Váš film Vzostup má krásnu, vypointovanú umeleckú výpoveď a jeho posolstvo je veľmi znepokojujúce. Pozorujete zamestnancov, ktorí sú systematickí a chladní aj vtedy, keď trávia voľný deň. Chýbajú mi u nich prejavy kritického myslenia. Ako vnímate čínsku spoločnosť ako návštevníčka, ktorá žije v USA?
Je pravda, že film zobrazuje systémy, ktoré sú často dehumanizujúce. Povedala by som však, že jednotlivci vo filme stále nachádzajú spôsoby, ako vyjadriť ľudského ducha, a to aj napriek podmienkam, v ktorých pracujú. Nemám pocit, že by jednotlivci vykreslení vo filme pôsobili akosi „menej ľudsky“. Film je o snahe nájsť tieto malé trhliny v systéme, ktorý chce za každú cenu fungovať tak efektívne. Nájsť drobné gestá a prejavy individuality, ktoré presvitajú. Ako napríklad žena, ktorá si dáva pauzu na pitie z termosky na montážnej linke s plastovými fľašami, dvaja priatelia skákajúci ruka v ruke po absolvovaní vojenského výcvikového programu v továrni na klimatizáciu. Mladá učnica, ktorá sa pripravuje na prácu v továrni na výrobu sexuálnych bábik, si všíma svoje staršie kolegyne a potichu skúma nohu bábiky. Film je plný takýchto momentov a celkovo si myslím, že zobrazujú oveľa viac, než to, čo je na povrchu. Aj keď možno evidentne a viditeľne neprotestujú, práve oni sú svojím spôsobom vyjadrením jemného protestu, či už vedomého, alebo nie. Stelesňujú ľudskosť a pravdy jednotlivca.
Foto: festival Jeden svet
Väčšina ľudí je pri svojej práci v továrňach, vo veľkovýrobe, na pracovných školeniach manipulovaná. Uvedomujú si to?
Nemyslím si, že sú ľudia v Číne nutne viac manipulovaní alebo vykorisťovaní ako inde vo svete. Možno tam ale kontext vyzerá inak, a preto sa to tak môže zahraničnému divákovi javiť. Alebo možno je to jeden z prekvapivých spôsobov Číny, ako reaguje na kapitalistický útlak. Namiesto toho, aby ho Číňania zakrývali ilúziou slobody, sú úprimnejší a priamočiarejší v reakcii naň.
Čo podnietilo váš záujem o témy masovej produkcie, monetizácie a konzumu? A prečo ste sa rozhodli premietnuť ich do čínskeho prostredia?
Čína je zaujímavou prípadovou štúdiou pre národ, ktorý zažil „ekonomický zázrak“. Je to krajina, ktorá za pár desaťročí zbohatla závratnou rýchlosťou. A zaujíma ma, čo táto transformácia robí s kultúrou, s ľuďmi. Prichádza s dobrými aj so zlými javmi. Odráža paradox „pokroku“. Na jednej strane boli stovky miliónov ľudí vymanené z chudoby. Na druhej strane je tu obrovská príjmová nerovnosť. Je to kultúra, ktorá uctieva konzumizmus, ale aj sebazdokonaľovanie, rovnako ako USA. Tiež ma zaujíma vnútorné napätie momentu, keď Čína prijíma ideológiu voľného trhu a zároveň sa drží komunizmu. Zistila som, že ma priťahuje pozorovať ľudí žijúcich v takomto rozpore.
Čítajte aj Začína sa Jeden svet, ponúka aj dokumentárny pohľad na "čínsky sen"
Moje referencie na vašu tvorbu sú dokument Working Man's Death alebo krátke filmy venované mechanizmom práce Haruma Farockiho. Čo všetko ovplyvňuje vaše uvažovanie o téme?
Working Man’s Death bol jedným z vplyvov. Bol to jeden z filmov, pri ktorom som si povedala, že by som mohla nakrútiť celovečerný film zložený z epizód z rôznych lokácií a mohlo by to fungovať. Tiež ma inšpirovali filmy Fredericka Wisemana pre jeho observačnú estetiku. Ďalej to bol Chlieb náš každodenný a Umelé krajiny (Manufactured Landscapes) pre ich vizuálny jazyk.
Čína pre mňa stelesňuje dystopickú víziu pokroku. Čo sa môžeme naučiť o kapitalizme z čínskej ekonomiky? Je jedným z najväčších spotrebiteľských trhov na svete.
<AN>Zatiaľ čo film je v niektorých ohľadoch špecifický pre Čínu, v iných je špecifický pre kapitalizmus našej doby. To, čo sa deje v Číne, je vzhľadom na našu globalizovanú realitu tiež odrazom zvyšku sveta. Najmä USA a Čína sú tak prepojené, že dnes nie je možné hovoriť o jednom bez toho, aby sme hovorili o druhom. Sme si viac podobní, ako si uvedomujeme. Ako návštevníčka, ktorá žije v Spojených štátoch, čím viac času som strávila v Číne, tým viac som si uvedomovala, že tieto dva národy sú si neuveriteľne podobné. Nacionalizmus, konzumná kultúra, posadnutosť maximalizáciou času a produktivity, extrémy vysokých stávok. Je to spoločné pre oba národy.
Foto: festival Jeden svet
Premýšľate už o koncepcii a téme ďalšieho celovečerného filmu?
Môj ďalší film je tiež o globálnych systémoch. V tomto prípade skúmam koncept vnímania zvierat, ale cez optiku kapitalizmu. Bude sa tiež odvíjať vo vinetách, spájaním rôznych nápadov, ktoré k sebe nepatria hneď na prvý pohľad. Ďalšou podobnosťou (s filmom Vzostup) je reflektovať veľký pojem a hľadať špecifické obrázky, ktoré rozvíjajú jeho myšlienku.
Čítajte viac Jeden svet bude naživo v Bratislave a online po celom Slovensku
