovedali. A občas to vyzerá, akoby ani nevedeli, čo chcú nakrútiť. Historickú drámu, ľúbostnú romancu alebo road movie? Hlavní hrdinovia stále kamsi cestujú, hoci divák nechápe, načo toľko riskujú a prečo radšej ihneď nezmiznú na Západ.

Scenár je navyše často nelogický. Človek by napríklad predpokladal, že keď je prevádzačom Kryštof, tak práve on bude tým ostrieľaným harcovníkom, ktorý vie, kde sa schovať či akými trikmi prekabátiť prenasledovateľov. Namiesto neho sa však vodcovskej úlohy ujíma Cyril.

Mikulas Bukovjan David Uzsak2 Krystof Mikuláš Bukovjan (Kryštof) a Dávid Uzsák (Cyril) vo filme Kryštof.

Ťažko pritom veriť, že by sa rozumní ľudia na úteku pred diktatúrou správali tak neopatrne na prísne stráženom pohraničnom území. Pokojne sa vozia na ukradnutej motorke, aj keď sa to v okolí len tak hemží hliadkami.

A namiesto toho, aby neboli príliš na očiach, sa vyberú do preplneného dedinského kina, odkiaľ niet úniku… Pôsobí to veľmi naivne a príbehu to uberá na dôveryhodnosti.

Nevyužité príležitosti

Veľkou slabinou je aj povrchné zobrazenie postáv. Pre chudobné dialógy o sebe veľa neprezradia, a tak ich divák nemá ako spoznať ani si k nim nedokáže utvoriť vzťah. Akú majú minulosť, čo si vytrpeli a prečo chcú vlastne utiecť z Československa?

Ak chceli autori diela priblížiť „temné 50. roky“ a zločiny komunizmu, tak ich hrdinovia nemali mlčať, ale práve rozprávať. O introvertnom Kryštofovi sa dozvieme len to, že sa po odchode matky nahneval na otca. Prečo ho to priviedlo k bohu či do kláštora, však nezistíme. Scenár prakticky neumožní, aby postavy prešli nejakým vývojom.

Mladší diváci, ktorí totalitný režim nezažili, z filmu ani nezistia, prečo vlastne tisíce ľudí utekali na Západ. Ani zmienka o vykonštruovaných procesoch, popravách „triednych nepriateľov“, uránových baniach, perzekúciách či nevhodných kádrových posudkoch.

Atmosféru ponurej snímky tak zachraňuje iba kvalitná hudba vrátane titulnej piesne mladej slovenskej skladateľky Kataríny Málikovej a sugestívna kamera. História ponúka skvelé námety, no treba ich aj pútavo spracovať. Dráma Kryštof z toho mohla vydolovať oveľa viac.