Božidara Turzonovová jubiluje: Májová hviezda ďalej žiari

Zajtra si pripomenieme jubileum herečky Božidary Turzonovovej, ktorá sa narodila 28. mája 1942 v Sofii. Vyrástla však na Slovensku a je naša. Bude mať osemdesiat rokov, na ktoré vôbec nevyzerá, a jej výkony svedčia o tom, že čas nepremárnila. Vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave a od roku 1963 je členkou Činohry SND, kde hrá dodnes. Videli sme ju aj v desiatkach filmov, televíznych inscenácií, seriálov, alebo aj ako moderátorku významných akcií.

27.05.2022 09:00
40 Boz  idara Turzonovova  Foto:
Božidara ako Pani plukovníková v inscenácii Štúdiu L+S.
debata

Divákov celý život zabáva, teší krásou, umom, ale im aj odovzdáva vrúcny morálny a intelektuálny odkaz. Má v sebe niečo, čomu možno dôverovať. Opierali sa o to aj režiséri, ktorí herečke poskytovali významné úlohy. Film Orbis Pictus jej napríklad priniesol Českého leva, filmom Božská Ema, kde hrala českú opernú speváčku Emu Destinovú, získala rešpekt, a komédiou Anděl s ďáblem v těle veľkú popularitu. Jej doménou je však najmä divadlo, účinkovala v hrách takmer všetkých slovenských dramatikov.

Turzonovová v inscenácii Búrka v roku 1972. Foto: Jozef Vavro
40 N.Ostrovskij Bu rka 1972 Boz idara Turzonovova Katerina Jozef Adamovic Boris Dikoj foto Jozef Vavro-2 Turzonovová v inscenácii Búrka v roku 1972.

Božidara Turzonovová bola celé roky odmeňovaná najmä sympatiami divákov, ale získavala aj rôzne oficiálne ocenenia. Stala sa zaslúžilou umelkyňou, bola uvedená do siene slávy, získala DOSKY, Cenu Jozefa Kronera, Pribinov kríž II. triedy a ďalšie trofeje. Dôležité je však najmä to, že má čo bilancovať a človek nevie, čo by si skôr mal pri príležitosti jubilea pozrieť. V televíznych archívoch či aktuálnych programoch sú nezabudnuteľné diela z jej repertoáru, napríklad Palárikovo Dobrodružstvo pri obžinkoch, Hviezdoslavov epos Hájnikova žena, satira Jožko Púčik a jeho kariéra, Amok podľa Stefana Zweiga. A v deň narodenín budú na scéne SND Ruské denníky, v ktorých Turzonovová exceluje, tlmočiac osud Ale Rachmanovovej, ktorá ako mladé dievča zaznamenala obdobie boľševickej revolúcie v Rusku a jej následky.

Božidara Turzonovová v hre Ivana Bukovčana Marína Havranová Čítajte viac Dáma z divadla, Božidara Turzonovová

Túžila po dejinách umenia

Pred niekoľkými dňami sme v Slovenskom národnom divadle, na brehu Dunaja, nahrávali s umelkyňou rozhovor pre Pravda magazín. Divadlo bolo doobeda tiché, všedné, ale aj tak pôsobilo magicky. Spomenula som si, kde som Božidaru Turzonovovú videla hrať po prvý raz. Bolo to v Divadle P. O. Hviezdoslava v hre Igora Rusnáka Líšky, dobrú noc asi v roku 1966. A ešte predtým na menšom javisku v Redute, kde sídlila Vysoká škola múzických umení a Dača, ako ju volajú priatelia, tam študovala herectvo. Počula som, ako hovorí spolužiakom, že ona by si rada ešte urobila inú školu, napríklad dejiny umenia, sociológiu alebo filozofiu. Vraj niečo ťažšie, lebo divadlo je jej koníček, a to sa jej ako štúdium ani neráta.

V dráme Kým kohút nezaspieva v roku 1969. Foto: Jozef Vavro
božidara turzonovová V dráme Kým kohút nezaspieva v roku 1969.

Svojej túžbe po vzdelaní zostala verná, hoci herecká práca ju pohltila (a asi sa aj ukázalo, že to nie je až také ľahké), na ďalšie štúdium nebol čas. Školou sa jej však stal sám život v umeleckom prostredí – inšpirovali ju ľudia v divadle, originálni kolegovia, osobnosť jej rozvíjali aj texty hier, v ktorých hrala, celková múzickosť Slovenska. Stále má rada literatúru, zaujímajú ju všetky druhy umenia, novinky aj klasika. Najradšej však čerpá priamo zo života. Rada diskutuje o tom, čo sa deje, o všetko sa zaujíma, žije so svojím prostredím, má veľa priateľov, teší sa a trápi s rodákmi, snaží sa pomáhať. Je v nej hlboká účasť.

Božidara Turzonovová má rada ľudí. Často napríklad spomína svojich spolužiakov z gymnázia a vyzerá vtedy ako gymnazistka. Keď ale prejde reč na hru Čaj a apokalypsa, zvážnie. Jej tvár vie byť dramatická aj v civile, niekto by povedal, že je rodená tragédka, ale ona dokáže byť aj veľmi vtipná a veselá. Však v poslednom čase aj túžila hrať niečo vyslovene veseloherné. Vyslovila to, dostala príležitosť v predstavení Riaditeľky zemegule v divadle GUnaGU. Bola som zvedavá práve na túto postavu jubilantky Božidary Turzonovovej.

Bozidara Turzonovova Čítajte viac Božidara Turzonovová: Josef Abrhám bol skvelý človek s noblesou

V Klimáčkovej inscenácii hrá šéfku trojčlenného tímu, ktorý chodí v noci upratovať na ministerstvo zahraničných vecí. A tam sa teda naozaj dejú veci! Turzonovová je pani Judit, má blond naondulovanú parochňu veľkej dámy, pochádza zo schudobnenej šľachty a má pôvabný maďarský prízvuk. Musela sa naučiť veľa textu, a to z pera Viliama Klimáčka, ktorý nepíše jednoducho. Pre diváka je to však lahoda, vníma aj hlbšie významy. Na jednom mieste diváci herečke zatlieskajú uprostred rozohranej scény. Prekvapuje ma, že to nie je akurát žiaden žartík, ale niečo o tom, že Slovensko sa zasa vzchopí a bude napredovať.

Boťidara ako Laura v hre J.Mrožeka Moriak (1963). Foto: Jozef Vavro
božidara turzonovová Boťidara ako Laura v hre J.Mrožeka Moriak (1963).

Nočná prechádzka

Po predstavení čakáme na herečku na malebnom kamennom dvore divadla GUnaGU. Kým sme sedeli v hľadisku, vonku spŕchlo. Májový dážď prečistil vzduch a osviežil zeleň. Z divadla ideme väčšia skupinka po Starom Meste. Zdá sa mi, že to bolo nedávno, čo som tu Daču, nápadnú krásavicu, stretávala ako dievča. Čo všetko sa medzi tým udialo! Ako sa vyvinula naša spoločnosť, aké je Slovensko sebavedomé, pestré, otvorené. Rôznorodé až-až. Vďaka takým ľuďom, ako je Turzonovová, máme aj niečo, čo nás spája, čo všetci poznáme a čo si vieme predstaviť, keď sa povie kultúra.

Riaditeľky zemegule Čítajte viac Kto riadi zemeguľu? Božidara Turzonovová a jej kolegyne

V rozhovore k jubileu pre náš magazín sa Turzonovová zmienila, že má rada okamihy, keď cíti, že divákom niečo rozkrýva, že z javiska hovorí veci, ktoré ich zaujímajú a cíti, že čakajú na slová herca a reagujú na ne. Presne tak to bolo aj na predstavení hry Riaditeľky zemegule. Pri chôdzi po nočnej Bratislave jej pripomeniem, ako diváci spontánne reagovali, ako sa potrebujú stotožniť s niečím pozitívnym. „Áno, áno,“ tešila sa a na dažďom vyumývanej Laurinskej ulici mi začala citovať onen pôsobivý úsek Klimáčkovho textu, pri ktorom diváci náhle zatlieskali, lebo v ňom bola nádej a viera. Ale bol tam aj talent našej milej jubilantky.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Božiadara Turzonovová