Michal Blaško: Slovenský film má na to, aby bol medzinárodný

Michal Blaško je síce režisér nastupujúcej generácie mladých autorov, ktorí len nedávno ukončili štúdium na filmových školách, no už stihol získať Českého leva za krátky študentský film Atlantída, 2003 (2017) a uviesť ho na festivale v Cannes. Na Berlinale premiéroval minisériu Podozrenie (2022), ktorá vznikla v jeho réžii podľa scenára Štěpána Hulíka (Horiaci ker) a zožala mimoriadne pozitívne ohlasy u kritiky aj publika. Michal Blaško bude reprezentovať slovenskú kinematografiu s celovečerným debutom Obeť na blížiacom sa festivale v Benátkach. Na najstaršom filmovom podujatí sveta uvedú drámu v súťažnej sekcii Orizzonti.

24.08.2022 14:00
obet1 Foto:
Ukrajinská herečka Vita Smachelyuk ako Irina vo filme Obeť.
debata

Aké je východisko filmu?

Obeť rozpráva príbeh matky Iriny a syna Igora, dvoch Ukrajincov, ktorí žijú v Čechách. Igora v jednu noc napadnú, a keď sa jeho okolie dozvie, koho označil pred políciou za vinníkov, celé mesto sa postaví za napadnutého chlapca a spolu s Irinou žiadajú spravodlivosť. Postupom času sa však odkrývajú rôzne okolnosti toho, čo sa v osudnú noc stalo. Ukazuje sa, že nie je všetko tak, ako to Igor polícii povedal.

So scenárom k filmu Obeť ste sa v roku 2019 zúčastnili na industry programe L’ Ateliér na festivale v Cannes. Bolo to nápomocné pri produkcii?

Ovplyvnilo to hlavne získanie financií od Audiovizuálneho fondu. Podarilo sa nám dokončiť financovanie na slovenskej strane, čo bolo dôležité, pretože dovtedy sme mali podporu len v Česku. Zároveň nám to pomohlo dostať film do širšieho povedomia a dotiahli sme koprodukciu z Nemecka.

V študentskom filme Atlantída, 2003 (2017) pracujete s motívom migrácie, no ukrajinskú utečenku čaká namiesto nového domova v zahraničí zrada. Akú úlohu hrá ukrajinský pôvod hlavných postáv v Obeti?

Film sa odohráva v Čechách, kde sú Ukrajinci najpočetnejšia národnostná menšina. Anketa Českej televízie z roku 2019 ukázala, že v tom čase boli aj najmenej obľúbenou minoritou. Dôvodom mala byť hlavne domnienka, že Ukrajinci majorite berú prácu.Ale podľa štatistík pracovali zväčša v odvetviach, o ktoré majorita neprejavuje záujem. Preto sme sa rozhodli, že hlavné postavy budú Ukrajinci.

Sám ste výborný scenárista, no Obeť ste písali s Jakubom Medveckým. Prečo?

Producent Jakub Viktorín prizval Jakuba Medveckého, s ktorým pracoval na filme Ostrým nožom. Končil som totiž VŠMU, bál som sa, že nebudem mať dostatok času a ani som sa necítil na napísanie scenára celovečerného filmu. Všetci traja sme si sadli veľmi dobre. Medvecký bol ten, ktorý si to naozaj odsedel a „dopísal“. Trvalo nám to skoro tri roky. Boli momenty, kedy sme prišli do slepých uličiek, vtedy nám pomáhala Pavla Kubečková a Tomáš Hrubý. Rok pred dokončením sme v jednom momente akosi nevedeli, kadiaľ ďalej, a vtedy producenti prizvali rumunského scenáristu Razvana Radulesca. Jeho prácu sme s Jakubom obdivovali. Príbeh ohraničil, zmenil sa začiatok i koniec, no najmä sme si ujasnili intímnu, súkromnú linku hlavnej postavy, ktorá všetko ostatné prepája a nesie sa celým filmom. Veľmi krehká linka vzťahu matky a syna sa diváka emočne dotkne. Mali sme svetielka a Radulescu ich pripevnil na šnúru, zavesil ich a zrazu to do seba zapadlo.

Z nakrúcania filmu obeť. Foto: Adam Mach
obet Z nakrúcania filmu obeť.

Ako vás ovplyvnila spolupráca so scenáristom Štěpánom Hulíkom na minisérii Podozrenie?

Štěpánov projekt bol úplne iný ako Obeť. Keďže je to séria, je tam viac postáv, viac dejových liniek, viac všetkého. Hlavná postava Podozrenia, Hana, v istých momentoch ustupuje do úzadia a do popredia sa dostáva buď jej dcéra Tereza alebo ľudia, ktorých situácia ovplyvňuje.

Čo je iné pri Obeti?

Divák je od začiatku do konca napojený na Irinu, na postavu matky. Je v každom zábere, nezmizne ani na sekundu z plátna. Ako čas plynie, nachádza si k nej cestu, pretože Irina sa ocitá v ťažkej situácii. Dôveruje jej, ona zas verí synovi a myslím, že toto reťazové prepojenie funguje.

Akým spôsobom pracujete s hercami?

Napríklad Podozrenie a Obeť sú projekty, pri ktorých sme mali čas predtočiť si scény a pripraviť sa na všetko, čo by nás pri realizácii mohlo prekvapiť. Vzali sme si tablet, prišli sme na lokáciu a architektka Stella Šonková a ja sme hrali postavy zo scenára a nakrúcal nás kameraman Adam Mach. Tak sme pol roka pred nakrúcaním na 90 percent vedeli, ako bude daný záber vyzerať, kde bude kamera aj svetlá. Veľmi nám to pomohlo. Na pľaci som sa tak mohol o to viac sústrediť na komunikáciu s herečkou Vitou, predstaviteľkou Iriny. Predstaviteľ syna Igora je pôvodom Rus, Vita je Ukrajinka, ostatní herci sú Česi, každý teda trochu inak vníma a chápe herectvo a vyžaduje inú komunikáciu. Vďaka príprave sme na to mali priestor.

Obeť Čítajte viac Filmový festival v Toronte ponúkne koprodukčnú snímku Obeť

Kameramanom je Adam Mach, s ktorým nakrúcate filmy už od školy. Ako sa váš pohľad na tvorbu mení?

Oba projekty (Obeť a Podozrenie) sme vyvíjali od školy, veľa sme sa o nich rozprávali a pripravovali sa. Popritom sme pracovali na komerčných projektoch a zdokonaľovali sa tak po remeselnej stránke. Zhodli sme sa, že keďže oba budeme nakrúcať v podobnom čase, nechceme recyklovať princípy jedného alebo druhého. Oba boli aj úplne inak napísané. V Podozrení zostávame viac v diaľke, situácie sledujeme akoby cez sklo, nedostávame sa k postavám príliš blízko, nevidíme úplne do ich vnútra a môžu nám niečo tajiť. V Obeti je to inak – ako diváci vieme a vidíme všetko, čo vie a vidí hlavná postava.

Ako ste sa dostali k príležitosti režírovať Podozrenie?

Štěpán Hulík a Pavla Kubečková mi sériu ponúkli, keď bola pripravená prvá verzia scenára prvého dielu. Druhý a tretí diel boli vo forme synopsy. Projekt bol odsúhlasený vo fáze vývoja v televízii s kreatívnym producentom Michalom Reitlerom a so Štěpánom sme komunikovali jeho náčrty príbehu. Bol otvorený nápadom, práca bola veľmi príjemná. Takto sa to nabaľovalo a odrazu to šlo veľmi rýchlo. Točili sme cez náročnú tretiu vlnu pandémie a šťastie nám prialo.

Podozrenie má skvelé ohlasy od profesionálov aj divákov. Môžeme sériu očakávať aj v našom televíznom vysielaní?

To ešte nevieme, RTVS by ho musela odkúpiť. Televízia totiž do projektu nevstúpila ako koproducent, vyhodnotili, že Slovensko tam má vo mne a v producentovi Jakubovi Viktorínovi malé zastúpenie. Bohužiaľ.

Nepela Čítajte aj Režisér Jakub Červenka: Film o Nepelovi bude zrozumiteľný aj dnes

Takže sa stalo to, čo hrozilo pri Obeti, keď vás komisia v Audiovizuálnom fonde pri prvej žiadosti odmietla podporiť? Bolo to "málo slovenské”?

Obeť je po Cenzorke druhý slovenský film, ktorý má premiéru v Benátkach a nepovie sa v ňom ani jedno slovo v slovenčine, zároveň však robí Slovensku vo svete skvelú reklamu. Pripravujeme spolu s Jakubom Viktorínom ďalší film, ktorý je v tomto podobný, a opäť narážame na nepochopenie zo strany komisie a niektorých ľudí z Audiovizuálneho fondu. Kompetentní si musia uvedomiť, že slovenský film neznamená len to, že v ňom účinkujú slovenskí herci, je v slovenskom jazyku a odohráva sa na Slovensku. Vlaňajšie a tohtoročné Benátky sú toho dôkazom.

Na druhej strane projekt ako Obeť, ktorý témou prekračuje teritóriá, to môže mať ľahšie v nadväzovaní koprodukcií. Je to tak?

Bol oň záujem v Škandinávii, vo Francúzsku a v Nemecku, pretože príbeh je naozaj univerzálny. Bolo zvláštne, že film, kde sú režisér, scenárista a producent Slováci, bol najprv podporený v českom a až neskôr v slovenskom fonde, kde bola naša prvá žiadosť na produkciu neúspešná. Chvíľu im tam očividne trvalo, kým si uvedomili, akú látku máme k dispozícii. Azda sa týmto ľudia v komisii trochu poučili.

Ako autora z nastupujúcej generácie čerstvých absolventov VŠMU sa vás opýtam: čo by sa mohlo v premýšľaní o filme u nás zmeniť?

Nepremýšľať len lokálne. Máme mnoho tém, ktoré môžeme zasadiť na Slovensko a dajú sa uchopiť spôsobom, aby im porozumelo publikum kdekoľvek v Európe. Takisto však máme možnosť rozprávať príbehy, ktoré sa neodohrávajú na Slovensku, ale domáceho diváka môžu zaujať či už témou, alebo zaujímavým príbehom. Máme na to, aby sme boli medzinárodní. Sme príliš malý filmársky svet na to, aby sme sa škatuľkovali alebo vymedzovali.

debata chyba