Nakrútili ste už viacero dokumentárnych filmov. Prečo ste si zvolili túto tému?
Je to skôr tak, že takmer vždy si tie témy vyberú mňa. Je to proste niečo mimo vás, čo príde, vy sa tomu vystavíte, a potom to tvarujete. V tomto prípade však za tým bola aj silná osobná stopa, pretože môj dedko slúžil v RAF (britské Kráľovské letectvo, pozn. red.). Kadečo mi o tom rozprával a neskôr mi dal čítať knihy Františka Fajtla, takže som mal k tomu blízko.
Starému otcovi ste film aj venovali. Nechceli ste ho nakrútiť práve o ňom, alebo aspoň využiť jeho spomienky?
Keď som mal asi dvadsať rokov, nahral som na audiokazety 20 alebo 25 hodín jeho rozprávania a stále plánujem, že sa k nim vrátim. Teraz to však nepripadalo do úvahy. Hlavne preto, že môj dedko bol síce statočný človek, v Taliansku bojoval s partizánmi a do Anglicka sa dostal dosť dobrodružným spôsobom, no pre vrodenú očnú chybu mu nedovolili lietať.
Slúžil ako meteorológ, „rosničkár“, skúsenosť zo vzduchu teda nemal. Film navyše pracuje s tým, že cesta Fajtla a Jánského vojnovou Európou bola v zásade totožná. A to bol od začiatku môj autorský koncept.
Foto: Filmtopia
V Británii bojovali stovky československých letcov. Prečo ste si vybrali len Fajtla a Jánského?
Okrem podobnosti ich ciest, ktorú som spomínal, to boli citliví a presní pozorovatelia. Neboli to len statoční vojaci, ale aj vnímaví ľudia. Trúfam si povedať, že obaja boli prvotriedni dokumentaristi v tom zmysle, že si vedeli všímať svet okolo seba, rôzne detaily a vedeli to aj celkom nepateticky, neokázalo a presne opísať. Preto som sa zameral práve na nich. Ich texty som použil ako predlohu.
Čítajte viac Otto Smik, letecké eso zo Slovenska
Film je akoby ich rozprávaním. Sú to ich vlastné slová, alebo ste ich upravili?
Upravili sme ich len veľmi mierne do akoby stíšenej vnútornej reči. Keby sme ich prevzali slovo od slova a tí dvaja "spíkri“ by ich hovorili v knižnej podobe, nepôsobilo by to autenticky. Trocha sme to zjednodušili. Obaja inklinovali k vecnému, stručnému vyjadrovaniu, čo je pre film výborné, ale sem-tam to predsa len bolo treba upraviť. Vždy sme sa však snažili zostať verní duchu pôvodného textu a nevkladať im do úst niečo, čo by im bolo cudzie.
Citované vyjadrenia ste čerpali z ich kníh?
Áno. Prečítal som ich asi pätnásť, tvorivý bol najmä Fajtl. Jánský vydal román Nebeskí jazdci a autobiografickú knihu Vzpomínky nebeského jezdce, no čerpali sme aj z jeho ďalších diel. U Fajtla boli kľúčové knihy Létal jsem s Třistatřináctkou, jeho autobiografia Z Donína do oblak, Vzpomínky na padlé kamarády, První doma a Podruhé doma. To, čo opisoval z pôsobenia na Slovensku, už v našom filme nie je v takej epickej šírke, ako by si to zaslúžilo, ale ak niekoho zaujíma SNP, môžem mu odporučiť posledné dve knihy.
Spomenuli ste román Nebeskí jazdci, podľa ktorého v roku 1968 nakrútili známy film. Inšpirovali ste sa i ním?
Áno, jeho veľmi civilná poetika ma fascinovala. Považujem ho za mimoriadne dielo, a keby som sa k nemu svojím filmom čo len trochu priblížil, považoval by som to za veľký úspech.
Čítajte viac Generálmajor Emil Boček: So strachom sa nemôžete vybrať bojovať za slobodu vlasti
Let domov je plný dobových záberov – aj zo zahraničia. Nemali ste problém pri ich zháňaní? Ako ste postupovali?
Vo väčšine prípadov môže ktokoľvek úplne ľahko navštíviť webové stránky príslušného archívu, na základe zadávania kľúčových slov v ňom hľadať a v nejakej náhľadovej kvalite s vodoznakom si tie zábery aj pozrieť. Bolo to výhodné, lebo film sme pripravovali v čase covidu, keď sa nedalo cestovať. Človek tak toho môže nájsť veľa sám z tepla domova. Ťažšie to je, keď sa film zostrihá a producenti začnú počítať, či sú schopní tie zábery odkúpiť. Čerpali sme asi z pätnástich archívov.
Čítajte viac Zomrel vojnový hrdina Alois Dubec
Zvolili ste svojský spôsob spracovania. Chýba hlas rozprávača, celý film ste poskladali len z dokumentárnych záberov a sprievodných slov dvoch letcov, ktoré čítajú neherci. Nevystúpia nijakí pamätníci ani historici. Prečo ste si vybrali formu, ktorá môže pôsobiť jednotvárne?
Hlavne preto, lebo je pre mňa vierohodnejšia. Tým nechcem povedať, že nie sú potrebné dokumentárne filmy robené klasickým spôsobom, no ja osobne ich nevyhľadávam. Radšej čítam a myslím si, že ak chce niekto spoznať dejiny, mal by najmä čítať. Pre mňa bola dôležitá autenticita a obyčajnosť. Skôr ako nejaký pomníkový štýl, kde na nás smrteľníkov z výšky hľadia veľkí hrdinovia, sa mi páči, že z tých úprimných textov cítim Fajtla a Jánského ako živých mladých ľudí. A tomu zodpovedá i tá forma.
Čítajte viac Zomrela jedna z posledných pilotiek RAF Mary Ellisová. Mala 101 rokov
Kritika filmu vyčíta, že divák, ktorý sa nevyzná v histórii, sa v ňom ľahko stratí, lebo neuvádzate žiadne roky ani miesta, kde sa odohráva. Hlasy oboch nehercov sa navyše dosť podobajú.
Tá kritika je v poriadku, no to, že sa divák vo filme stratí, je pre mňa možno víťazstvom. Aj keď sa stratíte v lese, musíte sa sám zorientovať a hľadať cestu von – a to je pre mňa zaujímavé. Hoci chápem, že ak už nie sú žiadne vodidlá, je to frustrujúce. Nemyslím si však, že by to tak bolo aj v tomto filme. Pokiaľ ide o hlasy, do istej miery súhlasím. Otázka je, ako veľmi to prekáža – či nie je dôležitejšie to, čo sa hovorí, ako to, kto to hovorí.
Foto: Filmtopia
Vyštudovali ste politickú filozofiu a právo. Ako ste sa dostali k režírovaniu?
Postupne. Hoci som mal od detstva rád kinematografiu, nikdy mi nenapadlo vybrať sa tou cestou. Je to už asi 20 rokov, čo som začal spolupracovať ako "scenárista“ na filmoch kolegu a kamaráta Pavla Abraháma – bez nejakej ambície, že sa to stane mojím povolaním.
Mal som celkom iné predstavy o tom, čo chcem robiť, ale rýchlo ma to vtiahlo. Pravda je, že sa stále cítim skôr ako scenárista. Najviac ma baví vymýšľať veci, dávať im tvar a potom práca v strižni. To, čo je medzitým, je dosť vysiľujúce.
Čítajte viac Zomrela najstaršia československá vojnová veteránka Anděla Haida
Aké máte ďalšie plány?
Spracovávam jeden námet na hraný film, ale to bude ešte trvať. Nechcem to režírovať sám, píšem to pre niekoho iného. Teraz sa mi toho nakopilo viac a je s tým spojených dosť povinností, navyše som sa začal venovať študentom na FAMU, takže žiadne nové veci zámerne nerozbieham. Skôr sa snažím vydýchnuť si.
