Jean-Luc Godard sa narodil 3. decembra 1930 v 7. parížskom obvode do francúzsko-švajčiarskej rodiny. Jeho stará mama Julien Monod bola zakladateľkou medzinárodnej bankovej skupiny BNP Paribas. Godard mal aj ďalších významných príbuzných – skladateľa Jasquesa-Louisa Monoda, humanistu Théodora Monoda či Pedra Pabla Kuczynského, ktorý bol prezidentom Peru.
Študoval v Nyone a neskôr na Lycée Buffon v Paríži. Štúdium sa mu však nepodarilo dokončiť a následne vystriedal niekoľko ďalších škôl, z ktorých žiadnu nedokončil. V tomto období sa začal schádzať s mladými filmovými kritikmi, s ktorými neskôr sformovali hnutie novej vlny.
Godard začal navštevovať viacero filmových klubov, medzi nimi napríklad Cinémathèque Française, Ciné-Club du Quartier Latin či Work and Culture ciné club.
V roku 1950 založil spolu s Mauriceom Schérerom (známym pod pseudonymom Éric Rohmer) a Jacquesom Rivettom filmový časopis Gazette du cinéma, v ktorom sa venovali filmovej kritike. Ten však vyšiel len v počte päť kusov a následne zanikol. O rok neskôr začal Godard prispievať do periodika Cahiers du cinéma.
Godardova prvá skúsenosť s natáčaním filmu pochádza z roku 1955, keď na 35 mm film nakrútil dokument Opération béton o skúsenosti robotníka na stavbe priehrady vo Švajčiarsku.
Jeho najslávnejšou snímkou sa však nepochybne stala Na konci s dychom, ktorá mala premiéru v roku 1960. Ide o jeden z najvýznamnejších filmov francúzskej novej vlny, ktorý do sveta kinematografie zaviedol niekoľko nových prvkov.
V hlavných úlohách sa predstavil Jean-Paul Belmondo ako zločinec Michel a Jean Sebergová ako jeho priateľka Patricia. Godard získal za film Na konci s dychom Strieborného medveďa na festivale v Berlíne.
Pozrite si snímky z filmov zosnulého režiséra Jeana-Luca Godarda.
Nasledovali snímky Žena je žena, Pohŕdanie, Žiť svoj život, Bláznivý Petríček, Alphaville či Vášeň. Okrem Belmonda spolupracoval s hviezdami ako Anna Karina, Brigitte Bardotová či Jean-Pierre Léaud.
Vo viacerých dielach sa Godard venoval politickým a filozofickým témam. V snímke Vojačik sa napríklad zaoberal Alžírskou vojnou. Jeho filmy sú typické objavovaním nových filmárskych postupov, vychádzajú najmä z razantnej montáže obrazov, nevšednej práce so zvukom a z odvážneho uchopenia scenára, ktorému často chýba záver.
V 70. rokoch založil skupinu na počesť režiséra Dziga Vertova, ktorá po ňom niesla meno. Godard sa stotožňoval s Vertovovými teóriami o vzťahu politiky a estetiky, filmovými prostriedkami preto vyjadroval svoje politické názory.
Dokumentárnu filmovú koláž s názvom Pravda, ktorá bola ľavicovo orientovaná a ktorá ironizovala situáciu v Československu, natáčal v roku 1969 v Prahe. Vo filme sa po jeho boku predstavila česká režisérka Věra Chytilová. So skupinou Dzigy Vertova nakrútil tiež známy dokumentárny film Vladimir et Rosa (1970) o súdnom procese s americkou ľavicovou skupinou.
Vo filme Je vous salue, Marie z roku 1985 sa Godard zaoberá tým, ako by to vyzeralo, keby sa Ježiš narodil v súčasnosti. Snímka bola vtedy vo Francúzsku zakázaná Katolíckou asociáciou.
Jeho posledným filmom je dokumentárna esej Kniha obrazov, ktorú nakrútil v roku 2018.
Jean-Luc Godard bol dvakrát ženatý – v rokoch 1961 až 1965 s herečkou Annou Karinovou a v rokoch 1967 až 1979 s herečkou Anne Wiazemskou.
