Rudolf Urc: Nové technológie sú už mimo mňa

"Pripadám si ako hrdina filmu Woodyho Allena Do Ríma s láskou. Stále ma niekto naháňa s kamerami a mikrofónmi,“ povedal dramaturg a režisér Rudolf Urc, ktorý si v sobotu večer prevzal Zlatú kameru na 20. ročníku Art Film Festu v Trenčianskych Tepliciach.

25.06.2012 09:00
47 urc 4x Rudolf Urc Foto:
Rudolf Urc
debata

Nemali ste chuť vrátiť sa po „nežnej“ k dokumentárnemu filmu, v ktorom ste pôsobili v 60. rokoch?
Chvíľu som o návrate rozmýšľal. Nie som však „stavaný“ na investigatívny typ filmovej žurnalistiky. O historické alebo životopisné dokumenty zas nebol po revolúcii veľký záujem. Oblasť animovaného filmu sa mi zdala perspektívnejšia. Už aj preto, že sme s Martinom Slivkom uvažovali o výučbe animovaného filmu na VŠMU. Než vznikla samostatná katedra animovanej tvorby, chýbala sa Slovensku špecializovaná príprava.

V čase nastupujúcej normalizácie vás „odložili“ z dokumentu do animovaného filmu. Aké filmy vám „zrátali“?
Na všetkých 15 si teraz nespomeniem. Určite bol medzi nimi Čas, ktorý žijeme, ktorý priblížil obdobie od januára do apríla roku 1968, a ďalšie dokumenty kritického typu. Aj môj film o Vladimírovi Clementisovi Nedokončená kronika. Prekvapilo ma, že sa ocitol na indexe. Clementis bol totiž človek, ktorého Gustáv Husák obdivoval, zbožňoval, uňho sa učil aj pre neho pracoval. A po okupácii nebolo nikoho, kto by sa tohto filmu zastal.

Pátrali ste po príčinách zákazu?
Každý ukazoval, že hore sa treba ísť pýtať, aj direktor Koliby. Bola to „kafkiáda“, ktorej som nerozumel. Až po „nežnej“ som zistil, že vtedy vyšlo dáke uznesenie vôbec sa nevracať k politickým procesom a rehabilitáciám. Bolo to jednoducho tabu v celej spoločnosti. Komunisti si nechceli trápne a nepríjemné stránky histórie pripomínať.

Ako sa cítil dokumentarista v animovanom filme, kam ste nastúpili začiatkom 70. rokov?
Musel som sa učiť všetko. Kedysi za detských čias sme s kamarátom v Gelnici kreslili na filmový pás. On mal 35 mm premietačku na ručný pohon a vyradené filmy z Barrandova. Zmyli sme z nich emulziu a kreslili na filmový pás.

Aj Viktor Kubal tak začínal…
Lenže on to robil len perečkom a tušom, my sme políčka aj kolorovali. Dokonca tam mal byť aj príbeh o myšiačikovi, ktorý príde hladný domov. Chce otvoriť konzervu, nedarí sa mu, všelijako ju vylamuje, a keď ju chce zahodiť, vysype sa mu na hlavu. To mala byť pointa, až k nej sme sa však nedostali. Zistil som vtedy, čo to znamená 24 obrázkov za sekundu, čo všetko treba pre jedinú sekundu urobiť, aký je rytmus filmu. Bolo to skôr hranie ako príprava na kreslený film.

Ako sa vám s Kubalom spolupracovalo?
Bol to človek, ktorý vedel všetko. Skutočný profesionál, na ktorého sa dalo spoľahnúť a od ktorého sa dalo všetko dozvedieť. Keď som do animovaného filmu nastúpil ako dramaturg, zbavil som ho povinností, ktoré ako vedúci mal. Povedal: konečne môžem robiť svoje filmy, a šiel z jedného do druhého. Niektorí ho podozrievali, že si uzurpuje priveľa priestoru, ale vedel robiť najrýchlejšie a najlepšie. Aj vďaka nemu som si po rokoch povedal, že asi ostanem pri animovanom filme.

Učenie dlho netrvalo, v roku 1980 ste vydali knihu Animovaný film. Ako k tomu došlo?
S nápadom prišli amatérske krúžky a ja som si povedal, prečo nie? Niečo už o animovanom filme viem, možno to budem vedieť aj napísať. Na knižke je cítiť, že je určená ľuďom, ktorí len začínajú v tejto brandži. Mala však obrovský ohlas. Zháňali ju dokonca profesionáli z Prahy. Pred časom som sa s ňou stretol v antikvariáte, aj som si ju kúpil. Dokonca študenti, ktorí prichádzajú na pražskú FAMU, ju majú ako odporúčanú literatúru. Ten pocit mi robí dobre.

Neprekážalo vám, že dramaturg je postava v tieni?
Je sivou eminenciou toho celého. Keď sa film vydarí, tak sa o dramaturgovi nehovorí. Keď film nevyjde, je obyčajne dramaturgia prvá na rane, kto za to môže. Dnes je to už trošku inak, predsa len je dramaturg spojený aj s produkčno-organizačnou stránkou filmovej tvorby. Už to nie je len myšlienkový alebo umelecký človek, ktorý má film pod palcom.

Bol to dôvod, prečo ste sa vzdali profesie dramaturga?
Odišiel som aj preto, lebo nové technológie sú už trochu mimo mňa. Všetko je technologicky komplikovanejšie a už im nerozumiem. Navyše každý deň prichádzajú nové… Povedal som si: stačí! Teší ma, že mladí, čo sú na škole, ich okamžite pochopili, sú v tom doma a vidno to aj na ich filmoch. Štafeta bola odovzdaná a animovaný film funguje ďalej.

Rudolf Urc Narodil sa 16. 6. 1937 vo Zvolene. V roku 1960 absolvoval štúdiá na pražskej FAMU. Začínal v spravodajskom filme, neskôr sa venoval dokumentárnej tvorbe. Po roku 1968 ho normalizátori „odložili“ do animovaného filmu. Pôsobil ako dramaturg aj režisér. Výber z filmov: Hlási sa slobodný slovenský vysielač, Príbeh jednej misie, Nedokončená kronika, Minútky na vrátnici, Mesto na Dunaji. Od roku 1991 pôsobí ako pedagóg na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. Napísal knihy Animovaný film a Viktor Kubal – filmár, výtvarník, humorista.

debata chyba