Film nakrútený podľa skutočnej udalosti má predpremiéru 9. novembra v rámci Festivalu slobody Ústavu pamäti národa, no prvýkrát ho slovenskí diváci v Bratislave mohli vidieť už v marci počas Febiofestu, na ktorom ho uviedol režisér Matuszyński osobne. Súčasťou kampane k filmu je i podcast platformy Znelo s Milanom Kňažkom, tribúnom Nežnej revolúcie v roku 1989.
Poľský film podľa skutočnej udalosti o policajnej brutalite uvidia slovenskí diváci na výročie Nežnej revolúcie.
Poľsko, 1983. Krajina je otrasená prípadom Grzegorza Przemyka – stredoškoláka a syna opozičnej poetky Barbary Sadowskej –, ktorého zatkla hliadka milície a kruto ho zbila. Po dvoch dňoch agónie Przemyk zomiera na následky zranení.
Snímka sleduje príbeh Jurka – jediného svedka incidentu. Spočiatku štátny aparát, vrátane ministerstva vnútra, celú záležitosť bagatelizuje. Keď však vyše 20-tisíc ľudí kráča ulicami Varšavy za rakvou Przemyka, z Jurka sa cez noc stane nepriateľ štátu číslo jeden. Represívny režim využíva všetky možnosti svojho aparátu – tajnú službu, milície, médiá a súdy –, aby Jurka, Przemykovu matku Barbaru i všetkých ostatných diskreditoval a umlčal.
Čítajte viac Recenzia: Zločin, ktorý zanechá stopy v divákovi
„Film je zvláštny druh zrkadla. Dokáže sa ponoriť hlboko do duše človeka. Hlavnej postavy a rovnako aj diváka. Každý môže v zrkadle vidieť niečo iné, a v tom je krása filmu. To je sloboda, ktorú potrebujeme,“ konštatuje režisér drámy Nezanechať stopy Jan P. Matusziński.
Film mu dal možnosť preskúmať rôzne perspektívy komunistického režimu v Poľsku v 80. rokoch. „Je to naozaj zrkadlo s mnohými vrstvami. A my by sme sa mali pokúsiť nerozbiť ho. Len ak si to budeme pamätať, môžeme si udržať nádej, že sa to už nebude opakovať,“ pripomína Jan P. Matuszyński.
Foto: Lukasz Bak/MOZINET
Kľúčovým rozhodnutím v procese adaptácie rovnomennej knihy pre Matuszyńskeho bolo rozhodnutie obmedziť sa len na to, čo sa stalo v rokoch 1983 a 1984. „Autor knihy Cezary Lazarewicz opisuje rozsiahly príbeh, ktorý by ľahko naplnil tri série televízneho seriálu. Okrem toho všetko, čo sa stalo po prvom súdnom procese, by sa dalo považovať za dramatické opakovanie. Keď sa teraz pozerám na toto rozhodnutie, myslím si, že bolo správne,“ dodáva režisér.
