Recenzia: Michael Kocáb mal aj svoj múr nárekov

Významné miesto Kocábovi patrí v českej hudbe, v českom disente, stojí aj za odchodom sovietskych okupačných vojsk z nášho územia. Táto historická udalosť je všeobecne známa, no Sommerová v dokumente priblížila, ako sa to konkrétne dialo, čo nasledovalo, a to je vždy zaujímavé. Rovnako prináša film svieže informácie o Kocábovom detstve a mladosti, o jeho rodine, kamarátoch a kolegoch zo sveta hudby i politiky, o jeho vnútornom svete. Všetko to citlivo nasnímala kameramanka Olga Malířová Špátová.

Foto: CinemArt

Michael Kocab Michal Kocáb na premiére dokumentu Michael Kocáb – rocker verzus politik.

Film venuje pozornosť najmä populárnemu Pražskému výběru, ale približuje Kocába aj ako skladateľa vážnej hudby (Odyseus) či speváka šansónových piesní. Vo filme zaznie napríklad skladba V penziónu svět alebo známe Stáří. Tejto piesni je venovaná veľmi pôsobivá časť filmu: Na archívnych záberoch vidíme mladého Michaela Kocába s oduševnenou tvárou, ako ďakuje za ocenenie Stáří na hudobnom festivale Děčínska Kotva. Bolo to v júni 1989 a on tam v priamom televíznom prenose povedal aj známy výrok, že každý národ má takú vládu, akú si zaslúži a že treba vrátiť stratené občianske práva a slobody. Tým sa vlastne začala aj Kocábova verejná politická činnosť. Divák sleduje aj samotné hudobné vystúpenie na festivale v Děčíne, kde Kocáb spieval Stáří s hercom Josefom Kemrom. Je to nielen atraktívna umelecká spomienka, ale tiež historický záznam o tom, ako sa revolučné sily v spoločnosti pred 17. novembrom 1989 spájali a ohlasovali.

Stará sa o mamu

Film sleduje Kocábov ďalší vývoj, jeho účasť v nežnej revolúcii, priateľstvo s Václavom Havlom, zásluhy o odsun okupačných vojsk, boj o spravodlivosť v oblasti ľudských práv a slobôd, ale venuje sa aj jeho osobnému životu. A v tomto smere presahuje pole dokumentu a pôsobí ako umelecký film. Michael Kocáb má totiž veľmi zaujímavú veľkú rodinu, ktorej členovia v snímke vystupujú uvoľnene, prejavujú svoje pocity, názory s clivotou aj humorom a približujú nielen hudobníkovo zázemie, ale príbeh celého rodu. Michaela Kocába vidíme napríklad v rozkošnom dialógu s vyše deväťdesiatročnou mamou, s ktorou býva a o ktorú sa stará. Ona by sa tiež ešte stále chcela o neho starať ako o malého chlapca, ale on si ťažká, že skladateľ potrebuje slobodu. Túži sa zamknúť v izbe s pianom a tvoriť. Také chvíle si vždy v živote musel vybojovať, lebo aktivít mal veľa a vždy ho niečo odpútavalo. Hudba je však jeho základ a zrejme všetko, čo sa mu podarilo v iných sférach, dosiahol aj vďaka sile z tejto svojej danosti.

Kocáb vniesol do politiky emócie a do umenia politiku, ako sa to často stáva, ale nie vždy je to také markantné ako v jeho prípade. Každý si napríklad pamätá, ako v ponovembrovom čase koncertoval v Prahe hudobník Frank Zappa. Film približuje pozadie tohto koncertu, zobrazuje, ako Kocáb Zappovi najprv niesol na posúdenie svoj album Odyseus, ako sa skamarátili a ako z toho vyplynula návšteva Zappu v Prahe. A že to bolo vlastne posledné vystúpenie tejto legendy na verejnosti.

Foto: Irena Zlámalová / CinemArt

kocáb Michael Kocáb vo filme, ktorý o ňom nakrútila Olga Sommerová.

Otcovo dohováranie

Vo filme vystupuje aj už zosnulý otec Michaela Kocába, ktorý bol farár a ktorý mu v dialógu dohovára, že sa mal viac sústrediť na jednu vec, napríklad na vážnu hudbu. Otec chcel, aby sa aj Michael stal farárom a pokračoval v jeho povolaní. Však svojím spôsobom aj na otcovu činnosť Kocáb nadviazal, zdedil aj jeho kazateľskú sugestívnosť. Film zavedie diváka tiež na miesta Kocábovho detstva, do dní, keď ho kvôli otcovi šikanovali a on sa často uchyľoval do samoty. Doslova k plotu a bráne, cez ktorú mohol preskočiť a utekať do prírody hľadať útočisko. Aj toto miesto vo filme je a Kocáb hovorí, že to bol jeho múr nárekov.

Čítajte viac Rocker a politik Michael Kocáb: Nedokážem sa na seba v kine pozerať

Samozrejme, vo filme sú vyjadrené aj vzťahy Michaela Kocába so Slovenskom. Mal u nás koncertné turné, premiéry svojich diel, Činohra SND uvádza hru Sova, ktorú napísala jeho dcéra Natálie a ktorú si bol aj pozrieť. V Sommerovej dokumente je ale aj stretnutie Michaela Kocába s našou hlavou štátu, prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ktorá nechýbala ani na bratislavskej predpremiére filmu. Všetko toto pôsobí veľmi slávnostne a vážne, no v snímke je aj veľa humoru a hravosti. Napríklad na tému vzťahu Michaela Kocába a hudobníka Michala Pavlíčka, ktorí sa prezentujú aj ako rivali.

Archívne zábery vracajú atmosféru dávnej doby, divočinu rockových koncertov, ktorá tak provokovala sterilitu totalitného režimu. Michael Kocáb hovorí, že boli vtedy naozaj veľmi divokí a že keď sa na to díva dnešnými očami, tiež by to možno zakázal. Našťastie ide len o žart, ktorý umocňuje dobrý pocit z filmu a je jeho symbolickým happy endom. Život však pokračuje, problémy nikdy nie sú vyriešené definitívne. Vždy sa zíde obzretie do minulosti optikou filmu, ktorý pripomína fakty, ale pôsobí na city.

Čítajte viac Müller, Kocáb, Soukup: Naše egá sa na pódiu nepobijú