Soňa Valentová tam začala hrať v roku 1967 a hneď upútala pozornosť: mala talent, ale aj nezvyčajnú krásu. Nápadné boli jej kučeravé červenkasté vlasy, ktoré vytvárali okolo jemne hranatej tváre hustú hrivu. K tomu patrili veľké zelenkasté oči a útla postava.
Soňa Valentová bola ako stvorená na postavy krásnych žien, ale to jej nestačilo. Mala rada zložité postavy a mala na ne šťastie, ako aj na dobrých spolutvorcov.
Čítajte viac Zomrela herečka Soňa Valentová, trpela zdravotnými problémami
Hneď na začiatok kariéry hrala napríklad vo filme Kladivo na čarodejnice, ktorý režíroval český režisér Otakar Vávra. On aj napísal scenár podľa knihy Václava Kaplického spolu s ďalšou osobnosťou českého filmu Ester Krumbachovou. Soňa Valentová tam hrala s Elom Romančíkom, ale aj s Josefom Kemrom či Jiřinou Štěpničkovou.
Historické filmové príbehy boli analogické s hrôzami procesov, ktoré sa diali v päťdesiatych rokoch. Soňa Valentová tak dostala dobrú školu umenia, ale aj nazrela do zložitosti spoločenského diania. Však v tom čase už začala normalizácia a podobné témy neboli žiadúce.
Pozrite si, ako sa počas kariéry menila Soňa Valentová na divadelnom javisku.
Chcela režírovať
Našťastie, slovenské umenie sa snažilo nachádzať cestičky, ako si udržať úroveň. Vďaka tomu mala aj Soňa Valentová dosť príležitostí ukázať svoje schopnosti a zaskvieť sa v divadle i vo filme, odovzdávať svoje posolstvo.
Neskôr, tuším okolo svojej päťdesiatky, začala byť však nespokojná s tým, čo robí a chcela sa posunúť, chcela aj režírovať. K tejto túžbe pristupovala so všetkou vážnosťou, pomýšľala na štúdium. Školu však veľmi nepotrebovala, však doma mala režiséra, Pavla Haspru, ktorý neraz režíroval aj ju.
Dnes zomrela herečka Soňa Valentová. Pozrite si jej život na fotografiách.
A keďže o herečkách a hereckých manželstvách tobôž sa aj klebetí, ľudia hovorili, že to neraz bolo veľmi ostré. Pavol Haspra bol vraj taký typ, čo aj kričí a vymáha, takže – Soňa možno chcela uplatniť nežnejší spôsob režírovania. Ale, ktovie!
Hoci vyzerala nežne, vedela si povedať svoje a bola presvedčená, že má čo povedať. Však napísala aj pôvabnú knižku o ich psíkovi, cez ktorú rozprávala vlastne o živote, o ich rodine.
Čítajte viac Sestry Sone Valentovej zahynuli v Osvienčime. Preto mala v očiach smútok
Psík z útulku
Nie náhodou bol psík u Hasprovcov z útulku. Soňa bola veľká milovníčka zvierat a prírody. Stretli sme sa kvôli rozhovoru pár razy a aj u nich doma, vo vile blízo Bratislavského hradu.
Raz sme sedeli v záhrade, ktorá pôsobila ako hlboký les. Bol to však len optický klam a Soňa mi vysvetľovala ich zahradnícku taktiku. Vysadili tuje nahusto okolo celej záhrady a na prvý pohľad sa zdalo, že za nimi sú ďašie rady stromov.
Hasprovci mali aj výtvarný talent, vizuálnu fantáziu. Celý byt bol veľmi vkusne zariadený (ale po manželovej smrti vdova s ešte väčšou invenciou všetko premiestnila, čo svedčí o latentnej konkurencii v réžii). Zaviedli ma aj do izby, ktorá pôsobila ako galéria, samé výtvarné diela. Samozrejme, že aj Soňu Valentovú umelci maľovali a zvečnili neraz jej osobnosť.
Čítajte viac Cesta herečky, ktorá sa nerozplynie
Posedenia u Hasprovcov boli plné vône čaju. Mala množstvo bylinkových zmesí a keď uvarila niečo, čo sa volalo Pozdrav slnku, tak som to pila ako dúha. Bol to najlepší čaj, aký som v živote okúsila. A už ho nemá kto uvariť.
Soňa Valentová sa z verejného života vytratila už pred šiestimi rokmi. Rozchýrilo sa, že prekonala porážku. Bolo to, ako vždy, veľmi smutné a bolestné, ale ešte zostávala nádej. Prenikali zvesti, že je v domove pre seniorov, že má svetlé chvíľky, ale už sa nevrátila.
Spomenula som si teraz na poslednú prechádzku so Soňou Valentovou. Bola to vlastne aj prvá prechádzka. Stretli sme sa pracovne zasa u nej doma. Bola ešte plná sily, krásna. Po chvíľke však povedala, že pes už nebol dávno vonku a že by sme ho mali zobrať na prechádzku. Ja že jasné, obliekli sme kabáty a išli sme smerom k hradu a potom po všelijakých jej cestičkách okolo parlamentu.
Stretali sme ľudí, ktorí, hoci boli cudzí, herečku poznali a milo ju zdravili. Ona prívetivo odpovedala. Mne sa na Soni Valentovej páčilo aj to, ako milovala svoje dve dcéry. Obdivovala napríklad Katarínu, ktorá sa tiež stala herečkou a speváčkou. Veľmi za ňu matersky lobovala. Bolo to dojímavé a myslím, že si to aj Katka zaslúžila.
Mala aj tajomstvá
Soňa Valentová bola skrátla milá žena, ktorá mala svoje projekty i tajomstvá. Ľudia si napríklad začudovane šepkali, že je jehovistka.
Ona sa tým ani netajila a občas aj vytiahla nejakú knižočku, alebo povedala akúsi prorockú vetu, no nebola naliehavá. Púšťala som to jedným uchom dnu, druhým von, ako taký kolorit zložitejšej osobnosti so zložitými osudmi. Pripadalo mi to ako únik pred realitou, akési mimikry.
Naši umelci, ktorí pôsobili prevažne v minulom storočí, museli prežiť veľmi zložité situácie, a to sa prejavilo všelijako. Napokon, aj súkromný osud Sone Valentovej vyvstal pred jej publikom pre svoju bolestnosť až postupne: svoje sestry, ktoré zahynuli v koncentráku nikdy nepoznala. Aj za ne žila zodpovedne, v dobrote a kráse.
Bola to krásavica, ale trocha smutná. Žena s tajomstvom.
František Kovár: Mal som ju veľmi rád
So Soňou som sa videl naposledy predtým, ako dostala porážku. Odvtedy som sa o nej dozvedal len od jej dcéry Katky. Boli sme so Soňou spolužiaci na VŠMU a potom kolegovia, takže som ju poznal vlastne celý život. Hrali sme spolu napríklad na javisku Malej scény SND v hre Mačka na horúcej plechovej streche a v DPOH v Millerovej Cene.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
A, samozrejme, musím sa ešte vrátiť do dávnejších čias – mali sme spolu absolventské predstavenie na vysokej škole. A keďže sa Soňa stala manželkou Paľka Haspru, ktorý bol divadelný aj televízny režisér, tak sme boli spolu veľa aj v televízii.
Ona sa s Hasprom zoznámila vo štvrtom ročníku a pretože si už boli blízki, Haspra režíroval aj tú našu absolventskú hru v Štúdiu VŠMU. Často sa hovorí, že manželky režisérov sú obsadzované preto, lebo sú manželky režisérov, ale v jej prípade platí, že postavy, do ktorých ju Haspra obsadil, herecky obhájila. On v nej videl veľký herecký potenciál.
Soňa mala talent od boha, ale ona bola na túto profesiu predurčená aj tým, že absolvovala baletnú prípravku, hrala na klavír, vynikajúco spievala. Bola všestranná a jej povaha bola prívetivá, pozitívna. Napriek tomu, že bola úspešná a diváci ju poznali, bola kamarátska . Mal som ju veľmi rád.
(hd)
Emil Horváth: Odišla veľká osobnosť hereckého sveta
Foto: Anton Sládek
Poznal som ju od školy ako poslucháčku vyššieho ročníka, a keď som prišiel do Národného divadla, veľa sme spolu hrali. Spomínam si, ako sme ešte v začiatkoch spolu robili Americkú tragédiu. Dá sa povedať, že sa od mladej a krásnej herečky naivky prepracovala k veľkým charakterovým úlohám.
Bola veľmi milým, pokorným a pracovitým človekom. V práci bola vždy výborne pripravená, až perfekcionistka, takže tú skvelú kariéru urobila zaslúžene – tak v divadle, ako aj v televízii a vo filme. Odišla veľká osobnosť nášho hereckého sveta. Škoda. Je mi to ľúto.
(rak)
