Snímku Nezanechať stopy nakrútili podľa skutočnej udalosti. Divákov zavedie do Poľska v roku 1983. Krajina je otrasená prípadom Grzegorza Przemyka – stredoškoláka a syna opozičnej poetky Barbary Sadowskej, ktorého zatkla hliadka milície a kruto ho zbila. Po dvoch dňoch agónie Przemyk zomiera na následky zranení.
Poľská snímka o policajnej brutalite ašpiruje na Oscara. Slovenskí diváci ju uvidia na výročie nežnej revolúcie.
„Film sleduje príbeh Jurka – jediného svedka incidentu. Spočiatku štátny aparát, vrátane ministerstva vnútra, celú záležitosť bagatelizuje. Keď však vyše 20.000 ľudí kráča ulicami Varšavy za rakvou Przemyka, z Jurka sa cez noc stane nepriateľ štátu číslo jeden,“ opisuje ASFK film, ktorý ukáže, ako represívny režim využíval všetky možnosti svojho aparátu – tajnú službu, milície, médiá a súdy, aby Jurka, Przemykovu matku Barbaru i všetkých ostatných diskreditoval a umlčal.
Režisér drámy prízvukuje, že film je zvláštny druh zrkadla. „Dokáže sa ponoriť hlboko do duše človeka. Hlavnej postavy a rovnako aj diváka. Každý môže v zrkadle vidieť niečo iné, a v tom je krása filmu. To je sloboda, ktorú potrebujeme,“ konštatuje Matuszyński. Film mu dal možnosť preskúmať rôzne perspektívy komunistického režimu v Poľsku v 80. rokoch. „Je to naozaj zrkadlo s mnohými vrstvami. A my by sme sa mali pokúsiť nerozbiť ho. Len ak si to budeme pamätať, môžeme si udržať nádej, že sa to už nebude opakovať,“ pripomína režisér.
Čítajte viac Dráma o policajnej brutalite: film Nezanechať stopy mieri do kín
Kľúčovým rozhodnutím v procese adaptácie rovnomennej knihy bolo pre neho rozhodnutie obmedziť sa len na to, čo sa stalo v rokoch 1983 a 1984. „Autor knihy Cezary Lazarewicz opisuje rozsiahly príbeh, ktorý by ľahko naplnil tri série televízneho seriálu. Okrem toho všetko, čo sa stalo po prvom súdnom procese, by sa dalo považovať za dramatické opakovanie. Keď sa teraz pozerám na toto rozhodnutie, myslím si, že bolo správne,“ dodáva Matuszyński.
