"Každé leto chodil Josef Abrhám plávať do Krátera, čo je prírodné travertínové kúpalisko kráterovitého tvaru v Ružbachoch. Mal kamaráta Čecha, ktorý bol lekárom v Podolínci, a ten mu vždy prenajímal na leto izbu v neďalekom dedinskom dome tesne pod Kráterom. Každý deň bol na kúpalisku, kam sme chodili aj my so sestrou, a bývali tam tiež budúci etnograf Čuvo Leščák a literát Peter Vrchovina.
Oni tipovali, že Abrhám určite nevie plávať, ale potom sme videli, že skočil šípku z výšky piatich metrov a plával výborne. My ženy sme ocenili aj to, že mal výbornú postavu. To bolo začiatkom šesťdesiatych rokov a on vtedy už bol známy herec. Ja som sa poznala aj s jeho bratrancom Martinom Hollým, takže sme sa stretávali, keď prišiel do Bratislavy.
Čítajte viac Režisér Hledík o Josefovi Abrhámovi: Výnimočný herecký zjav, ale aj skromný a empatický priateľKeď v roku 1965 vznikol Činoherný klub, išla som do Prahy stopom s kamarátkou a nemohli sme zohnať lístky, tak som sa obrátila na neho a pomohol nám. Nechával mi potom lístky v obálke v pokladnici, keď som sa do divadla vybrala. Raz som organizovala výstavu a bola som aj u nich v Prahe. Jeho mama bola veľmi pekná a noblesná, myslím, že veľa po nej z tej noblesy zdedil. Dokonca mi vtedy zahral aj na klavíri.
Spomínam si, že raz prišiel do Ružbách už aj s Libuškou a s malým synom Pepom v bugine. Vždy bol veľmi príjemný a dobre naladený, ale keď som ho videla naposledy, bolo to na pohrebe Libušky, oči mal už upreté do večnosti.“