Film Arvéd: Tajomná osobnosť českého okultizmu ožíva na veľkom plátne

Vynikajúci Kern

Ten, kto si ide pozrieť snímku s cieľom dozvedieť sa, kto to vlastne Smíchovský bol, bude sklamaný. Dej totiž nemapuje širší úsek jeho života, ale len niekoľko určitých momentov, ktoré sa točia okolo jeho spolupráce s ŠtB. Od začiatku tak sledujeme zdĺhavé dialógy rôznych osôb, o ktorých divák v podstate nič nevie. Zakaždým sedia v nejakej tmavej miestnosti a zhovárajú sa v hádankách. Na jednej strane tak film navodzuje celkom zaujímajú atmosféru, na druhej to však pôsobí skôr ako divadelná inscenácia. Chýba akákoľvek akcia, divák je spolu s postavami uzavretý v dusných temných interiéroch, z ktorých nie je cesta von.

Ďalším problémom je, že snímka skáče z času do času, pričom sa zdá, že vynecháva viaceré podstatné situácie, ktoré by lepšie ozrejmili celú situáciu. Arvéd (Michal Kern) si tieto „skoky“ uvedomuje, čo filmu pridáva na magickosti a zároveň ho približuje k divákovi.

Michal Kern zvládol stvárnenie komplikovanej osobnosti Smíchovského dokonale. Dal mu potrebnú hĺbku, šmrnc aj okázalosť, a to bez toho, aby z neho urobil paródiu. Je naozaj vidno, že sa na túto úlohu poctivo pripravoval a zhostil sa jej nanajvýš zodpovedne. Výborné výkony predviedli tiež Saša Rašilov najmladší v úlohe Štepána Plačka a Vojtěch Vodochodský ako Vlastík.

Viac otázok ako odpovedí

Film opisuje faustovský zápas o Arvédovu dušu. Režisér sa našťastie rozhodol zobraziť ho s citom a tak, aby človek nepocítil odsúdenie, ale skôr súcit. V jednom z najsilnejších momentov snímky Arvéd počas rozhovoru s kňazom otvára svoje vnútro a hovorí o tom, ako ho kresťanstvo zatratilo za jeho prirodzenosť, ktorou je homosexualita. Počas celého filmu je v tomto smere úplne otvorený a nezdá sa, že by mal nejaký vnútorný problém – ten sa ukazuje až neskôr, keď sa dozvedáme, že ide o jednu z príčin, prečo ho tak fascinuje okultizmus.

Foto: Maxim Stano

michal kern Michal Kern ako predstaviteľ Arvéda.

Táto téma je skutočne nadčasová a ukazuje, že keď človek nenachádza pochopenie tam, kde by mal, rozhodne sa hľadať ho inde. Preto je veľká škoda, že táto jeho záľuba zostáva len ako akýsi fantazijný prvok v pozadí. Bolo by naozaj zaujímavé sledovať Arvédov život od malého chlapca cez dospievajúceho mladíka až po človeka, ktorým sa stal počas procesov. Čo ho formovalo? Aká bola jeho prvá skúsenosť s okultnými vedami? Z akej rodiny pochádzal?

Čítajte viac Hana Gregorová uviedla do kín Cirkus Maximum. Uvidíme ju aj na hrazde?

Snímka Arvéd zanecháva v divákovi viac otázok ako odpovedí. Z hľadiska scenára či hereckých výkonov sa mu nedá nič vyčítať, zároveň je však konceptuálne zle rozvrhnutý a chýba mu ucelená schéma. Spôsob, akým sa tvorcovia rozhodli uchopiť jednotlivé témy, nie je vôbec zlý, celému filmu by však výrazne prospelo, keby stál na trochu iných základoch.