Ako potvrdila jeho manželka Marianne, velikán klasického filmu odišiel „pokojne, na starobu, obklopený svojimi milovanými“. Trintignant účinkoval vo vyše 130 filmoch vrátane koprodukčnej drámy Muž, ktorý luže (1968), kde si zahrali aj slovenskí herci.
Ako však informovali francúzske médiá, jeseň jeho života nebola veľmi šťastná. Nikdy nesršal optimizmom, býval skôr ustarostený a melancholický, tak ako veľa jeho postáv.
Čítajte viac Lelouch nakrúca s Aiméeovou a Trintignantom ďalšieho Muža a ženu„Priznávam, že som nikdy nebol veľmi veselý,“ zdôveril sa pred rokmi a netajil, že dokonca premýšľal o samovražde. Napokon, život mu uštedril ťažké rany.
Prvá dcéra Pauline mu umrela krátko po narodení v roku 1969, no najväčšiu stratu utrpel v auguste 2003, keď jeho milovanú dcéru Marie, ktorá bola tiež herečka, zavraždil jej životný partner, spevák Bertrand Cantat. „V tej chvíli som chcel zomrieť,“ prezradil herec.
Útechu našiel v divadle, ale prežitá tragédia ho neprestala prenasledovať. Možno aj to bol dôvod, prečo sa odmietol liečiť, keď mu pred štyrmi rokmi zistili rakovinu. V novembri minulého roka prišla ďalšia smutná správa – postupne strácal zrak a výrazne sa mu zhoršil zdravotný stav. S tým, čo príde, bol však už dávno zmierený…
Trintignant sa narodil 11. decembra 1930 v mestečku Piolenc na juhu Francúzska do zámožnej rodiny priemyselníka. Jeho strýkovia boli uznávaní automobiloví pretekári a tejto vášni prepadol aj on.
Po maturite začal študovať právo, ale v roku 1950 školu opustil. Odišiel do Paríža, kde navštevoval herecké kurzy, a snažil sa uchytiť v divadle. Stavať mohol najmä na svojom sympatickom, trochu plachom zjave, charizme a nezameniteľnom hlase.
Vďaka tomu sa čoskoro presadil na javisku a už v roku 1955 debutoval pred kamerou. Ani na filmovú slávu nečakal dlho. Priniesla mu ju dráma Rogera Vadima …a Boh stvoril ženu (1956), kde si zahral s legendárnou Brigitte Bardotovou.
S ňou prežil aj ľúbostnú aféru. „Lákala ma jeho plachosť a uzavretosť. Naučil ma nocovať na teplom piesku pláže a počúvať klasickú hudbu,“ priblížila slávna herečka.
Obrovský úspech zaznamenal i v romantickom filme Muž a žena (1966). Úloha automobilového pretekára mu vyniesla cenu Zlatá palma na festivale v Cannes. Ďalšie ocenenie dostal za výkon v trileri Z (1969) a Césara pre najlepšieho herca za drámu Láska (2012).
Napriek úspešnej filmovej kariére, ktorú prerušila iba traumatizujúca vojenská služba v Alžírsku, zostal po celý život verný divadlu. Považoval ho za skutočnú hereckú prácu. „Filmy robíme tak trochu z márnivosti,“ vysvetľoval. Neskôr dokonca dve snímky aj režíroval.
Keď sa u nás v roku 1968 začal politický odmäk, francúzsky režisér Alain Robbe-Grillet prišiel na Slovensko nakrútiť koprodukčnú vojnovú drámu Muž, ktorý luže. Po boku Trintignanta sa v ňom objavili aj slovenskí herci Sylvia Turbová, Zuzana Kocúriková, Ivan Mistrík či Jozef Kroner.
Čítajte viac Zuzana Kocúriková: Odvážim sa aj zariskovať„Trintignant bol v tom čase vo svete číslo jeden!“ zaspomínala si pred pár rokmi pre Pravdu Kocúriková. „Bol veľmi ľudský. Neviem, aké sú dnes také hviezdy, ale on bol neuveriteľný. Do Tatier prišiel z Paríža na úchvatnom pretekárskom aute… a pokojne nám ho požičiaval. Bol precízny, dokonale pripravený. To som mala dobrú školu.“
Slávny umelec bol trikrát ženatý. S druhou manželkou, režisérkou Nadine Marquandovou mal okrem spomenutých dvoch dcér aj syna Vincenta. Tridsať rokov strávil na svojom statku v Uzés, kde aj zomrel.
Výber z jeho filmov
- …a Boh stvoril ženu (1956)
- Báječná Angelika (1965)
- Muž a žena (1966)
- Veľké ticho (1968)
- Muž, ktorý luže (1968)
- Z (1969)
- Moja noc s Maud (1969)
- Konformista (1970)
- Atentát v Paríži (1972)
- Mužská záležitosť (1981)
- Konečne nedeľa (1983)
- Muž a žena po 20 rokoch (1986)
- Tri farby: Červená (1994)
- Láska (2012)