Ste skúsený novinár, pracovali ste v novinách, rádiu aj televízii, no dokument režírujete až teraz. Cítite sa už ako režisér?
Určite nie, ešte dokončujeme posledný diel celého dvadsaťdielneho cyklu o ŠtB, takže je to skôr také odskočenie si od investigatívy, ktorej sa venujem v Investigatívnom centre Jána Kuciaka.
Váš prvý diel nazvaný Pád – legenda Alojza Lorenca celý cyklus dokumentov odštartuje. Cítite zodpovednosť, keďže tým môžete ľudí buď nalákať alebo aj odradiť od sledovania ďalších častí?
Je to zodpovednosť, najmä keď vidím ostatných režisérov, ktorí na rozdiel odo mňa majú s nakrúcaním dokumentov oveľa väčšie skúsenosti. Ja som sa snažil neskúsenosť vyvážiť hľadaním pravdy. Dúfam, že to diváci ocenia. Bolo totiž veľa pokusov pozrieť sa na Alojza Lorenca, no väčšinou to skončilo tak, že vyšli siahodlhé rozhovory, ktoré neboli konfrotované s realitou, s tým, čo sa naozaj dialo. Nám reálne dopady na konkrétnych ľudí vo filme osvetľujú historici.
Študovali ste si aj knižné rozhovory, ktoré v minulosti s Alojzom Lorencom viedli napríklad Pavol Janík či Karol Lovaš?
Všetky som si prečítal, naštudoval, vypočul som si rozhlasové relácie, čítal som spisy a zápisnice, ktoré k tomu prináležia.
Koľko času ste venovali príprave na film?
Prvý rozhovor sme robili v októbri minulého roka, takže som priebežne asi šesť mesiacov nasával informácie.
Bolo ťažké presvedčiť Alojza Lorenca na rozhovor?
Ja som ho nelámal, to bola úloha producenta Tibora Búzu, ale myslím si, že po nejakom čase ho presvedčil na rozhovor – a dokonca aj s jeho pani manželkou.
Čítajte viac Sériu dokumentov Môj Emigrant začne RTVS vysielať v nedeľu 11. septembra
Vy ste si vybrali, že v dokumente bude vystupovať aj manželka alebo k tomu došlo zhodou okolností? A čo povedali Lorencovci na nakrúcanie doma, alebo ho navrhli oni?
Prvý rozhovor – lebo sme robili dva – sme pripravili s Markom Škopom. Marko mal nápad, že k časti o pracovnej histórii Alojza Lorenca by sa mohla vyjadriť aj jeho manželka. Lorencovci boli pripravení odpovedať. Aká bola prvá reakcia pani Lorencovej, to neviem, pri tej som nebol. Ale počul som ju, keď hovorila, že až tak veľmi v tom filme vystupovať nechce.
Je teda úspech, že ju vo filme máte, nie?
Neviem, či úspech, ale je cenné a dôležité, že nemáme len pohľad Alojza Lorenca, ale aj jeho manželky, hoci v prvom dieli je kratší – ale vystihuje, čo som chcel povedať.
Václav Bartuška, bývalý člen parlamentnej komisie pre dohľad na vyšetrovanie udalostí 17. novembra 1989, s Lorencom na jar 1990 hovoril desiatky hodín. Povedal, že Lorenc bol najväčší protivník, ktorý bol často nad jeho sily. Bol vraj inteligentný, veľmi dobre informovaný a nebezpečný. Súhlasíte s tým? Ako pôsobil na vás?
Súhlasím, myslím si ale, že Alojz Lorenc dokázal za tie roky vytvoriť to, čo vo filme voláme legendou. Vytvoril si svoje príbehy, ktorými sa podľa mňa snaží ospravedlniť. Síce vo filme svoju zodpovednosť priznáva, no na druhej strane si pozorný divák všimne, že zodpovednosť zároveň akoby zo seba snímal. Podstatné je, že Alojz Lorenc nestál na námestiach za policajtmi, ktorí zasahovali a bili ľudí, má pravdu, že to bolo na velení jednotlivých náčelníkov útvarov. No on bol na takmer najvyššej pozícii bezpečnostného aparátu a túto zodpovednosť zo seba nemôže zmyť žiadnymi príbehmi o tom, že bol v tom čase mimo republiky alebo že o niečom rozhodol minister. Áno, v mnohých prípadoch to tak mohlo byť, ale riadiaca funkcia tam je a je to tak. A on riadil bezpečnostný aparát.
Čítajte viac Kočnerova tajná nahrávka ako umelecká inšpirácia? Za tým môže byť len kapela Drť
Odpovedal vám Lorenc na všetky otázky alebo sa snažil z niektorých vyšmyknúť?
Nie, myslím si, že to bolo tak, ako povedal Václav Bartuška: Alojz Lorenc je pripravený odpovedať na každú otázku. Nežiadal ich vopred, no chcel poznať okruhy otázok, o ktorých sa budeme baviť. On je pripravený na každú otázku, vie na ňu obšírne a zaujímavo odpovedať. Aj tá jediná otázka, pri ktorej zaváhal, je vo filme – a to je tá o morálke a etike jeho konania.
Ste spokojný s výsledným dokumentom?
Dúfam, že bude spokojný divák, moja spokojnosť je nepodstatná, sám som ten film videl veľakrát. Ja ako režisér začiatočník neviem, či som spokojný, ale snažil som sa urobiť všetko pre to, aby sme ukázali pravdu o tom, čo sa dialo a ako to bolo. A že idealizovanie komunistického režimu dnes vôbec nie je na mieste, lebo komunistický režim zasahoval do všetkých sfér života. Možno si to väčšina ľudí neuvedomovala, ale 15 miliónov ľudí žilo de facto vo väzení a celý bezpečnostný aparát vrátane ŠtB bol akýmsi dozorcom, snažiacim sa udržať komunistický režim.
Okrem prvého dielu ste robili aj posledný, dvadsiaty diel nazvaný Tiene ŠtB, ktorý ste režírovali spolu s Braňom Špačkom. O čom bude?
O tom, čo sa dialo po 17. novembri 1989, opäť bude jednou z postáv Alojz Lorenc, je to o príkaze na skartovanie všetkých živých spisov ŠtB a bude to aj o tom, ako sa spisy a prešľapy ľudí využívali v politickom boji. Prídeme s jedným objavom, ktorý bol 30 rokov tajomstvom, ale nebudem to prezrádzať vopred.
Čítajte viac Recenzia seriálu Veľké víťazstvo: Bejzbal, ako ho nepoznáte
Sám ste na tlačovke hovorili, že šlo o „náročnú matériu“. Čo bolo najnáročnejšie?
Tento diel má akoby dvoch hrdinov – ŠtB aj Alojza Lorenca, ktorý v určitom čase väčšinu útvarov ŠtB riadil. Náročné bolo skombinovať to tak, aby sme diváka nezavalili kopou faktov a zároveň – keďže ide o prvý taký film v histórii Slovenska, lebo sa veľmi zle vyrovnávame s históriou – sme chceli poodhaliť motiváciu, čo za tým bolo: čo Alojz Lorenc ako prvý námestník federálneho ministra vnútra robil a prečo to robil. Verím, že v niektorých odpovediach to diváci nájdu. Nie vždy je totiž správne upísať sa diablovi ako Faust za každú cenu.
Prvý diel ste nazvali Pád – Legenda Alojza Lorenca. Legendu chápete vo význame čohosi, čo si Lorenc vymyslel, vybájil, alebo že sa Lorenc sám stal legendou? Dá sa to pochopiť rôzne.
Interpretácií je niekoľko: legenda ako bájka a druhá myšlienka je: legenda ako vymyslená identita spravodajského dôstojníka. Za legendu Lorenca nepovažujeme.
