Počas štyroch festivalových večerov sa publikum zoznámi so štvoricou výnimočných ženských osobností z Afganistanu, Slovenska, Ukrajinky a Poľska.
Sahraa Karimi je afganská filmárka, ktorá sa ako prvá žena stala riaditeľkou štátneho Afganského filmu. Svoju krajinu musela opustiť kvôli Talibanu až dvakrát. Prvý raz to bolo v roku 2001, kedy získala azyl na Slovensku a tu vyštudovala Filmovú a televíznu fakultu VŠMU. Do Afganistanu sa vrátila v roku 2013.
Čítajte viac Sahraa Karimi: Som rada, že som robila chyby
Aj kvôli svojmu postaveniu a vzdelaniu je pre Taliban nepriateľkou, preto minulý rok opäť musela utiecť zo svojej krajiny: „V Afganistane síce máme ženy, ktoré sú učiteľky alebo lekárky, ale ja som filmárka. Robím filmy, a to Taliban zakazuje.“ Ako sa nakrúca v Afganistane? Pociťuje nejaké obmedzenia aj v slovenskej spoločnosti? Nielen na tieto témy bude zameraná diskusia so Sahrou Karimi. Premietať sa bude jej dokumentárny film Hava, Maryam, Ayesha o troch afganských ženách, ktoré čelia veľkej životnej výzve.
Čítajte viac Anna Grusková: Skladanie obrazu Gisi Fleischmannovej sa mi stalo vášňou
Životy a osudy žien, ktoré dokázali robiť odvážne rozhodnutia, už dlhodobo zaujímajú Annu Gruskovú. V minulosti natočila filmy o hrdinkách druhej svetovej vojny: Gisi Fleischmann a Havivy Reick. Tentoraz prostredníctvom dokumentu Žena novej doby, s podtitulom Byť demokratkou nie je ľahká vec, predstavuje priekopníčku demokracie na Slovensku a hrdinku Slovenského národného povstania Dr. Alžbetu Gwerkovú-Göllnerovú, ktorú nedávno vyznamenala prezidentka Zuzana Čaputová. Príbeh odvážnej ženy vyrozprávala Anna Grusková aj v knihe Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej.
Foto: Jeden svet
Významná poľská reportérka Małgorzata Szejnert vo svojej knihe Ostrov kľúč sa zameriava na príbehy z davov ľudí, ktorí prichádzajú do New Yorku z celého sveta, aby tu našli nový život. Rovnako, ako osudy imigrantov, ju zaujímajú aj príbehy zamestnancov imigračnej stanice, lekárov, sestier, opatrovateliek či komisárov. Na festivale Jeden svet pod Palmou nás zavedie na maličký ostrov, ktorý navždy zmenil tvár Ameriky. Aké je to odcestovať z komunistickej krajiny do slobodnej zeme a vrátiť sa späť?
Po slobodnom živote v demokracii túžia aj ľudia vo vojnou skúšanej Ukrajine. „Bez viditeľných príznakov“ je fráza, ktorú počúvajú ukrajinskí vojaci v nemocniciach, kam prichádzajú po pomoc, keď sa potrebujú vyrovnať s následkami traumy. Ale pokiaľ ich zranenia nevidieť, nielen lekári, ale dokonca ani spoločnosť si ich rany nevšimne. Bez viditeľných príznakov je aj dokumentárny film o žene, ktorá sa vracia z vojny. Rozpráva sa so psychológmi, bojuje s post traumatickou stresovou poruchou a so záchvatmi paniky. Zo všetkých síl sa snaží vrátiť do normálneho života.
Čítajte viac Dvanásť filmov podporí ukrajinských filmárov, ktorí nakrúcajú v Kyjeve, Odese či Charkove
O traumách z vojny sa po projekcii dokumentu bude rozprávať Jana Čavojská s režisérkou filmu Alinou Gorlovou, jeho producentkou a zároveň aktivistkou za ľudské práva Oksanou Ivantsiv a zástupcom z organizácie IPčko.
Film Bez viditeľných príznakov uvedú aj vďaka Kyjevskému dokumentárnemu festivalu Docudays UA, ktorý aktívne zastupuje ukrajinských filmárov od začiatku vojny na Ukrajine v domácom aj medzinárodnom prostredí.
