Čím vás zaujal projekt Superžena?
Zuzana Kubovčíková Šebová: Je to už desať rokov, čo sme Superženu nakrúcali. Pamätám si iba bufet, kroje a Táničku. Ale predtým som pracovala s režisérom Karolom Vosátkom v divadle GuNaGu, takže som verila, že mi zverí postavu, s ktorou sa budem vedieť popasovať. Povedal mi, že na mňa vychádza príbeh, kde budem hrať spolu s Táničkou, ku ktorej celý život vzhliadam. Takto sme sa tam zoznámili a hneď sme začali hrať pornoherečky.
Táňa Dyková: Tak to asi majú aj skutoční pornoherci – ráno sa stretnú a hneď spolu začnú pracovať. Aj my so Zuzkou sme to tak mali – stretli sme sa a hneď sme začali nakrúcať.
Zuzana: A potom sme sa desať rokov nevideli, až teraz sme sa zasa stretli. Mne sa medzitým narodili dve deti, Táničke pribudlo tretie. Takže je to sila. Ale mám na nakrúcanie krásne spomienky. Mala som z toho radosť, lebo sme si sadli.
Táňa: Tiež som z toho mala dobrý pocit.
Vaše úlohy sa volajú: Pornoherečka v pohode a Pornoherečka s ambíciami. Nezľakli ste sa?
Táňa: Dyková: A ktorá sme boli ktorá?
Zuzana: Naozaj sa to tak volalo?
Áno, tak ste uvedené v titulkoch.
Táňa (smeje sa): Ja som nakrúcala tehotná, takže moje ambície sa rozpustili v hormónoch a celé nakrúcanie som si užívala. Takže ja asi budem tá pornoherečka bez ambícií.
Zuzana: Tak ja beriem tú druhú.
Vo filme sa stále prekárate, pokiaľ ide o česko-slovenské vzťahy. Mohli ste tu improvizovať?
Táňa: Myslím, že scenár to iba naťukol a my sme domýšľali, v čom všetkom sa Česi a Slováci navzájom doberajú. My Pražáci na to máme ešte Brňákov. Je to taký folklór, ako medzi bratmi. Keď niekoho nemáte radi, nebudete si ho doberať, ale nás bavilo to vymýšľať.
Zuzana: Ja som vtedy hrala v divadle rolu českej turistky v Tatrách, takže som bola „v téme“. Vo filme Superžena Táňu učím správnu slovenskú výslovnosť. Veď aj pornofilm si zaslúži, aby po lingvistickej stránke bolo všetko v poriadku.
Zuzka, máte tam vtipnú hlášku, že my Slováci sa v Tatrách stále potkýňame o mŕtvych českých turistov. Táňa, vy v úlohe pornoherečky máte stvárňovať Adelu Ostrolúcku. Poznali ste túto Šúrovu milú?
Táňa:Nie, možno tesne pred nakrúcaním som si ju googlila.
A vy dve ste sa skamarátili pri nakrúcaní filmu Superžena?
Zuzana: Odvtedy sme sa nevideli. Myslím, že som vtedy ani mobil nemala.
Táňa: To asi hej.
Zuzana: No možno, ale Táničku som vždy registrovala. Sledovala som aj jej účinkovanie v šou Tvoja tvár znie povedome, kde mali s jej manželom Vojtom legendárne vystúpenie ako Celine Dion a Barbra Streisand. Niekoľkých ľudí som nútila, aby si to pozreli. Teraz som prekvapená, že odvtedy už uplynulo desať rokov.
Cítite sa ako superženy?
Zuzana: Ja určite áno a vnímam tak definitívne každú ženu, či matku alebo nematku, ale na seba som pyšná za veľa vecí. Nikdy by mi nenapadlo, čo všetko dokážem zvládnuť. Napríklad naučiť sa plávať v takých pre mňa nových vodách ako je materstvo. Obe s Táničkou máme synov a vieme, že chlapci sú v divočine iný level ako dievčatá. Takže už dokážem vymeniť baterky v akomkoľvek aute či ovládači, kým sa mi narodili synovia, vôbec som tomu nerozumela. Spojiť výchovu detí s tým, aby som dokázala pokračovať v hereckej práci, mi tiež pripadá ako sci-fi. Preto si myslím, že každá z nás je superžena – máme to oveľa ťažšie ako muži.
Súhlasíte?
Táňa (smeje sa): Pri tom porovnaní s chlapmi neviem, ale som šťastná, že Zuzka nezačala pochybovať o sebe a nehovorí o tom, ako sa ženy navzájom zhadzujú. Ja si myslím, že super sme. Hereckú profesiu poznám veľmi dobre a viem, že je pre dievčatá do nepohody. Premiéry sú len čerešničkou na torte, ale pod ňou sú štyri poschodia tvrdej práce. Skĺbiť to s normálnym životom je ťažké. Som vďačná, že si začala so sebachválou, Zuzi, to je celkom iný odrazový mostík.
Zuzana: Na konci dňa si vždy poviem: Čo je Zuzi? Veď prežili sme všetci, žijú, sú najedení, pekne spia a sú v teple. Celé ma to naučilo voľnosti. Kedysi som presne vedela, kde mám kedy byť a čo hrám, či som v Lučenci alebo inde a zrazu s detičkami, ktorým je celkom jedno, že ste herečka, získate celkom iný pohľad na svet. Na deň premiéry som sa tak tešila! Pre slovenského herca je asi väčší zážitok mať film v kine ako pre českého, u nás sa točí menej ako v Česku. Naše povolanie znamená prácu večer. Na opätovné hranie v divadle som ešte nenabrala odvahu. Takže máme byť na čo pyšné všetky ženy.
Prečo ste nenabrali odvahu na divadlo?
Zuzana: Lebo je to večer, musela by som odísť od detí, ešte sa na to necítim, myslím, že príde čas, keď budem chcieť robiť divadlo najviac zo všetkého.
Čo by ste rada robili v divadle?
Zuzana: Chcela by som sa znova vrátiť do divadla GuNaGu, lebo ten žáner je mi veľmi blízky. Hrala som však tak veľa a intenzívne pred materstvom, že to ešte stále v sebe spracovávam, mám to v sebe nazberkané.
Majú Česi a Slováci iný zmysel pre humor? Smejú sa na odlišných veciach?
Táňa: Neviem, to uvidíme, keď pôjdu ľudia na náš film do kina. Uvidíme, či sa budeme na premiére smiať len my s Vojtom, alebo naopak. Ale asi to nebude také rozdielne. Aspoň na pľaci sme si rozumeli.
Zuzana: To je veľmi vzácne, lebo špeciálne pri hraní nás dvoch žien bolo úplne jedno, či rozpráva Češka alebo Slovenka. Možno keby sme hrali dve Slovenky, vôbec by to tak neklaplo. Pri ženách herečkách je dôležitejšie, či si zo seba vedia robiť žarty. Je vzácne, keď humor prináša žena a nevyzerá pri tom lacno.
Musí mať superžena supermuža? Urobili ste zo svojich manželov supermužov, alebo to od nich vyžadujete?
Táňa: No očakávania. Najlepšie je zbaviť sa ich, lebo inak túžite toho druhého zmeniť a to nikdy dobre nefunguje. Takže najlepšie je byť superžena a tým inšpirovať okolie. Aby si muž povedal: Ja mám takú superženu, že by som mal byť supermuž. To je asi najlepšia rovnica.
Zuzka, vy máte supermuža?
Zuzana: Určite áno. U Táne a Vojtu aj u nás s Miškom je dobre, že sa obaja cítia silne naplnení tým, čo robia a nemusia v druhom vyvolávať žiadne pochybnosti, že by sa tomu teraz nemusel venovať. Sme si navzájom inšpiráciou a vieme, čo herecká práca obnáša. Je veľká výhoda, keď to obaja cítime rovnako. Viem, čo robí s mojím manželom, keď príde z vydareného predstavenia alebo keď napíše krásny text. Je krásne, keď sa môžete vzájomne podporovať. Nedávno bol Slávik a mňa až dojímal pohľad na Táňu, ktorá sa pozerala, ako Vojta spieva a my s Miškom to máme takisto.
Táňa, vy máte s Vojtom úspešné predstavenie Slepice na zádech, kde dokonca hráte vrahyňu. Je ľahšie hrať s manželom? Naskúšate si to nevdojak už doma?
Táňa: To nie, ale je to dobré korenie. A korenia musí byť vždy málo, aby sa nestratila chuť, takže si na to dávame pozor. Máme pár večerov spolu s týmto predstavením, ale nechceme spolu hrať veľa – to by nám bralo energiu, ktorá by mala byť naša partnerská, milenecká, priateľská, rodičovská… Takže radi spolu tvoríme, ale radi máme aj niečo svoje.
Zuzka a vy?
Zuzana: My sme už párkrát dostali ponuku hrať spolu, ale tiež sme to tak necítili. Divadlo je pre mňa špecifické, neplánujeme spoločné hranie, potrebujem byť v divadle v tom svojom. V televízii je to iné, ale divadlo je intímne intenzívne, bola by som z toho nesvoja. Je super, že vy ste to zvládli, Táni.
Táňa: No zvládli. Zvolili sme žáner grotesky, lebo si zo seba môžeme vystreliť. To nám funguje, také bolo aj prvé predstavenie Bláznivý Petříček, pri ktorom sme sa s Vojtom zoznámili, ale vyberať peniaze za vážnu lovestory, to by nám pripadalo ako voyerstvo.
Ešte sme boli zvedavé na vaše priateľstvá. Zuzka, vy ste boli veľké kamarátky s Janou Kirschner, Táňa zasa s Aňou Geislerovou. Stále tieto priateľstvá udržujete?
Zuzana: Udržiavame kontakt, ale Janka žije v Londýne a má detičky. V Anglicku je povinná školská dochádzka od štyroch rokov, tak nemá toľko času a ja mám tiež deti, takže priateľstvá odkedy som matka udržiavam v mobilovej komunikácii. Nedávno som sa po troch mesiacoch stretla so Zuzkou Porubjakovou, ktorej sa tiež narodilo tretie dieťatko. Ale vždy to nejako dobehneme, sme v kontakte, povzbudzovala ma počas Let's dance.
Pozrie si Janka aj film Superžena a vy zasa film Čierne na bielom koni, ku ktorému naspievala titulnú pieseň s Milanom Ondríkom?
Zuzana: Neviem, či o Superžene tuší, ale pošlem jej upútavku a neskôr dévedéčko.
Čítajte viac Milan Ondrík: Do ktorej slovenskej speváčky bol roky buchnutý?Táňa: Ja to mám s Aňou podobne. Istý čas sme spolu stále pracovali a vymýšľali akcie ako Vianočný bazár, ale potom sme sa obe „rozrodili“ a odvtedy nás nikto spolu neobsadil. Už nám to chýba, lebo máme priateľstvo ako dvaja chlapíci – potrebujeme akciu. Nie sme vysedávačky, čo by spolu „brebentili“, mám to rada, ale na to mám iné kamarátky. S Aňou sme to vždy mali akčné, potrebujeme impulz práce.
>Zuzana: Ja to takto mám s Peťkou Polnišovou, že nás vždy bavilo byť vo švungu. To sú také fázy. Už zasa na nás tlačia, aby sme spolu niečo vytvorili. Asi si myslia, že my dostaneme večer scénku mailom a len sa pekne oblečieme a je to. Ale my sme si to vždy samé písali, na čo potrebujeme pokoj a ten teraz nemáme, aj keď je pravda, že polovicu Cuky a Luky sme napísali v prítomnosti Peťkiných detí, ktoré nám priebežne skákali po hlave. Ešte chvíľu počkáme, ale vždy to medzi nami tvorivo iskrí.
Ešte jednu obľúbenú otázku…
Zuzana: Či už máme darčeky?
Nie, viaže sa k miestu a času vášho narodenia, či vás to osudovo predurčilo k humoru. Zuzka sa narodila prvého apríla, Táňa na Žižkove, čo je štvrť veselých, vitálnych ľudí. Nemýlime sa?
Táňa: Verím, že nič nie je náhoda, stopercentne to malo nejaký vplyv. Bohužiaľ sme sa presťahovali, keď som bola malá, Žižkováci nemali radi Vinohrady a teraz práve na Vinohradoch bývam. Vždy, keď prídem do Žižkova, do tmavšej štvrti, mám to rada. Mám rada Cigánov, strávila som s nimi svoje detstvo. Mám rada žižkovskú energiu.
Zuzana: Mojej mame už v pôrodnici navrhovali, že mi zapíšu iný dátum narodenia, nie prvý apríl, a ona len, nechajte to tak. Aj na narodeniny mi všetci chceli dávať kreatívne darčeky a ja som vravela: chcem bonboniéru a kyticu, nevymýšľajte mi škrečky v sáčku. A prežila som 11 rokov v Pentagone, čo je zaujímavá adresa v Bratislave – ale zocelilo ma to a preto mám nad mnohými vecami nadhľad.
Tak už len tie darčeky…
Zuzana: Nemáme a nekupujeme.
Tatiana Dyková
Narodila sa 13. júla 1978 v Prahe ako Tatiana Vilhelmová. Jedna z najobľúbenejších českých filmových a divadelných herečiek. Od 10 do 19 rokov sa venovala baletu a spevu v Kühnovom detskom zbore. Nedokončila štúdium na Štátnom konzervatóriu Praha. Za rolu v komédii Bohdana Slámu Štěstí získala v roku 2005 Českého leva. Na túto cenu boli nominovaná viackrát, aj za filmy Tátova volha, Bába z ledu, Domácí péče, Díra u Hanušovic, Duše jako kaviár, Divoké včely, Návrat idiota, Čas dluhů, Šeptej aj Indiánske léto. V rokoch 2002–2014 bola členkou súboru Dejvického divadla, kde stále hosťuje. V roku 2017 vyhrala v tv šou Tvoje tvář má známý hlas.S Pavlom Čechákom má synov Františka a Cyrila. V roku 2013 sa rozviedli. Za herca a speváka Vojtěcha Dyka sa vydala prvého mája 2019, má s ním syna Aloisa.
Zuzana Kubovčíková Šebová
Narodila sa 1. apríla 1982 v Žiari nad Hronom. Jej otcom je hudobný manažér Jozef Šebo a manželom herec Michal Kubovčík. Navštevovala Detskú muzikálovú školu v Bratislave, neskôr študovala na konzervatóriu. Hrala v divadlách GUnaGU, Štúdio L + S, ElleDanse a v Trnavskom divadle. Preslávila sa seriálom Panelák a účinkovaním v zábavných programoch Haló a Kredenc. Filmy: Superžena, Ostrým nožom, Cuky Luky Film, Agáva, Vojtěch. Seriály: Chatári, Horná Dolná, Hniezdo, Zoo, Cuky Luky… V rokoch 2015 a 2016 získala divácku cenu OTO v kategórii Herečka.