Recenzia seriálu Polnočný klub: Čakajú na smrť a rozprávajú si desivé príbehy

Sarkastická Írka s ostrým jazykom

Už samotné prostredie, v ktorom sa dej odohráva, naznačuje, že pôjde o náročnú tému. Hlavnými hrdinami sú nevyliečiteľne chorí tínedžeri, ktorí trávia svoje posledné chvíle v hospici menom Brightcliffe. V rámci Polnočného klubu sa stretávajú každú polnoc, aby si vzájomne rozprávali strašidelné príbehy. Okrem toho majú spoločný sľub – keď niekto z nich zomrie, pokúsi sa ich z druhej strany kontaktovať.

Jednotlivé postavy sú svojské, zaujímavé a ľahko zapamätateľné, každý má svoj príbeh. Ilonka (Iman Bensonová), ktorá je spomedzi nich najviac v popredí príbehu, je symbolom nádeje, čo ju však miestami robí trochu otravnou. Zatiaľ čo ostatní sa viac-menej zmierili so svojím osudom, ona ho odmieta prijať a neustále proti nemu bojuje. V úplnom kontraste je jej spolubývajúca Anya (Ruth Coddová), ktorá vyniká írskym prízvukom, sarkastickými poznámkami a zdravou dávkou pesimizmu. Divák je tak svedkom toho, ako odlišne jednotlivé postavy pristupujú k svojmu nevyliečiteľnému ochoreniu.

Ilonka ho odmieta, Anya ho zase s hnevom prijíma a snaží sa tváriť, že jej na tom nezáleží. Sandra (Annarah Cymoneová), ďalšia členka klubu, upiera svoje myšlienky k bohu. Spencer (Chris Sumpter), ktorý má HIV, sa snaží nájsť cestu k svojej matke, ktorá ho odmieta pre jeho sexuálnu orientáciu, a zároveň objavuje svoje miesto v komunite. Amesh (Sauriyan Sapkota) dúfa, že sa s ním jeho rodičia stihnú rozlúčiť, pretože sa nevedia dostať do USA. V hospici nachádza lásku – Nacuki (Aya Furukawa). Tá často spomína svoj boj s depresiou, ktorá v 90. rokoch, keď sa dej odohráva, bola tabuizovanou témou. Kevin (Igby Rigney) je taký obyčajný chalan, dobrák od kosti, ktorý za sebou necháva sny svojich rodičov o svetlej budúcnosti. Poslednou členkou Polnočného klubu je Cheri (Adia), dcéra bohatých rodičov, ktorá je veľmi svojská a často klame, nikdy však so zlým úmyslom.

Flanagan opäť nesklamal

Čerešničkou na torte je postava riaditeľky Brightcliffu, doktorka Stantonová, ktorú stvárnila jedna z najslávnejších „scream queens“ Heather Langenkampová. Preslávila sa predovšetkým ako Nancy v snímke Nočná mora z Elm Street. Ide o veľmi rezervovanú a pokojnú dámu, ktorej záleží na jej pacientoch. Na druhej strane však divák cíti, že niečo skrýva a dodáva tak deju potrebnú dávku tajomstva a napätia.

Čítajte viac Recenzia: Horory v newyorskej gejskej komunite 80. rokov

Príbehy, ktoré si členovia klubu rozprávajú, sú často odrazom ich vlastných obáv, nesplnených snov či vyrovnávania sa so svojou situáciou. Každý je unikátny, niektoré sú čisto hororové, iné obsahujú prvky sci-fi, krimi či nadprirodzena. Na pozadí týchto poviedok odkrýva Ilonka tajomstvo hospicu Brightcliffe, v ktorom sa predtým schádzal kult menom Paragon. Divák sa ku koncu prvej série dozvie len veľmi málo, čo však vôbec nie je na škodu. Tvorcom sa podarilo odkryť len tak akurát, aby upútali pozornosť a zároveň človeka udržali v očakávaní, čo bude ďalej.

Na seriáli treba okrem vynikajúceho a neopozeraného obsadenia oceniť tiež scenár a samotný prístup k téme, ktorý je citlivý a zároveň autentický. Vidieť je to najmä na scéne, keď sa Kevin vráti z maturitného plesu a spolu s ostatnými žartuje o tom, ako sa k nemu ostatní spolužiaci správali pre jeho leukémiu. Členov klubu spája blízka prítomnosť smrti, ktorá z nich veľmi rýchlo spraví rodinu. Smrť má pritom viacero podôb – ako tú skutočnú, tak aj metaforickú. Je desivá a záhadná, tínedžeri nevedia, ako sa k nej postaviť. Aj s tým im pomáhajú strašidelné príbehy, prostredníctvom ktorých si ventilujú svoje skryté pocity.

Polnočný klub je ďalším z radu kvalitných Flanaganových počinov, ktorý sa jednoznačne oplatí vidieť. Čoskoro by mala mať premiéru ďalšia jeho miniséria s názvom The Fall of the House of Usher inšpirovaná rovnomennou poviedkou Edgara Allana Poea. Máme sa teda na čo tešiť.

Čítajte viac Rodinný masaker v populárnom podcaste? Britský spisovateľ temných príbehov bojuje proti monštrám. A pozná Báthoryčku!