Film Uvoľniť päste rozpráva o vojnovej traume

Nestalo by sa tak, keby režisér Aleksander Sokurov nezorganizoval v roku 2015 v jej rodnom meste Naľčik workshop, na ktorom sa Kovalenková (spočiatku bez výraznejších ambícií stať sa filmárkou) zúčastnila. Len pre zaujímavosť, jej spolužiakom bol aj mladý ruský filmár Kantemir Balagov, ktorý v rovnakej súťaži zvíťazil rok pred Kovalenkovou s filmom Dlhaňa.

Sokurov apeloval na svojich študentov, aby pri tvorbe ťažili zo seba, zo svojho vnútra, z pocitov a z rodinných tém, jednoducho z toho, čo poznajú. Bežný postup usmerňovania začínajúcich filmárov skúsenými mentormi. Kira Kovalenková si vzala jeho rady k srdcu. Pri psychologizácii postáv vyšla z prostredia, ktoré dôverne pozná, no pre európske publikum je exotické. Jej postavy nedokážu vysloviť pocity a o to ťažšie medzi sebou zdieľajú trpké vnútorné konflikty. Sú si blízki i cudzí zároveň a z toho vyplývajú peripetie ich príbehu.

Inšpirácia Faulknerom

Príbeh Kovalenkovej druhého celovečerného filmu sa odohráva vysoko v horách Severného Osetska, kde je medzi strmými útesmi vklinené banské mestečko Mizur. Prísny otec Zaur sem presťahoval svoje deti Adu, Akima a Dakka. Najstarší syn Akim pred nadmerne autoritatívnym otcom stihol uniknúť za prácou do Rostova. Mladší Dakko sa musí rozhodnúť, čo chce od života, a sestra Ada plánuje útek. Hoci je dospelá, otec sa k nej stále správa ako k dieťaťu. Uniknúť z otcovho objatia a začať nový život bude zložité. Po návrate Akima vyplávajú na povrch nezahojené rodinné traumy…

Čítajte viac Recenzia filmu Cenzorka: Materstvo za mrežami

Pri uvažovaní nad témou sa režisérka inšpirovala knihou Williama Faulknera Neodpočívaj v pokoji a zaujala ju táto myšlienka: "Tak ako niekto dokáže vydržať otroctvo, nie každý dokáže uniesť slobodu”. Táto úvaha tvorí nosný motív jej emotívneho rozprávania o troch súrodencoch a ich otcovi. V Severnom Osetsku podľa režisérky nie sú ľudia schopní rozprávať o témach zobrazených vo filme a aj napriek tomu, že môžu byť pre divákov z tohto regiónu problematické a bolestné, Kovalenková je rozhodnutá hovoriť otvorene. To bolo príznačné už pre filmový neorealizmus, ku ktorému režisérka čiastočne odkazuje i formálne. Pracuje s nehercom, intutívnou réžiou, konflikt vychádza z bežnej reality a príbeh sa odohráva v autentickom prostredí.

Čítajte viac Kryštof: Zahodená šanca na dobrý film

Film sa páčil Arnoldovej

Uvoľniť päste je sugestívne kino náznakov a stojí na emóciách. Opiera sa o existenciálnu tému individuálnej slobody vymedzenej vzťahmi poznačenými traumou. Tá v príbehu pozvoľna vyplynie z nedávnej vojnovej minulosti Severného Kaukazu. Film je práve o vyrovnávaní sa so zraneniami, o túžbe po osobnej integrite a slobode, k čomu Kovalenková metaforicky odkazuje aj názvom filmu.

Čítajte viac Recenzia nových Fantastických zverov: Aj čarodejníci musia riešiť politiku

Počas celej produkcie filmu bola mladá filmárka obozretná, nechcela, aby ktokoľvek zo štábu či hercov čítal celý scenár. Okrem herečky Milany Aguzarovovej, predstaviteľky hlavnej postavy, nevedel nikto z hercov ani z nehercov, ako sa príbeh vyvinie, ani ako sa skončí. Chcela tak dosiahnuť čo najprirodzenejší herecký výraz a plynulý vývoj charakterov. A s tajomstvom, zahmlievaním a ukrývaním príčin pracuje aj pri fabulácii. Uvoľniť päste ocenila porota, ktorej v Cannes predsedala britská hviezda autorského filmu Andrea Arnoldová, za "explóziu originality, fyzickosť a pocitovosť”. Film možno vidieť už aj v našich kinách.