Obludný Hanibal, Lecter, majster filmovej hrôzy Alfred Hitchcock či majordóm maskujúci svoje vášne – to sú najslávnejšie roly z množstva ďalších, ktoré tento herecký virtuóz stvárnil na plátne i na divadelných doskách. svojich priaznivcov nedávno potešil dojemným výkonom v snímke Dvaja pápeži a vlani sa vo svojich 83 rokoch stal najstarším hercom, ktorý získal Oscara – za úlohu vo filme Otec. Tiež je výborným pianistom a skladateľom a piesňam prepožičiava svoj hlboký zamatový hlas.
V každej zo svojich rolí, niekedy beštiálnych, inokedy kontroverzných, vždy ale nesmierne precíznych, necháva Hopkins obrovský otlačok svojej individuality. Svetovú slávu a Oscara mu priniesol vo veku 53 rokov Hannibal kanibal vo vychýrenej dráme Mlčanie jahniat (1991). A druhá zlatá soška k nemu putovala vlani za sugestívne stvárnenú rolu starého muža boriaceho sa s úbytkom mentálnych síl, v britskom filme Otec z roku 2020 francúzskeho režiséra Floriana Zellera.
Ďalšiu nomináciu na Oscara mu vyniesli jeho výkony vo filmoch Súmrak dňa, Nixon, Amistad a Dvaja pápeži.
S vlasmi vždy starostlivo sčesanými dozadu a schopnosťou vyjadriť silné emócie obačajným pohybom či gestom, sa Hopkins dokonale našiel v úlohách strohého aristokrata Henryho Wilcoxa v Howards Ende (1992) či britského majordóma v zmienenom Súmraku dňa (1993). Podobnú postavu hral i v cenenej snímke Krajina tieňov (1993) v réžii Richarda Attenborougha, s ktorým často pracoval. Stvárnil tiež veľa skutočných kontroverzných osobností – Adolfa Hitlera v televíznom filme Bunker (1981), amerického prezidenta Richarda Nixona v snímke Nixon z roku 1995 či prezidenta Johna Quincyho Adamsa v dráme Stevena Spielberga Amistad (1997).
Čítajte viac Recenzia: Hitchcock - Psycho spoza kamery
Skutočnými udalosťami je inšpirovaný i pôsobivý filmový hit Dvaja pápeži (2019) z produkcie platformy Netflix o fiktívnom stretnutí Františka a jeho predchodcu Benedikta XVI. z roku 2012, ktorý stavia na protikladoch týchto osobností. Brazílsky režisér Fernando Meirelles poňal snímku ako rozhovor liberálneho, zmierlivého, tolerantného, vtipného a zmenám otvoreného Františka s konzervatívnym, prísnym Benediktom, ktorý trvá na starých dogmách a bojí sa reforiem. Dialóg oboch mužov je umeleckou fikciu, scenárista Anthony McCarten ale tvrdí, že vychádzal z autentických prejavov i písaných textov. Františka stvárnil britský herec Jonathan Pryce.
Výnimočný talent sira Anthonyho rozpoznal počas jeho štúdií na Kráľovskej akadémii dramatických umení v Londýne legendárny Lawrence Olivier. Herecké umenie iných okukoval malý Tony, ako mu hovorili doma, už v detstve pri svojich početných návštevách kina. Narodil sa na Silvestra roku 1937 vo waleskom prístave Port Talbot a vyrástol na jeho predmestí Margam, kde mali otec Richard a matka Muriel pekáreň. Syna poslali do súkromnej internátnej školy: „Bol som jedináčik a mizerný žiak, úplne hlúpy. Vyhľadával som samotu, veľa som čítal, kreslil a hral na klavír,“ spomínal neskôr. Dva roky študoval v Cardiffe na hudobnej a divadelnej škole, potom vystupoval v divadlách vo Walese i v Anglicku.
Od začiatku sedemdesiatych rokov ho už poznali i v USA, hneď v tretej snímke (Lev v zime, 1968) stvárnil po boku hereckých hviezd Katherine Hepburnovej a Petera O'Toola rolu Richarda Levie Srdce. Nohy mu vtedy podrážala len silná závislosť na alkohole, z ktorej sa časom vyliečil. Po asi desiatich rokoch v USA sa v polovici osemdesiatych rokov vrátil do Londýna, aby na javisku Národného divadla exceloval v inscenáciách Kráľ Lear, Pravda alebo Anthony and Kleopatra. A deväťdesiate roky ho priviedli naspäť do USA k jeho ťažiskovým postavám.
Čítajte viac Anthony Hopkins číta scenár dvestokrát
Hopkinsove postavy sú typické tichým rezervovaným vystupovaním, ktoré občas preruší veľmi hlasný výbuch emócií. Pod jeho kultivovaným pokojom totiž vrie sopka waleského temperamentu a vášne. Na roly sa pripravuje veľmi precízne, dokáže si zapamätať a recitovať i extrémne dlhé dialógy. A keď filmuje, šíri vraj okolo seba dobrú náladu a priamo srší vtipmi. Herectvo, ako sám vyhlasuje, mu totiž dáva pocit nesmiernej pohody, pokoja a sebeuspokojenia.
K hudbe sa s pribúdajúcimi rokmi vracia stále častejšie. Je vynikajúcim pianistom a v roku 1986 vydal svoj prvý singel Distant Star – Vzdialená hviezda. O sedem rokov neskôr ho kráľovná Alžbeta pasovala za rytiera a prepožičala mu titul sir. A v roku 1996 režíroval svoj prvý film August, adaptáciu Čechovoho Strýka Váňu. Pri natáčaní filmu Česká spojka z roku 2002 sa pozrel i do Prahy. A znovu ho tam zaviedol v tomto roku najnovjší projekt, v ktorom účinkuje, a ktorý bude veľkou poctou dvom osobnostiam. V chystanej snímke Jeden život stvárni Hopkins sira Nicholasa Wintona, ktorému sa v roku 1939 podarilo zachrániť z Československa vyše 600 detí z židovských rodín pred transportom do koncentračných táborov tým, že im zabezpečil odjazd vlakom do Británie. Film, v kterom sa objaví i obľúbená britská herečka Helena Bonham Carterová, sa už natáčal na pražskej Hlavnej stanici, v uliciach pražskej Letnej, a tiež na vlakovej stanici v Liberci.
