„Zavŕšil som totiž náročný päťmesačný skúšobný proces uvedenia troch aktuálnych hier súčasného britského dramatika Dennisa Kellyho, ktoré drzo a bez servítky hovoria o znepokojivých témach súčasnosti: o finančnej kríze (Láska a peniaze), o násilí a šikane medzi tínedžermi (DNA) a o xenofóbii (Siroty). Všetky tri inscenácie síce odpremiérujeme až 14. septembra 2012 – a to v jeden večer a vo viacerých sálach Divadla Andreja Bagara v Nitre, ale všetko muselo byť naskúšané už do začiatku prázdnin,“ povedal.
"Leto chcem využiť predovšetkým na oddych. Trochu mora, trochu slovenského vidieka s kamarátmi, s ktorými sa nevidím počas celého roka, krátka návšteva ďalších priateľov v Prahe a Českom Krumlove, ale aj trochu zápecníctva vo vlastnom byte. Všetkým Slovákom aj cudzincom dávam do pozornosti tipy na výlety – množstvo kaštieľov na Slovensku: Markušovce, Betliar, Galanta, Smolenice, Fiľakovo, Brunovce a veľa ďalších.
Som čitateľský maniak a v lete doháňam všetko to, čo som za celý rok nestihol. Čaká ma Očista Sofi Oksanen (mladá fínska dramatička napísala najskôr rovnomennú divadelnú hru, neskôr ju prepísala na román a dielo sa stalo medzinárodným hitom; rozpráva dramatický príbeh troch žien z čias sovietizácie Estónska); Skleněný pokoj Simona Mawera (román inšpirovaný skutočným osudom slávnej vily Tugenhat; fantasticky napísaná kronika jednej rodiny a jedného národa); Facka Christosa Tsiolkasa (konečne veľký, vzťahovo prepletený román o láske a rodine, sexe a manželstve; skvele ,,nekorektná" hodená rukavica do diskusie o výchove a viacerých podobách pravdy; ja by som to nazval doslova čitateľskou divokou jazdou); a teším sa na Gianrico Carofiglia a jeho knihu Nevědomý svědek (v lete nesmie chýbať ani trochu napätia; ide o tzv. právnický triler, ktorý sa zaoberá témou rasizmu). A ešte niečo: na stole mám krásne hrubé zobrané Básnické dielo Miroslava Válka – a je to čítanie naozaj fascinujúce.
Z filmov by som rád všetkých upozornil na poľskú snímku Miestnosť samovrahov režiséra Jana Komasa. Síce vyznením depresívny, ale o to úprimnejší film o internete, samote a ľudskej manipulácii. Kvalitný scenár, skvelé herecké výkony. Alebo film Marcina Wronu Krst. Nadväzuje na tú najlepšiu tradíciu poľského kina morálneho nepokoja. Súčasne, znepokojujúco, eticky nezjednodušujúc. A opäť skvelí herci. Alebo ako zmenu a pre totálne zabavenie odporúčam vynikajúcu belgicko-francúzsku komédiu Víla režisérov a hercov Dominique Abel, Fiona Gordon, Bruno Romy. Očistný návrat do čias filmov plných imaginácie, detskej hravosti, fantázie, humoru a kúziel. A tak trochu aj divadla."
