Dokument zachytáva Bratislavu ako ukážkové postsocialistické mesto. Prostredníctvom mikropríbehov a pozorovaní zaznamenáva jej atmosféru v procese transformácie na európsku metropolu. Masívna výstavba nahrádza staré novým.
Meniace sa podoby mesta sa k divákom okrem budov prihovárajú aj prostredníctvom jeho obyvateľov. Blanka bojuje s osamelosťou na balkóne petržalského bytu. Po meste sa objavili bilbordy so sľubmi, Bratislavu čakajú regionálne voľby. Matúš sa chce stať starostom. Realitný agent Michal ukazuje klientom predstavu spokojného života v bratislavských bytoch a dvaja ‚čiarorobiči‘ maľujú cestné značenie s pravidlami pre okoloidúcich. Po práci pijú pivo v ubytovni a uvažujú nad životom. Plachý Danko sleduje mesto, ktoré sa mení na jeho vkus prirýchlo. Načúva mu, chce zachytiť rytmus obyčajnosti, ako plynú dni. Otázka znie, kde sa končí verejný priestor a začína sa intimita.

Každodennosť, rytmus a atmosféru mesta si režisérka filmu všíma cez obyčajné príbehy jeho obyvateľov. „A taktiež si všímam vlastnú pozíciu v meste. Som plachý človek. Ako všetci vieme, dokumentarista sa v procese tvorby musí približovať k ľuďom. Aby so mnou protagonisti mohli zdieľať svoju intimitu, musím sa im sama otvoriť. Túto čiaru prekračuje pri každom nakrúcaní. Protagonisti filmu sú moje alteregá, reprezentujú odlišné vzťahy a postoje k svojmu okoliu,“ dodáva Sliepková.

Film Čiary uviedol v svetovej premiére vlani v októbri MFDF Ji.hlava, festivaloví selektori sa ho rozhodli zaradiť do hlavnej súťaže. Film získal okrem hlavnej ceny aj cenu za najlepší debut a zvukový dizajn a špeciálnu cenu poroty v rámci hlavnej súťažnej sekcie na festivale Jeden svet a na tohtoročnom udeľovaní cien Slnko v sieti bol ocenený za najlepšiu hudbu.