Ako pripomenul PR manažér RTVS Stanislav Čačko, bábkoherečka prepožičala hlas desiatkam postavičiek. Medzi najznámejšie patria televízny Drobček z detskej relácie Ma-tel-ko (1973 – 1992) či Puf a Muf.
Tomanová sa narodila 25. marca 1935 vo Valticiach. S bábkami bola spojená už od čias stredoškolských štúdií. Študovala grafiku na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, následne výtvarníctvo i bábkoherectvo na Bábkarskej katedre DAMU v Prahe. Ako výtvarníčka sa podpísala len pod jednu inscenáciu Sedem farieb dúhy (ŠBD, 1959).

Oddala sa bábkoherectvu. Celý profesionálny život (1959 – 1991) strávila v bratislavskom Štátnom bábkovom divadle (dnes Bratislavské bábkové divadlo). Krátko zastávala i funkciu umeleckej šéfky súboru.
Jej bábkoherecké výkony boli známe prepracovanosťou a detailnosťou, prejavovala sa v nich znalosť detského adresáta. V jej repertoári dominovali najmä postavy detí a titulné roly, často zvieracie, ktoré vytvárala i vďaka svojmu špecifickému hlasovému prejavu.
Tomanová stvárnila veľké množstvo postáv. Ich škála je pomerne široká, účinkovala v mnohých inscenáciách klasického bábkarského repertoáru – Robot Atomko (Robot Atomko, 1963), Peter (Belasý Peter, 1964), Tigríček (Tigríček, 1964), Bimbo (Zvedavý sloník, 1965), Chlapček (Guliver v Maňuškove, 1965), Budkáčik (Budkáčik a Dubkáčik, 1966), Lopta Hopta (Lopta Hopta, 1967), Macko Ťapko (Macko Ťapko, 1970), Kačiatko (Kačiatko, 1971), Mášenka (Veselé medvieďatá, 1975) či Fuk (Čáry máry fuk, 1984).

Animovala tiež Chlapčeka v úspešnej zájazdovej inscenácii Concertino unisono (1973) a ku koncu svojho angažmán účinkovala v troch inscenáciách Jozefa Bednárika. Vysoko vyzdvihovali najmä jej kreácie Buratina v rovnomennej inscenácii (1960) a dievčatka Yen-lou v inscenácii Tri volavčie perá (1966).