Diváci na Slovensku ho poznajú napríklad z úlohy dominantného otca hlavnej hrdinky v českom filme Díky za každé nové ráno alebo ako nezabudnuteľného, veselého tankistu Gustíka z legendárneho televízneho seriálu Štyria tankisti a pes, nakrúteného v druhej polovici 60. rokov 20. storočia.
Pieczka má na konte najmenej 100 filmov (mnoho nakrútil v Nemecku). V roku 1998 v rebríčku časopisu Polityka so sto najväčšími poľskými hercami 20. storočia sa umiestnil na desiatom mieste. Debutoval v roku 1954 v psychologickej vojnovej dráme Nepozvaní hostia režiséra Andrzeja Wajdu, legendy poľskej kinematografie.
V roku 1967 si zahral hlavnú úlohu vo filme Život Matúšov režiséra Witolda Leszczyňského – za stvárnenie tragickej postavy precitliveného muža s dušou dieťaťa získal nasledujúci rok cenu na festivale v Chicagu, Strieborného Huga.
Hral tiež vo fantasy dráme Rukopis nájdený v Zaragoze (režisér Wojciech Jerzy Has/1965) či v snímke Perla v korune (režisér Kazimierz Kutz/1972).
Zúčastnil sa na filmových adaptáciách niekoľkých poľských diel, napríklad na Wajdových snímkach Svadba (1973) a Zasľúbená zem (1975) alebo na adaptácii románu Henryka Sienkiewicza Potopa (1974) režiséra Jerzyho Hoffmana.
V roku 1974 získal Zlatý kríž zásluh, rola v dráme Jazva (1976) režiséra Hoffmana mu vyniesla hlavnú cenu na poľskom filmovom festivale. V roku 2001 si zahral úlohu svätého Petra v adaptácii Sienkiewiczovho historického románu Quo Vadis režiséra Jerzyho Kawalerowicza.
