Ako režisér sa venujete osobnostiam slovenskej kultúry. Čím vás upútal Dežo Hoffmann?
Odmalička milujem hudbu, obklopuje ma celý život a vedel som, že Dežo Hoffmann je človek, ktorý fotil Beatles, Rolling Stones a mnohých ďalších. Ale keď Dežov príbeh skúmate hlbšie, začnú sa vám odkrývať oveľa silnejšie veci – celá jeho anabáza v španielskej občianskej vojne, potom v československých jednotkách v Británii v druhej svetovej vojne a zrazu vidíte človeka s neuveriteľným životným príbehom, ktorý sa tiahne cez celé 20. storočie. A pritom sa neodohráva na Slovensku, ale vydáme sa na cestu do sveta. Jeho príbeh kopíruje príbeh Európy v minulom storočí, Hoffmann bol pri kľúčových historických momentoch, niektoré aj spoluformoval. To bolo fascinujúce.
Pri sledovaní osudov Deža Hoffmanna získate pocit, že je ako Forrest Gump – všade bol, všetko zažil…
Američania si museli vymyslieť Forresta Gumpa, aby ten príbeh vyrozprávali, Česi majú Járu Cimrmana a my máme skutočného Deža Hoffmana. Jeho život sa pretínal s príbehmi toľkých známych ľudí, že človek ostáva v nemom úžase.
Vraj každý, kto v 60. rokoch v hudbe niečo znamenal, sa s Dežom stretol. Naozaj?
Áno, ale nielen hudobné osobnosti, Dežo osobne poznal aj Hitlerovu dvornú fotografku Leni Riefenstahl, bol vojnovým korešpondentom so slávnym fotografom Robertom Capom, priatelil sa s Ernestom Hemingwayom a novinárkou Marthou Gellhornovou.
Čítajte viac Dokument o Hoffmannovi: Za všetkým hľadaj DežaStretol sa aj s Winstonom Churchillom, však?
Fotku Churchilla a Masaryka nosil celý život v peňaženke, z toho tiež vidno, aké hodnoty uznával. Stál na princípoch prvorepublikovej demokracie, bol masarykovec. Dežo zažil zaujímavé veci v československých jednotkách v Anglicku, stretol tam napríklad veľmi známeho mediálneho magnáta Roberta Maxwella, ktorý pochádzal zo Zakarpatskej Ukrajiny. Všetko sa nám však do hodiny a pol nedostalo. Bolo ťažké vybrať, čo vystrihneme.
Váš dokument sa začína Dežovým obdobím s Beatles. Prečo?
Producent Patrik Pašš, autor celého projektu a jeden z troch tvorcov námetu (spolu s Mariánom Slobodom a Mariánom Pauerom – pozn. red.), film nazval Dežo Hoffmann – fotograf Beatles. Fotil aj mnohých iných, ale na konci filmu sa definitívne vysvetlí, že Beatles boli pre Deža zásadne dôležití. Totiž od stretnutia s nimi sa začala druhá, kľúčová etapa jeho života a možno mu to zachránilo život. Spomeňte si, ako skončili Dežovi spolupútnici fotograf Robert Capa (tragicky zahynul ako 40-ročný, keď počas francúzsko-vietnamskej vojny v roku 1952 stúpil na mínu) a Ernest Hemingway (v roku 1961 spáchal samovraždu). Hoffmann sa totiž stretol s Beatles predtým, ako sa stali slávnymi. Oni ako neznámi chalani ho oslovili svojou absolútne spontánnou energiou, boli plní života a radosti. Sám v dokumente hovorí, že sa s nimi cítil, ako by mal znovu sedemnásť.
Čítajte viac Tretina mladých nepozná skupinu BeatlesNedávno vyšiel prieskum, že v Británii každý tretí človek narodený po roku 2000 už nepozná Beatles. A čo meno Dežo Hoffmann?
Je mi to jedno. Mne nejde o vyrábanie celebrity ex post. Rozprávam príbeh skvelého fotografa. Koľko fotografov poznáte ako svetové hviezdy? O to mi nešlo. Ľuďom, ktorí sa o fotografiu zaujímajú, isté mená rezonujú a zopár mien možno pozná aj širšia verejnosť, aj keď ktovie. Dežo je pre nás dôležitý ako inšpiratívny človek, ktorý pochádzal z našej krajiny a čosi v živote dosiahol. Jeho životné a ľudské hodnoty sú dodnes svieže. V kontexte vizuálneho stvárnenia popmusic mu patrí kredit, v jeho prípade netreba preháňať. Veľa ľudí do slávnych rodákov projektuje slovenský komplex, že mu niekto krivdil, nedocenil ho, to sa mi zdá trápne, dával som si pozor, aby sa nám také niečo nedostalo do filmu, no nechcel som ani preháňať, ako sa to robí v krčme. Dežov význam je nepopierateľný.
Pekné bolo, ako vo filme odznie, že Deža Hoffmanna peniaze vôbec nezaujímali a aj cenné negatívy odkázal Beatles, nie vlastnej rodine – a bol v tom neoblomný.
Aj tie negatívy naozaj Beatles dal a my sme mali problém ich získať pre film. Ale zarobiť na tom nemohla ani jeho rodina. Bol to zaujímavý chlapík. Čo sa týkalo Beatles a španielskej občianskej vojny, to bolo preňho najcennejšie a to sa snažil uchovať čisté do konca svojho života. Aj preto chcel negatívy vrátiť Beatles, bola v tom vďačnosť osudu.
Čítajte viac Dežo Hoffmann bol stále medzi hviezdami. Slovák fotil Beatles aj Rolling StonesAko to bolo s archívnymi zábermi?
Ešte na sklonku Dežovho života, začiatkom 80. rokov Norman Jopling, výborný anglický hudobný publicista nahral s Hoffmannom na diktafón rozhovor. Dežo rozpráva o svojom živote a tvorbe a Norman Jopling nám tento záznam poskytol. A Marián Sloboda, ktorý nedávno zomrel, náš slovenský emigrant v Nemecku, tiež v 80. rokoch vytvoril film o Dežovi – vďaka tomu sa zachovali výpovede, ktoré pre nás mali cenu zlata. Nakrútil napríklad rozhovor s Paulom McCartneym, mal od Deža niekoľko vecí, ktoré nám poskytol do nášho filmu. Vo filme rozpráva aj Graham Walker, ktorý natočil v roku 1967 krátky študentský film o Dežovi Hoffmannovi – práve v čase vrcholiacej Dežovej slávy v jeho ateliéri, zachytil ho pri práci. Ten študentský film som našiel na Youtube a ozval som sa mu, že nakrúcame o Dežovi a chceli by sme sa stretnúť. O dva dni týždne sme spolu sedeli pri stole. Graham Walker mal nakrútené aj ďalšie audiorozhovory, ktoré ani neboli vo filme – všetko nám to daroval. To bol dobrý základ. Skvelé je, že v našom filme veľa hovorí Dežo sám.
A čo fotografie?
Získali sme fotografie zo Shutterstocku, ktorý kúpil Rex Features – firmu, čo spravovala archív Deža Hoffmanna. Za všetko sa muselo platiť. Len za 60 sekúnd hudby Beatles sme zaplatili 20 000 eur. Museli sme získať aj zábery z prvej svetovej vojny, zábery historickej Žiliny či Dežovej rodnej Banskej Štiavnice. Ale všetci ľudia, s ktorými sme sa stretli, boli veľmi ústretoví k nášmu projektu. Všetci hovorili o Dežovi s uznaním.