Nový film Na ceste má slzy pre Irán

Filmy Iráncov Mohammada Rasoulofa (Niet zla medzi nami), Asghara Farhadiho (Rozchod Nadera a Simin) či Jafara Panahiho (Taxi Teherán, Tri tváre) pravidelne oceňujú popredné áčkové festivaly. No vzťahy s domácou vládou sa od ich svetových úspechov neodvíjajú. Ich tvorba sa rozchádza s predstavou cenzorov o reprezentatívnom iránskom filme.

02.06.2022 09:00
debata
Film Na ceste sa odohráva počas jednodňovej... Foto: Filmtopia
Na ceste, film Film Na ceste sa odohráva počas jednodňovej jazdy autom v iránskej stepi.

Ocenenia, ktoré ich diela – nakrúcané predovšetkým pre zahraničie – vo svete zbierajú, zatiaľ čo doma je väčšina zakázaná a ich autori trestaní, nie sú len ukazovateľom vysokej umeleckej kvality, ale aj prejavom solidarity.

Rasoulof si pred časom nesmel prevziať hlavnú cenu na festivale v Berlíne za drámu Niet zla medzi nami, pretože bol v domácom väzení. Odtiaľ aj – politicky angažovaný film o iránskom treste smrti – nakrútil.

Leila Hatami Čítajte viac Iránsky film je už sebavedomejší

V Iráne má zákaz tvoriť aj Jafar Panahi, autor u nás známeho dokumentárneho filmu Taxi Teherán, tiež svojho času oceneného Zlatým medveďom na Berlinale. Kritickú analýzu politických pomerov nakrútil vynaliezavo v aute z domáceho väzenia. Bard umeleckého filmu Jafar je otcom debutanta Panaha Panahiho, scenáristu a režiséra roadmovie Na ceste, ktorú momentálne premietajú v našich kinách.

Na rozdiel od otca, Panah mal nakrúcanie debutu oficiálne povolené. V Iráne sa však Na ceste do distribúcie nedostane. Nie preto, že je to politický film zahalený do inotajov rodinnej komédie. Použil doň staré iránske šlágre, ktoré sú síce textami apolitické, no ich autori sú v krajine po zmene režimu od konca 70. rokov zakázaní.

Trailer k filmu Na ceste.

Vysídlenci a utečenec

Na ceste sa odohráva počas jednodňovej cesty autom v dominantnej iránskej stepi. Aj preto, že v mestských prostrediach číha na filmárov policajná kontrola, navyše predstaviteľka hlavnej ženskej postavy by musela byť podľa konzervatívnych pravidiel islamu zahalená.

Film sa odvíja vo veľkých statických celkoch s premyslenou kompozíciou a rovnako dôslednou figurálnou choreografiou hercov. Prírodný priestor plasticky pohlcuje a definuje aktérov drobného príbehu, kde sa intímne stáva politickým.

Pre príbuzných je cesta vlastne rozlúčkou so... Foto: Filmtopia
Na ceste, film Pre príbuzných je cesta vlastne rozlúčkou so synom.

Krajina je tichou rozprávačkou a konzervuje posledné spoločné hodiny príbuzných, ktorí sa na konci svojej cesty rozlúčia s najstarším synom. Ten uteká, no Panahi obrovskými krokmi prekračuje očakávania od témy. Namiesto veľkých dramatických afektov nachádza groteskné zakopnutia, tajný plač a jemné nuansy spolupatričnosti.

úmrtie, sviečka, pohreb Čítajte viac Väznený iránsky disident, básnik a filmár Baktaš Abtin podľahol covidu

V hraničnej situácii uprednostňuje „urozprávanú“ banalitu, aby odkrýval dynamiku vzťahov postáv s perfektnou kresbou charakterov. Vety sú poetické, patetické, ustráchané aj ostražité. Rodičia šifrujú pravdu o dôvode cesty pred najmladším synom, aby ho nepripravili o detstvo. Hoci hovoria o všednosti, všetci najbližší sú vo vnútri zranení a v ťažkej situácii presakuje ich konflikt s politickou mocou.

Toto nie je rodinná komédia

Film možno chápať aj ako štúdiu nevypovedateľných rodinných vzťahov. Ale stále prítomný, hoci latentný, odkaz na autoritársky režim, ktorý núti ľudí utekať a trestá ich, je pre osud konkrétnej rodiny existenciálny. Tá Panahiho prišla o dom a filmár ju zachytáva počas prvých hodín vysídlenia.

Navyše rodičia porušili zákon, syna vyprevádzajú za hranice s Tureckom, vzdorujú. Politický a utečenecký kontext tak povyšuje rodinnú dramédiu na analýzu rokmi zakorenených komplexov a problémov súčasných Iráncov a Iránok žijúcich viac ako tridsať rokov v Chámeneího režime.

Rodina pred najmladším synom tají dôvod cesty,... Foto: Filmtopia
Na ceste, film Rodina pred najmladším synom tají dôvod cesty, aby ho nepripravili o detstvo.

Na otázku, či Panah Panahi – radí sa do generácie takmer štyridsiatnikov – uvažoval nad útekom z Iránu, odpovedal pre americký magazín Film Comment jednoznačné áno:

"Ľudia chcú lepší život. Bojovali za vytvorenie lepšieho Iránu, no boli potlačení. Teraz zápasia so zúfalstvom a stratou nádeje. Dospeli do stavu, keď pripúšťajú jediné riešenie: opustiť krajinu. Stalo sa to väčšine z nás. Väčšina ľudí okolo mňa prežíva pocit zúfalstva. Už v tom nevládzu pokračovať. Medzi priateľmi, ktorých mám, a aj u mňa už, zdá sa, nie je žiadna nádej.”

Jafar Panahi so Strieborným medveďom, ktorého získal na festivale v Berlíne. Čítajte viac Iránskeho režiséra Panáhího odsúdili na šesť rokov za mrežami

Napriek tomu filmár ťažkú realitu odľahčil imagináciou a smiechom. Do zranenej rodiny, ktorá aj napriek kritickej situácii tlačí pred sebou svoj deň, tak ako každý iný, premietol ľudské vzťahy so všetkými pôvabmi a chybami krásy a rodinu zvýraznil ako najvyššiu hodnotu. Práve blízkosť dokáže zachraňovať.

Hodnotenie Pravdy

4,5 hviezdičky z piatich

Na ceste/Irán 2021/scenár a réžia: Panah Panahi/hrajú: Hassan Majooni, Pantea Panahiha, Rayan Sarlak, Amin Simiar a ďalší.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #film #Irán #filmová recenzia #Jafar Panahi