Otrokyňa vlastnej krásy
Život slávnej hollywoodskej herečky a sexsymbolu 50. rokov bol na pohľad ako splnený americký sen: z nemanželského dieťaťa, ktoré vyrastalo v sirotinci a v pestúnskej rodine, sa stala obdivovaná žena a slávna herečka. Život na výslní mal však svoju tienistú stránku: obrovský tlak popularity, stres, depresie, tabletky a napokon osamelosť.
Marilyn Monroe sa narodila ako Norma Jeane Mortensenová v Los Angeles 1. júna 1926. Svojho otca nepoznala, ten, ktorý bol vedený v jej rodnom liste, zomrel, keď mala tri roky a toho skutočného sa jej nikdy nepodarilo vypátrať. Matka pracovala ako strihačka vo filmových štúdiách Columbia a pre vážne psychické problémy ju viackrát hospitalizovali. Normu Jeane si od jej ôsmich rokov postupne podávalo dvanásť rôznych pestúnskych rodín aj sirotinec. Ako 16-ročná sa prvý raz vydala – za suseda a počas druhej svetovej vojny sa zamestnala v leteckej továrni. Neskôr prijala matkino priezvisko Bakerová.
Kariéru Marilyn Monroe naštartovali fotografie, otvorili jej cestu k modelingu aj na filmové plátno. Prvú zmluvu s 20th Century Fox v roku 1949 už podpísala pod menom Marilyn Monroe. Na začiatku jej film nepriniesol okamžitú slávu, no popularita príťažlivej blondínky postupne rástla so snímkami ako Všetko o Eve (1950), Niagara (1953), Páni majú radšej blondínky (1953) či Ako si vziať milionára (1953). Bola už známou a obdivovanou celebritou, keď sa v roku 1954 vydala za národom milovaného bejzbalového hráča Joea DiMaggia. Hviezdny pár spolu nevydržal ani rok, no napokon to bol práve Joe Di Maggio, ktorý svoju exmanželku podporil v ťažkých chvíľach a aj pochoval.
Marilyn Monroe s odstupom času vyčítali, že mala len peknú tváričku a zvodné telo, no ako herečka za veľa nestála. Ona však na sebe pracovala, učila sa hereckému remeslu, ako spomínali niekdajšie kolegyne, veľmi jej záležalo na tom, aby sa stala skutočnou profesionálkou. Filmy s Marilyn Monroe vznikali v 50. rokoch, keď Hollywood produkoval jednu romantickú komédiu za druhou. V rokoch 1947 až 1962 účinkovala v troch desiatkach filmov. Jej kariéra trvala len pätnásť rokov, no jej filmy zarobili filmovým štúdiám 200 miliónov dolárov. Známa scéna s Marilyn s rozviatou sukňou nad ventilačnou šachtou pochádza z filmu Slamený vdovec (1955) a legendárna snímka Niekto to rád horúce (1959) patrí k tomu najlepšiemu, čo vo svojom žánri a dobe vzniklo.
Dramatický koniec
V roku 1956 sa Marilyn vydala za dramatika Arthura Millera, ktorý pre ňu napísal ,na telo‘ film Mustangy (1961), ktorý sa vymykal jej dovtedajším postavám. Spisovateľ a manžel daroval manželke herečke to, po čom túžila – dramatickú rolu. Ich bezdetné manželstvo sa po piatich rokoch, krátko po filmovačke, rozpadlo. Tento film sa stal poslednou dokončenou snímkou ako pre Marilyn Monroe, tak aj pre Clarka Gablea, ktorý bol vo filme jej hereckým partnerom.
Do života slávnej herečky vstupovali ľúbostné aféry s hercom Marlonom Brandom či so spevákom Frankom Sinatrom, ktorí patria medzi najznámejšie osobnosti 20. storočia, ale aj romániky s mužmi z najvyšších politických kruhov. Okrem intímneho vzťahu s vtedajším americkým prezidentom Johnom F. Kennedym vraj udržiavala pomer aj s jeho bratom Robertom Kennedym, generálnym prokurátorom USA. Práve tieto spojenia vniesli pochybnosti do okolností herečkinej náhlej smrti.
Marilyn Monroe našli mŕtvu 5. augusta v jej dome v LA. Podľa polície išlo o „pravdepodobnú samovraždu“, zomrela na predávkovanie tabletkami na spanie. Nebol by to jej prvý pokus o samovraždu, no barbituráty užívala denne a mohla to byť nehoda. V tom čase natáčala svoj nový film, v práci sa však správala nezodpovedne, dokonca vymeškávala celé filmovacie dni. Filmové štúdio s ňou už stratilo trpezlivosť, vypovedalo zmluvu, no potom ju vzalo späť. Herečka očividne prechádzala ťažkým obdobím a bola veľmi labilná, pobudla aj v nemocnici na psychiatrii. Navyše sa Marilyn celý život obávala, že raz skončí v psychiatrickej liečebni ako jej matka.
Foto: Archive Photos / AKG / Profimedia
Herečkine blízke vzťahy s bratmi Kennedyovcami podnietili konšpiračné teórie, že sa stala obeťou politicky motivovanej vraždy. Mnohí ľudia boli – a dodnes sú – presvedčení, že Marylin Monroe úmyselne zabili po tom, ako sa vyhrážala, že prezradí svoj vzťah s vplyvnými Kennedyovcami. Iná teória hovorí, že sa stala nepohodlná, pretože mala informácie spájajúce týchto dvoch významných politikov s organizovaným zločinom. Takéto tvrdenia nie sú podložené dostatočnými dôkazmi, no konšpiračné teórie žijú ďalej svojím vlastným životom, a dlhším, než bol život samotnej Marylin. Dožila sa sotva 36 rokov.
Čítajte viac Ana de Armas ako Marilyn Monroe v novom traileri? Tá podoba vyrazí dych a pozrite sa na toto!
Niekde medzi týmito vysvetleniami stojí imidž Marilyn Monroe ako citlivej ženy, ktorá podľahla tlaku Hollywoodu – film jej viac než slávu a peniaze priniesol depresie, závislosť od liekov, zničené vzťahy a pocit, že všetci ju len zneužívajú. Z Marilyn Monroe sa po smrti stala ikona americkej popkultúry s veľmi sexi kombináciou: príliš zraniteľná a neodolateľne zmyselná. Známy je jej výrok: „Hollywood je miesto, kde dostanete 1 000 dolárov za jeden bozk a 50 centov za svoju dušu“.
