Skartované zločiny. V hlavnej úlohe ŠtB

Treba oceniť, že sa slovenskí filmári konečne zobudili, lebo verejnoprávne televízie v zahraničí – napríklad v Českej republike či v Nemecku – o zločinoch komunistického režimu nakrúcajú už dávno. Naši sa k tomu odhodlali až po 30 rokoch.

„Dokumentárnu sériu sme vytvorili preto, aby sme po prvýkrát priniesli komplexný audiovizuálny pohľad do našej temnej minulosti,“ vysvetlil producent Tibor Búza, ktorý je spolu s filozofom Fedorom Blaščákom autorom námetu.

Hľadanie pravdy

Cyklus pozostáva z 20 častí, každá má 26 minút. Nakrúcanie trvalo dva roky a pracovalo na ňom trinásť režisérov. Priestor pred kamerou dostanú domáci aj zahraniční historici, so spomienkami sa podelí 57 pamätníkov.

Tvorcovia vyzdvihujú najmä výnimočné svedectvo Richarda Dearlovea, bývalého riaditeľa britskej tajnej služby MI6, ktorý v 70. rokoch pôsobil na britskom veľvyslanectve v Prahe.

Čítajte viac Šéf tajných generál Alojz Lorenc zaváhal len pri otázke o morálke

„Do projektu som vstupoval so základnou motiváciou hľadať pravdu,“ uviedol Blaščák, odborný garant diela a koordinátor expertnej skupiny. Tú tvorili historici z Ústavu pamäti národa, českého Múzea pamäti 20. storočia, Ústavu pre štúdium totalitných režimov, občianskeho združenia Living Memory či vojenských historických ústavov v Prahe a Bratislave.

V jednotlivých častiach dokumentárneho cyklu autori priblížia napríklad historickú úlohu Alojza Lorenca, ktorý ako prvý námestník federálneho ministerstva vnútra riadil Štátnu bezpečnosť, provokácie a pasce tajnej polície, politické procesy v 50. rokoch, boj komunistov proti cirkvi, ale aj kolaboráciu niektorých jej predstaviteľov s režimom.

Filmári neobišli ani vzťah ŠtB k disidentom, umelcom či vrcholovým športovcom, sledovanie a odpočúvanie nepohodlných občanov, aktivity československých tajných služieb v cudzine, pokusy o ilegálny útek na Západ, zločiny ŠtB, o ktorých sa veľa nehovorí, jej činnosť počas nežnej revolúcie, no aj to, čo sa s eštebákmi stalo potom.

ŠtB: Prísne tajné má premiéru na Jednotke

Cyklus pozostáva z 20 častí a každá má 26 minút.

Fotogaléria 10 fotiek

+7

Zoči-voči Lorencovi

Na zhodnotenie celej série je ešte priskoro, keďže na novinárskej projekcii predstavili len tri z 20 častí. Aj tento výber však niečo naznačuje. Poodhalil niektoré slabiny a ukázal, že ŠtB je síce atraktívna téma, ale treba ju aj dobre spracovať.

Príkladom je úvodná časť s názvom Pád – Legenda Alojza Lorenca. Dramaturgovia RTVS sa zrejme spoliehali, že toto známe meno priláka k obrazovkám najviac zvedavcov, lenže ak chceli projekt odštartovať diváckou „bombou“, tak zapálili nanajvýš prskavku. Cítiť, že to nakrútil Lukáš Diko, ktorý ako novinár nemal s režírovaním skúsenosti.

Foto: B Production

Alojz Lorenc PAD LEGENDA ALOJZA LORENCA 3 Generál Lorenc je hlavný hrdina prvého dielu dokumentárnej série o Štátnej bezpečnosti.

Dopustil sa chyby, aká sa vyskytuje často. Predpokladal, že diváci vedia, ako sa za socializmu žilo a čo všetko má ŠtB na rováši. Lorencovi kladie otázky o zodpovednosti, etike, morálke…

Zabúda, že veľa mladých divákov o „temnej“ minulosti nič netuší. Mnohých nezaujíma o nič viac ako stavovské povstania či 30-ročná vojna, o čom napokon svedčia i rôzne prieskumy medzi študentmi. Z toho, čo tu vidia, im vôbec nemusí byť jasné, čo vlastne Lorenc spáchal a prečo by mal skončiť za mrežami.

Bývalý komunistický funkcionár navyše z dokumentu nevyjde ako porazený. Tvorcovia ho nezahnali do úzkych, neprinútili ho uznať vinu. Po celý čas vystupuje pokojne a sebaisto. Divák, ktorý o ňom už čo-to prečítal, si nakoniec uvedomí, že sa vlastne nič nové nedozvedel.

Čítajte viac Sériu dokumentov Môj Emigrant začne RTVS vysielať v nedeľu 11. septembra

Rozjatrené rany

Rozpačité dojmy zanechá i časť Mier na zemi. Režiséri Jana Bučka Kovalčíková a Michal Fulier v nej opisujú prenasledovanie katolíckej cirkvi počas socializmu – ako s režimom spolupracovali kňazi zo združenia Pacem in terris, ako bohoslovci držali protestnú hladovku, ako sa aj medzi duchovnými našli odpadlíci, čo donášali na svojich známych a kolegov…

Aj táto časť však pôsobí povrchne. Keď je reč o kňazovi Michalovi Grejtovskom, ktorý v Žiline spolupracoval s ŠtB, pamätníčka zhrozene listuje v jeho spise a žasne, čo všetko a koho poudával. Divák však márne čaká na podrobnosti. Čo také vlastne vyzradil? Skazil niekomu život, poslal niekoho do basy alebo iba vytáral bezvýznamné maličkosti?

Foto: B Production

štb Záber z časti Na linke Viedeň - Bratislava.

Rušivo vyznejú i ďalšie prvky vrátane citátu Vladimira Putina, že je čas víťaziť. Podľa autorov vraj ide o presah do súčasnosti, no je očividné, že ho tam zaradili až dodatočne po vypuknutí vojny na Ukrajine.

Z toho, čo premietli novinárom, vyšla asi najlepšie časť ŠtB na linke Viedeň – Bratislava. Zaujímavý príbeh režiséra Michala Baláža dokazuje, že sa „štát robotníkov a roľníkov“ neštítil ani únosu zo zahraničia. Divák pritom dostane všetky informácie, aby pochopil danú dobu a okolnosti.

Čítajte viac Recenzia: Zločin, ktorý zanechá stopy v divákovi

Zostáva len dúfať, že takých pútavých častí je v dokumentárnom cykle viac. Otázne je, prečo ich budú vysielať až o 22.05 h. Televízia tvrdí, že sa tak rozhodla pre niektoré brutálne zábery. Ak však chcela osloviť aj mladých divákov, bol by vhodnejší skorší vysielací čas.

Nový projekt treba určite pochváliť – už aj preto, že vôbec vznikol, lebo ľudí, ktorým ŠtB ublížila, rýchlo ubúda. Je to dielo, aké u nás chýbalo. A ako autori správne pripomenuli, môže byť podnetom na spoločenskú diskusiu o bývalom režime. O zločinoch ŠtB a obetiach, čo sa nedočkali spravodlivosti.

Načo jatriť staré rany? Aby už nehnisali a konečne sa zahojili.