Hojivý príbeh
Snímka pôsobí oddychovo, ako keby si aj režisérka chcela pri nej oddýchnuť od horúcich tém. Však už sa im v minulosti venovala dosť, jej filmy Ene bene (o zákulisí volieb, 1999), Výlet (o rodinných záležitostiach, 2002) či Revival (o návrate zostarnutej kapely, 2013) podrobne pitvali ľudské charaktery a vzťahy. Nie že by na toto film Buko rezignoval, ale neanalyzuje, skôr nazerá.
Však už spoločnosť od prvých filmov Alice Nellis pokročila, ľudia a ich činy sú umením rozpitvávané priebežne, zíde sa skôr ránhojič. A s takouto terapiou prichádza aj Alice Nellis. Hoci expozícia filmu je dramatická, hlavnej postave umiera manžel (Miroslav Krobot), ďalší dej neobsahuje žiadne veľké zlomy. Divákovi možno najprv viac akcie chýba, napokon však podľahne pomalému tempu a uspokojí sa s bežnými udalosťami, malými drámami, ktoré život okolo darovaného koníka prináša.
Danajský dar
Problémom je, že Buko je danajským darom, a to ešte zo záhrobia. Zdedila ho vdova, lekárka Jarmila, zvyknutá žiť v meste, ktorá sa koní bojí. Navyše, tomuto darovanému koňovi sa naozaj neoplatí pozerať na zuby, lebo je (priznane) starý.
Na vystupovanie v cirkuse už nemal síl, a tak ho predali romantickému chalupárovi, ktorý sa však už nestačil o Buka postarať. Osud koňa zostáva teda na lekárke Jarmile, ktorá sa stane dedičkou mužovej farmy a musí si zvyknúť na nové pomery.
Od začiatku filmu sa dá predpokladať, že Buko si novú gazdinú získa, ale režisérka dokázala proces ich zbližovania aj ozvláštniť. Diváka zaujme najmä skvelými hercami, milotou koňa a krásou prírody. V Bukovi účinkuje viacero dedinských susedov, napríklad prírodný muž, ktorý dokáže Buka osedlať (Martin Kubačák), miestna knihovníčka, ktorá má Aspergerov syndróm a s koníkom to vie (Martha Issová), zaujmú aj mamy týchto dvoch postáv (Jana Oľhová a Lenka Termerová) vnášajúce do filmu príjemný domácky tón. Dospelé deti majiteľky koňa, prichádzajúce z mesta a matke oponujúce, stvárnili Jan Cina a Petra Špalková.
Všetci hrajú originálne obyčajných, tuctových ľudí, takže divák sa má na čo pozerať. Čerešničkou na torte je práve výkon Anny Cónovej, ktorá stvárnila vdovu Jarmilu. Táto herečka je aj recitátorka, ale báseň považuje za veľmi intímnu výpoveď a nerada ju hovorí veľmi hlasno. Niečo podobné cítiť aj v tomto filme.
Cónová hrá, ako keby s ostychom, tlmene, ale jej prejav pôsobí mohutne. Anna Cónová je divadelná herečka, pochádza z Moravy, je známa z divadla v Olomouci či v Ostrave, menšiu úlohu hrala nedávno vo filme Zátopek. Alice Nellis jej však dala príležitosť ukázať, čo vie.
Vdova v bubline
Cónová je vo filme skoro stále pred kamerou a divák sa sústreďuje na jej tvár, ktorá vypovedá viac než slová. Raz vedie vnútorný monológ, inokedy je v akcii, ale divák má pocit, že je v akejsi svojej bubline. Tam ešte zreteľnejšie vidno, ako sa mení. Jarmila, ktorá sa vždy prispôsobovala mužovi a deťom, si začne robiť podľa svojho. Prestane sa báť. Aj koní.
Čítajte viac Trojuholník smútku: Za všetkým hľadaj jedlo
Samozrejme, že je v príbehu tiež pád z koňa, ale dominuje idylka. Napríklad už udomácnený koník v nočnej tme tancuje ozdobený svetielkami. Už-už to je až príliš sladké, ale Nellis využije tanec aj ako symbol divokosti, radosti a slobody. Pre takúto hravosť a živočíšnosť majú diváci jej filmy radi. Pochopil to aj účinkujúci koník a hrá odušu. Však je to koník zo stajne pani režisérky. Skutočný kôň Alice Nellis.
