Igor Luther sa narodil 5. augusta 1942 v Jakube, dnes časť Banskej Bystrice. Po maturite pôsobil rok v Československej televízii Bratislava ako prvý asistent kameramana. V roku 1967 ukončil štúdium na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe. Počas štúdia sa zoznámil s režisérmi Jurajom Jakubiskom a Elom Havettom a tiež s českým scenáristom Luborom Dohnalom, s ktorými neskôr spolupracoval.
Jeho celovečerným debutom bol film Juraja Jakubiska Kristove roky (1967), s ktorým sa podieľal aj na ďalšej legendárnej snímke Vtáčkovia, siroty a blázni (1969). Za kamerou stál aj pri nakrúcaní umelecky výrazných snímok francúzskeho režiséra Alaina RobbeGrilleta Muž, ktorý luže (1968) a Eden a potom (1970).
Po okupácii Československa vojskami Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy emigroval do Paríža, ale neskôr sa usadil vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike (NSR), kde žil najprv v Hamburgu a potom v Mníchove. V emigrácii úspešne pokračoval vo svojej profesii a stal sa uznávaným európskym filmovým kameramanom. Neoddeliteľnou súčasťou jeho tvorivého štýlu sa stalo využívanie reálneho svetla a širokouhlých objektívov.
Úspešnú spoluprácu nadviazal s nemeckým režisérom Volkerom Schlöndorffom. V roku 1976 s ním nakrútil film Rana z milosti. O tri roky neskôr z ich spolupráce vznikla snímka Plechový bubienok, ktorá bola filmovou adaptáciou rovnomenného románu nemeckého spisovateľa Güntera Grassa. Film získal Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film.
So Schlöndorffom nakrútil v roku 1990 aj rovnomennú adaptáciu románu kanadskej spisovateľky Margaret Atwoodovej Príbeh služobníčky (The Handmaid's Tale).
Medzinárodne uznávaný kameraman spolupracoval s viacerými významnými zahraničnými režisérmi ako Michael Verhoeven, Ulrich Schamoni, Andrzej Wajda či Michael Haneke, ale aj s emigrantami z Československa Stanislavom Barabášom, Vojtěchom Jasným a Janom Němcom.
Jeho bohatú kameramanskú filmografiu tvoria okrem iných snímky MitGift (Vražedné dedičstvo, r. Michael Verhoeven, 1976), Liebe in Deutschland, Eine (Láska v Nemecku, r. Andrzej Wajda, 1983), Danton (r. Andrzej Wajda, 1983), Das Bett (Posteľ, r. Oskar Reif, Posteľ, 1998), alebo televízny film Inferno (1973), ktorý režíroval Stanislav Barabáš.
S bratom, režisérom Miloslavom Lutherom, nakrútil snímky Tango s komármi (2009) a Krok do tmy (2014). Podieľal sa tiež na českom koprodukčnom poviedkovom filme Praha očima… (1999).
Foto: Archív I. Luthera
Igor Luther dostal nemecké filmové ocenenie Goldene Kamera (Zlatá kamera). Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos do slovenskej kinematografie, ktorú udeľuje Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), si prevzal v apríli 2016.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová mu 1. januára 2020 udelila Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Slovenský svetoznámy kameraman Igor Luther zomrel 7. júna 2020 v chorvátskej Rijeke vo 77 rokov.
