Spomínalo sa na nedávno zosnulú Evu Zaoralovú, ktorá dala spolu s prezidentom v roku 1994 festivalu novú, zmysluplnú a súčasnú tvár.
Otváracím filmom bola veselohra talianskeho režiséra a scenáristu Paola Genoveseho Superehrdinovia. V porovnaní s jeho predošlou, veľmi úspešnou snímkou Úplní cudzinci, ktorú sme „okopírovali“ pod názvom Známi neznámi, mu novinka tak dobre nevyšla. Ale povestný Genoveseho humor Superhrdinom nechýba.
Postapokalyptická vízia sveta
Po rozruchu okolo ruského filmu Kapitán Volkogonov ušiel, ktorý premietnu až v piatok, je zatiaľ ticho. Ukrajinci žiadali jeho stiahnutie z programu, festival však neustúpil. Snímka je totiž kritikou Ruska nie jeho oslavou.
Veľké očakávania však vzbudil dokument Mariupol 2 litovského režiséra Mantasa Kvedaravičiusa. Mariupol je už vyše päť mesiacov pod paľbou ruských vojsk, režisér sa sem vrátil po šiestich rokoch, aby zachytil nehostinnú každodennú realitu. Stálo ho to život, film nedokončil, ale zábery zachránila jeho snúbenica. Nie je to film pre nepokojných ľudí, nič dramatické sa nedeje, len ustráchaní obyvatelia si zvykajú na streľbu, rozstrieľané domovy a žijú v kostole, v ich jedinom útočisku. Dej plynie až príliš pomaly a je to veľmi smutný a beznádejný záznam každodenného života ťažko skúšaných ľudí. Nevyrovnanosť snímky vysvetľuje náhly skon režiséra, ktorý už nestihol film zostrihať, osud totiž rozhodol inak.
Zo súťažných filmov si zaslúži pozornosť litovsko-francúzsko-belgický koprodukčný film Vesper režisérskej dvojice Kristina Buožyté a Bruno Senper. Postapokalipická vízia, dystopiscká sci-fi alebo bio-punková rozprávka tiež nie je pre citlivé publikum. Ekosystém zeme sa zrútil, trinásťročná tvrdohlavá a húževnatá Vesper žije s paralyzovaným otcom, snaží sa zohnať obživu a zároveň experimentuje v laboratóriu s biologickými materiálmi. „Vesper je príbeh nádeje,“ povedal známy herec Eddie Marsan. „Mladé dievča zasadí semienko a to prinesie nádej do budúcnosti. Musím však dodať, že čím má film fantasknejšie prvky, o to viac musí byť spojený s realitou.“ Názory na film sa rozchádzajú a to mu nahráva v jeho prospech.
Kuciak o súčasnosti a Slovo o roku 1968
Svetovú premiéru mal aj dokument amerického režiséra Matta Sarneckého Kuciak: Vražda novinára. Obavy, že pôjde po senzáciách, sa nenaplnili. Film obsahoval niekoľko záberov, ktoré sa u nás zatiaľ nepremietali, ale všetko ostatné sme v spravodajstve videli. Sila filmu je však v zhrnutí udalosti. Režisérovi sa to podarilo vkusne a pritom veľmi emocionálne.
Čítajte viac Karlovarský festival ocení Boleslava PolívkuV úvode filmu vidíme Jana Kuciaka, ako so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou nič netušiac nakupujú a nakladajú nákup do auta. Veselé deti, ktoré mali život pred sebou netušia čo ich čaká. Zábery vznikli ako sledovanie mladého páru. Martina zrejme čosi tuší pretože sa stále obzerá, no neprikladá tomu váhu. O tom pri sledovaní špekulujeme. Čo sa ďalej dialo vieme všetci.
Z hrôzou a znepokojením sledujem zábery rozhnevaného davu, ktorý žiada očistu a zmenu. Nedávna minulosť je v kontrapunkte s tým čo si mnohí želajú dnes. Nádej na budúcnosť na Slovensku pochovalo hašterenie politikov a nedôvera. Dôležitý film, ktorý by sa mal čo najskôr dostať k divákom a diváčkam na Slovensku.
Česko, Slovensko a Poľsko spojilo sily aj financie, aby mohla režisérka Beata Parkanová nakrútiť film Slovo. Uznávaný notár Václav Vojíř (vynikajúci Martin Finger) pôsobí v malom mestečku a dá slovo, že do komunistickej strany nikdy nevstúpi. Z udalosti v roku 1968 je zdrvený. Ochorie, následne sa lieči a opäť začína vykonávať svoju notársku prax. Podporu nachádza v milujúcej a ráznej manželke (obdivuhodná Gabriela Mikulová). Lenže súdruhovia mu nedajú pokoj. Nechcú od neho nič, len porušiť svoje predsavzatie. Václav je charakter. Nepodľahne a má šťastie, rodina ho podporuje. Film o tom, aké ľahké je zlomiť človeka a urobiť mu zo života peklo, je aktuálny a poučný vždy. Takých Václavov, žiaľ, môžeme zrátať na jednej ruke.