Hlavný hrdina traumatizuje svoje deti
Jake Sully (Sam Worthington) žije ako plnohodnotný Na'vi a spolu so svojou družkou Neytiri (Zoe Saldana) vychováva štyri deti – tri vlastné a jedno adoptované. Kiri (Sigourney Weaverová) je totiž dcérou zosnulej doktorky Grace Augustinovej (tiež Sigourney Weaverová) – Kiri za záhadných okolností porodil doktorkin avatar. Veľa času so Sullyovcami trávi aj Spider (Jack Champion) – ľudský chlapec bez avatara, ktorý si privlastnil životný štýl Na'vi.
Ako to už býva, ich šťastie dlho nevydrží – po pomstu si totiž prichádza plukovník Quaritch (Stephen Lang), ktorý je už síce po smrti, ale jeho spomienky a osobnosť boli nahraté do avatara. Po tom, čo na nich zaútočí, sa Jake rozhodne, že najlepšie bude vyhľadať azyl v kmeni žijúcom na pobreží.
Prispôsobenie sa novému životnému štýlu však pre lesnú rodinu nie je vôbec jednoduché, najmä pre deti. Tie okrem učenia sa nových zvykov a života pri a vo vode musia čeliť aj rovesníkom, ktorí sa im často vysmievajú za ich odlišnosť. Ide síce o veľmi peknú paralelu na našu spoločnosť, na druhej strane je však otázne, či sa takýto prístup hodí k Na'vi, ktorých spôsob života je tomu nášmu taký vzdialený.
Čo sa týka rodičov, pre ktorých by prispôsobovanie sa novému životu malo byť najťažšie, divák ich vidí veľmi málo. Jakeovo správanie je navyše dosť zvláštne – jeho synovia ho napríklad musia oslovovať „áno, pane“, čo je v úplnom kontraste so základnými princípmi Na'vi. Napriek tomu, že sa Jake rozhodol vzdať svojho ľudského života, vojenskú disciplínu preniesol na deti, čo na ne pôsobí vyslovene traumatizujúco.
Čítajte viac Stane sa nový Avatar najzárobkovejším filmom všetkých čias?
Príbeh našej minulosti aj budúcnosti
O deji sa nedá povedať, že by sa zvlášť vyznačoval originalitou alebo že by dokázal človeka chytiť za srdce. Zaujímavé sú skôr okrajové témy a postavy – napríklad spomínaná Kiri, ktorá má zvláštne spojenie s planétou – oveľa intenzívnejšie než ostatní Na'vi. Zdá sa, že v pozadí sa ukrýva veľké tajomstvo, ktoré je však v tomto filme len naznačené, a na konci sa nenachádzajú žiadne odpovede – tvorcovia totiž rátajú minimálne s dvoma pokračovaniami. Aj tak je ale škoda, že sa Kiri nevenovali trochu viac – film mal vyše troch hodín, času teda mali viac než dosť.
Celkovo je tempo snímky akési zvláštne – príbeh je totiž pomerne jednoducho koncipovaný, no napriek tomu niektoré postavy nedostávajú takmer žiaden priestor – najlepším príkladom je Neytiri. Na druhej strane je obdivuhodné, akým spôsobom sú ženy vo filme zobrazené – tvorcovia nechávajú voľný priestor ich emóciám a temperamentu bez toho, aby ich zosmiešňovali. Miestami sa však zdá, že sú v porovnaní s mužmi priam hysterické, čo nie je úplne najšťastnejšie.
Avatar: Cesta vody vyniká tým, že hovorí nielen o našej minulosti, ale aj o vidine apokalyptickej budúcnosti. Naši predkovia kedysi kolonizovali Ameriku, tamojších obyvateľov vraždili, zneužívali a okrádali – tak, ako sa to v snímke deje ľudu Na'vi. V budúcnosti, hádam ani nie tak vzdialenej, sme už stihli zničiť našu Zem a bez akejkoľvek sebareflexie sme sa pustili do kolonizovania planéty, ktorej obyvatelia sa naučili žiť v súlade s prírodou a so všetkým, čo ich obklopuje.
Dôležitou témou snímky je tiež spoznávanie novej kultúry, prispôsobovanie sa jej a objavovanie jej skrytých hĺbok. Kmeň Na'vi žijúci v súznení s vodou nepochybne obohatil svet Avatara – nielen svojím spôsobom života, ale aj podvodným svetom, ktorý nám tvorcovia predstavili prostredníctvom dych berúcich vizuálov.
Ak nového Avatara neuvidíte, o nič neprídete. Ide o film, pri ktorom by ste vôbec neľutovali, že vám nejde zvuk – pokochali by ste sa nádherným pestrofarebným svetom, a to by vám stačilo. Nachádza sa v ňom niekoľko svetlých bodov, okrem vysokej technologickej úrovne však nejde o nič výnimočné. Dá sa predpokladať, že ďalšie diely sa budú niesť v rovnakom duchu. Možno nás však dcéra prekvapia, uvidíme.
