Uhrovo Slnko v sieti na blu-ray nosiči sa k divákom dostáva pri príležitosti 60. výročia vzniku. Prináša lyrický príbeh emocionálneho dozrievania a vzťahu dvoch mladých ľudí snažiacich sa zakryť svoju neistotu, neskúsenosť a strach zo života hraným cynizmom a odmietavou pózou voči súdobej spoločnosti. Ich vnútorný svet je však plný citov, ku ktorým sa nechcú verejne priznať.
Film scenáristu Alfonza Bednára, režiséra Štefana Uhra a kameramana Stanislava Szomolányiho je prvý film v dejinách slovenskej kinematografie, ktorý prináša tému prirodzeného hodnotového aj spoločenského porovnania prostredia mesta a vidieka. Prelomová snímka priniesla nový spôsob filmového rozprávania, nový analytický pohľad na realitu, zameraný na človeka a na jeho city a pocity aj na historické a spoločenské súvislosti. „Kamera v detailoch vystihla atmosféru, evokovala náladu, zatmenie slnka sa stalo symbolom zatmenia citov a vzťahov, hlasno hrajúci tranzistor nahradil rozhovor, symfonickú hudbu vystriedala hudba elektronická,“ ozrejmuje SFÚ.

Základom filmového scenára boli tri poviedky – Fajolov príspevok, Pontónový deň a Zlatá brána, ktoré vyšli v roku 1961 v časopisoch Slovenské pohľady a Kultúrny život. Film mal pôvodne režírovať Stanislav Barabáš. Po jeho odmietnutí ponúkol dramaturg Albert Marenčin spoluprácu režisérovi Štefanovi Uhrovi. „Týmto filmom Uher nadviazal na svoju predchádzajúcu dokumentárnu tvorbu a podarilo sa mu spojiť realistickú poetiku dokumentárneho filmu so štylizáciou hraného príbehu,“ poznamenáva SFÚ. Uher do hlavných úloh obsadil nehercov Janu Belákovú a Mariána Bielika, postavu nevidomej Belinej matky si zahrala herečka Eliška Nosálová. Hudbu k filmu zložil Ilja Zeljenka.

Cesta snímky do kín nebola jednoduchá. „Prvý tajomník ÚV KSS Karol Bacílek údajne identifikoval v slepote matky politický symbol slepoty strany,“ dodáva SFÚ s tým, že Slnku v sieti sa dodatočne pripisovali rôzne zašifrované postoje a významy, napríklad zatmenie slnka sa rovná súmraku komunizmu, čln na suchu je súčasný stav socializmu a podobne. Film prešiel podrobným a opakovaným schvaľovaním, k jeho uvoľneniu do kín napokon prispelo udelenie Ceny československej kritiky v roku 1963.