Legenda s depresiami. Miloš Kopecký by oslávil 100. narodeniny

V Československu nebolo diváka, ktorý by ho nepoznal. Účinkoval vo vyše 200 filmoch, vytvoril množstvo divadelných postáv, spieval a býval hosťom zábavných programov. Jeden z najväčších českých hercov Miloš Kopecký, ktorý by v pondelok 22. augusta oslávil sto rokov, mal v skutočnosti dve tváre. Za noblesou a šarmom bohéma sa skrývala rozorvaná myseľ s ťažkou duševnou poruchou.

21.08.2022 07:00
Milos Kopecky. Foto - CT Foto:
Miloš Kopecký bol jedným z najobľúbenejších českých hercov, aj keď herectvo nikdy neštudoval.
debata (4)

„Herec môže stvárniť veľa skvelých úloh na javisku, a nik ho nepozná. Potom zahrá jedného Štrosmajera a pozná ho celý národ,“ sťažoval sa kedysi Kopecký. A mal pravdu. Väčšina divákov v bývalej ČSSR si ho stotožňovala práve s doktorom v seriáli Nemocnica na okraji mesta. Mnohí si ho však pamätajú aj ako výborného komika či predstaviteľa veľkých tragických úloh.

Tí, čo ho poznali lepšie, naňho zase spomínali ako na očarujúceho spoločníka a intelektuála rozdávajúceho životné múdrosti. Neznesiteľné depresie, ktorými trpel, však spôsobovali veľké výkyvy nálad, takže si ľudí neraz pohneval svojím arogantným správaním. Ku cti mu slúži, že dokázal byť úprimný a sebakritický – sám sa označoval za zbabelca a „inteligentného primitíva“.

Semafor - Jiří Suchý, Miloš Kopecký - Mackie Messer

Trauma z mladosti

Herectvo, v ktorom tak vynikal, nikdy neštudoval. Narodil sa 22. augusta 1922 v Prahe. Otcom bol majiteľ kožušníctva a matkou bývalá modelka. Otec chcel, aby prevzal firmu, a tak sa Milda, ako ho volali, vyučil za kožušníka. To ho však nebavilo. Nedoštudoval ani gymnázium, radšej hrával v amatérskom divadle.

Miloš Kopecký 100

Pozrite si slávne postavy legendárneho herca.

Fotogaléria
Miloš Kopecký v divadelnej hre v roku 1945.
Prvou manželkou mu bola herecká kolegyňa Stella...
+5Miloš Kopecký.

Tragickou udalosťou, ktorá zrejme spustila i jeho psychické problémy, bola deportácia jeho matky. Ako Židovku ju počas druhej svetovej vojny odvliekli do koncentračného tábora, kde zahynula. Milošov otec sa s ňou rozviedol – namiesto nej chránil svoj obchod. Kopecký nikdy nezabudol, ako ju odprevadil k transportu.

„Otec nad mamičkou de facto vyniesol ortieľ. Keby totiž rodičia neboli rozvedení, mamička by sa neocitla v Osvienčime, ale zostala by asi v Terezíne, kde by bolo možné vojnu prežiť,“ zamyslel sa v životopisnej knihe Já Kopecký.

Ani on nacistom neunikol. Ako židovského „mischlinga“ ho v auguste 1944 poslali do pracovného tábora pri Benešove. Po oslobodení sa vrátil do Prahy a pracoval v malom divadle. Najprv obsluhoval gramofón a oponu, neskôr ho pustili aj na javisko.

Skúsenosti z vojny spôsobili, že sa stal komunistom. Keď si však neskôr uvedomil, ako režim potláča slobodu, jeho nadšenie opadlo. V roku 1954 ho z KSČ vylúčili – vraj si neplnil stranícke úlohy.

Ako Henrich IV.

V Štrosmajerovom tieni

Kopecký vystriedal viacero pražských scén, až kým v roku 1965 nezakotvil v Divadle na Vinohradoch. A hoci bol neskôr známy najmä ako komediálny herec, na divadelných doskách vynikajúco zvládol aj tragické postavy.

Veľmi rýchlo sa presadil vo filme, kde debutoval v roku 1947. Vypracoval sa na jedného z najobsadzova­nejších hercov. Režiséri mu zverovali hlavne záporné úlohy. „Vďaka filmovým médiám som lump, intrigán a zvodca, ale to je nedorozumenie,“ poťažkal si umelec.

Miloš Kopecký s Jiřinou Bohdalovou v roku 1968... Foto: Archiv Českého rozhlasu
Miloš Kopecký Jiřina Bohdalová Miloš Kopecký s Jiřinou Bohdalovou v roku 1968 v hre Pygmalion.

Aj keď zažiaril v mnohých snímkach, najväčší úspech mu priniesol televízny seriál Nemocnica na okraji mesta (1977 – 1981). Získal si ním takú popularitu, že mu chodili stovky listov z domova i zo zahraničia – dokonca aj zo západného Nemecka či z Fínska.

Nemocnice na kraji města - Dr. Štrosmajer (Miloš Kopecký) a placení apanáže

Kopecký tiež rád „filozofoval“, bol obľúbeným rozprávačom, vystupoval v rozhlase a ako humorista v televízii. Naspieval i viacero piesní, z ktorých sú asi najznámejšie Mackie Messer a Horácovo pohřební blues.

Limonádový Joe

Bolesti a eufória

V súkromí sa Milda správal ako živel. Bol štyrikrát ženatý (sám tvrdil, že päťkrát, ale o jeho údajnom sobáši počas vojny neexistujú záznamy) a chválil sa tým, aký je sukničkár.

slnečnica Čítajte aj Potvrdené: maniodepresia a kreativita súvisia

Prvú manželku, slávnu herečku Stellu Zázvorkovú, opustil už po roku a o ich spoločnú dcéru Janu sa nestaral – ako vianočný darček jej raz venoval svoju fotku s autogramom. Jana ako 15-ročná spáchala samovraždu. Rýchlo sa rozviedol i s ďalšími dvoma ženami, len jeho posledné manželstvo s tanečníčkou Janou, s ktorou mal dcéru Barboru, vydržalo 30 rokov – až do jeho smrti.

Bolo to však za cenu toho, že sa Jana zmierila s jeho neverou. Ľúbostné aféry ani netajil, naopak, mladé milenky si vodil aj na veľkú chalupu v južných Čechách. Prítomnosť manželky a dcéry mu vôbec neprekážala.

Rodina mu pritom bola veľkou oporou v boji s jeho „prekliatím“. Herec sa už od začiatku 60. rokov liečil z maniodepresívnej psychózy. Neraz sa stávalo, že hneď po elektrošokoch odišiel do divadla. Jeho chorobné stavy však boli čoraz častejšie a ťažšie. Záchvaty depresie, keď celé dni preležal, nejedol ani neprehovoril, sa striedali s návalmi eufórie, keď zase sršal energiou.

Miloš Kopecký: Jsem zbabělec. Ale když se zbabělec vzchopí, tak pak to stojí za to

Trpel ako málokto

Choroba vraj môže i za to, že sa podvolil tlaku a v roku 1984 uvádzal propagandistickú reláciu, kde odsúdil emigrantov odchádzajúcich zo socialistickej vlasti na Západ. Neskôr sa za to hanbil a ospravedlňoval.

„V televízii, ak odmietnem, si už ani neškrtnem a postupne ani vo filme a rozhlase… Potom nebudem mať ani na benzín a nikto mi nepožičia ani korunu… K lopate sa mi nechce a pri mojej chorobe to nie je sranda,“ zdôvodnil svoj čin.

Aby si napravil pošramotenú povesť, na zjazde Zväzu českých dramatických umelcov v máji 1987 vystúpil s odvážnym prejavom, ktorý prevzalo i Rádio Slobodná Európa. Kultúrnych funkcionárov v ňom vyzval, aby odstúpili. „Ak to nespravíte sami z vlastnej jasnozrivosti, odídete síce o niečo neskôr… lenže už nie dôstojne, ale ako komické figúry,“ varoval ich.

mistrík ivan Čítajte viac Poslednú drámu Ivana Mistríka ukončil výstrel

Ako dospel k takému obratu? „Ja som zbabelec a celý život som sa bál,“ priznal v decembri 1989 s tým, že sa cíti ako spoluvinník, pretože sa iba „pasívne viezol vo vlaku a nič nerobil“. Preto sa vraj rozhodol konať. „A keď sa zbabelec vzchopí, tak to stojí za to,“ vysvetlil.

V tom čase bol už jeho stav veľmi vážny. V októbri 1989 mu navyše pre zhubný nádor vyoperovali takmer celý žalúdok. Pre psychické problémy sa musel vzdať herectva, túžil už len po tom, aby sa jeho trápenie skončilo. Želanie sa mu splnilo 16. februára 1996.

„Miloš Kopecký trpel ako málokto z českých umelcov našej doby,“ povedal psychiater Cyril Höschl. Herec Vlastimil Brodský zase vyhlásil, že Milda bohémstvo a sebavedomie iba predstieral, aby zakryl svoju krehkosť a nedostatok sebadôvery. Možno to tak naozaj bolo, lebo ako Kopecký tvrdil: „Humor je najdôstojnejší prejav smútku.“

Výber z filmov s Milošom Kopeckým

  • Dobrý voják Švejk (1956)
  • Baron Prášil (1961)
  • Limonádový Joe aneb Koňská opera (1964)
  • Bílá paní (1965)
  • Slasti Otce vlasti (1969)
  • Svatby pana Voka (1970)
  • Noc na Karlštejně (1973)
  • Jak utopit Dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách (1974)
  • Zítra to roztočíme, drahoušku…! (1976)
  • Adéla ještě nevečeřela (1977)
  • Já už budu hodný, dědečku! (1978)
  • Tajemství hradu v Karpatech (1981)

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #herec #Miloš Kopecký