Tretí film českej režisérky, scenáristky a spisovateľky Beaty Parkanovej sem dorazil s povesťou oceňovaného diela. Na nedávnom festivale v Karlových Varoch získal totiž dve hlavné ceny – za réžiu a mužský herecký výkon.
Hrdinami príbehu sú manželia Václav (Martin Finger) a Věra (Gabriela Mikulková), ktorí žijú v nemenovanom mestečku. On je uznávaný notár s pevnými morálnymi zásadami, ona starostlivá gazdiná a matka. Svojho muža miluje, aj keď ho drží „pod papučou“ a občas sekíruje. Keď je to však nutné, dokáže na seba prevziať celú ťarchu a zodpovednosť za rodinu, lebo ako sa ukáže, Václav je krehkejší, než vyzerá.
Pred klientmi na úrade vystupuje veľmi presvedčivo. Ako nejaký kazateľ im vysvetľuje, čo je správne, a tak čestne sa pokúša i žiť. Má však problém – komunistov. Tí mu nezabudli, že proti nim kedysi vystupoval. Nechali ho vyštudovať právo, no teraz – v lete 1968 – by ho radi videli vo svojich radoch, pretože ho ľudia majú radi a vážia si ho.
Václav dvoch komunistov, čo naňho tlačia, aby vstúpil do strany, rázne odmietne, ale bojí sa. Po okupácii (iba naznačenej vzdialeným hrmotom tankov) sa jeho strach vyhrotí tak, že sa zosype a skončí na psychiatrii. Zo sebaistého muža je zrazu troska a na rade je Věra, aby v ťažkej situácii zabrala za dvoch…

Aj keď film občas pôsobí nedôveryhodne, režisérka, ktorá si napísala i scenár, presviedča, že vychádzala zo zážitkov svojho starého otca. Aj on bol vraj notár a komunisti ho chodili „lámať“, aby sa k nim pridal, následkom čoho trpel úzkostnými stavmi.
Scény, kde Václav čelí „náborárom“ z KSČ a vlastne i svojmu strachu, sú asi najlepšie z celého filmu. Divák, ktorý čakal, že ich tvorcovia budú ďalej rozvíjať a stupňovať napätie, však zostane sklamaný. Rozprávanie plynie v pomalom tempe a nič strhujúce sa nedeje. Sledujeme iba komornú rodinnú drámu, sem-tam vtipné scénky a bezvýznamné rozhovory.

To, čo diváka ruší a prebúdza, je napodiv obraz. Prístup slovenského kameramana Tomáša Juríčka je naozaj svojský. Tvár toho, kto rozpráva, väčšinou vôbec neukazuje. Namiesto toho sa sústreďuje na iné postavy, na ich reakcie, mimiku a duševné pochody. Je to zámer, ktorým zrejme docielil, čo mal. Rovnako ako dlhé statické zábery či prestrih filmu fotografiami. Na začiatku krútite hlavou, ale zvyknete si.

Dôvodom, prečo má snímka svoje čaro, sú aj vynikajúce herecké výkony. Martinovi Fingerovi úloha sadla, no ešte lepšia je Věra v podaní neopozeranej Gabriely Mikulkovej, pre ktorú je to iba tretí film v kariére. Verne stvárnila všetky polohy svojej postavy. Je láskavá i tvrdá, a hoci má sama obavy, nedáva ich na sebe znať – statočne vzdoruje osudu.

V snímke si zahrali aj slovenskí herci Marek Geišberg, Ján Jackuliak, Juraj Nvota, Jana Oľhová či Helena Krajčiová. Spestrením bol „štek“ pre Bolka Polívku v úlohe psychiatra. Oceniť treba tiež záverečnú pieseň, ktorú naspievali Lenka Dusilová a Vojtěch Dyk.
Režisérka vraví, že chcela, aby jej film prostredníctvom pocitov nadviazal kontakt s divákmi a dotkol sa „niečoho pravdivého v nás“. U niekoho to vyšlo, u iného nie. Tak to už so slovami chodí.
Hodnotenie Pravdy: 3,5 hviezdičky z piatich
Slovo / Česká republika 2022 / r. Beata Parkanová / h. Martin Finger, Gabriela Mikulková, Jenovéfa Boková, Marek Geišberg, Ján Jackuliak, Boleslav Polívka, Markéta Hrubešová, Taťjana Medvecká, Juraj Nvota.