Film AA citlivo sleduje príbehy desiatich ľudí, ktorí stoja takmer celý život na hrane. Navštevujú klub Anonymných alkoholikov a postupne sa rodia nanovo. Každý protagonista prežíva svoju osobnú drámu a konflikt. Film zaznamenáva ich výpovede, dôvody pre ktoré sa stali závislými, uvedomovanie si života, ktorý žili, obrovskú snahu ho natrvalo zmeniť a pocity radosti a šťastia z úspechov.
V našej krajine má prístup k alkoholu každý a bez obmedzenia. Je dostupný všade, v akomkoľvek množstve. V obchodoch, stánkoch, na benzínových staniciach, ako telefonická, či online objednávka 24 hodín denne, na spoločenských podujatiach, oslavách. Jeho existenciu denne pripomínajú pútače na uliciach, reklamné spoty v televíziách, inzercie v tlači. Medzi ním a jeho konzumáciou nestojí žiadna výnimočná prekážka. Práve naopak. Piť je normálne a samozrejmé.
Ale nadmerná konzumácia alkoholu, jej tolerovanie a závislosť od neho priamo spôsobuje devastáciu osobnosti, rozklad rodín a blízkych vzťahov, stojí za násilnými trestnými činmi, je dôvodom ťažkých zranení a úmrtí v dopravných nehodách, čím doživotne ovplyvňuje životy jednotlivcov a ľudí okolo nich. Závislosť od alkoholu vedie k postupnému zlyhávaniu orgánov, častokrát k samovražde.
Foto: VIDNO
Protagonistov filmu spája pri začiatkoch konzumácie alkoholu rovnaký dôvod. Pocit úľavy, uvoľnenia, falošnej radosti a zabudnutia problémov a bolestí. Nenápadné, postupné a pevné budovanie si závislosti, samota ale aj obdivuhodný boj za prinavrátenie dôstojnosti a života.
„Dostali sme vzácnu príležitosť vkročiť do hlbokého vnútra Anonymných alkoholikov. Fascinovala ma sila zdieľania, ktorá je liečivá a zároveň, ako sa 12 krokov dokáže aplikovať na akýkoľvek problém i v našich životoch. Spoluzdieľanie neoslabuje, spoluzdieľanie posilňuje. Verím, že náš film je len začiatkom k otváraniu tejto témy, pretože alkoholizmus je aj dnes veľmi rozšírená choroba, o ktorej treba hovoriť,“ režisérka Jana Bučka Kovalčíková.
Foto: VIDNO
Autori filmu vnímajú otvorenie témy alkoholizmu v našom spoločenskom kontexte ako absolútne dôležité. Stretnutie s Anonymnými alkoholikmi a sledovanie terapie vytvorilo potrebu o téme hovoriť. Hovoriť o tom, že ak sa človek vyberie na cestu abstinencie, stane sa, pomerne bežne okolím stigmatizovaný, ale naopak, ak pred tým aktívne pil, bol považovaný za bezproblémového a nebol nikým odsudzovaný. Podpora okolia pri procese liečenia sa od závislosti a vytrvanie v abstinencii, ktorá musí byť už doživotná a trvalá, je naopak kľúčová. Anonymní alkoholici sa častokrát stretávajú s posmechom, spochybňovaním a zľahčovaním situácie. Bežní ľudia nevedia ako ich skupiny fungujú a pre koho všetkého môžu byť prínosom. Princípy a fungovanie AA sa postupne rozrastajú aj na inak zasiahnuté skupiny ľudí. Napríklad skupiny pre dospelé deti alkoholikov, pre rodinných príslušníkov alkoholikov, pre anonymných narkomanov, pre obete sexuálneho násilia, pre anonymných gamblerov a podobne. Každému z nich dokáže terapia a fungovanie v skupine zmeniť život.
Čítajte aj Opustiť alebo odpustiť. Ďalšia otázka, ktorú kladie séria dokumentov Môj emigrant
„Stretnutie s Anonymnými alkoholikmi bolo pre mňa osobne veľmi silným momentom. Atmosféra, ktorú som na stretnutiach zažívala sa vymykala akýmkoľvek stereotypným predstavám. To, že nám dovolili vstúpiť medzi seba, pozorovať a filmovať bol veľký prejav vzájomnej dôvery, za ktorú som veľmi vďačná. Spôsob snímania bol podmienený anonymitou, čím sa stal pre nás veľmi zaujímavou výzvou. Myslím si, že anonymní alkoholici si raz zaslúžia celovečerný film,“ režisérka Lena Kušnieriková.
Film, za ktorým stoja dokumentaristi Lena Kušnieriková, Jana Bučka Kovalčíková a Michal Fulier má byť inšpiráciou pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc, no sami nevedia ako ju vyhľadať. Koproducentom filmu je RTVS.
