K herectvu ste sa dostali vlastne náhodou. Poviete v skratke váš príbeh, ktorý je trochu ako z amerického filmu?
K herectvu som sa dostal tak, že som u nás v Chomutove robil verejnoprospešné práce. Šiel som vrátiť lopatu do zberného dvora združenia Člověk v tísni, ktoré nás zamestnávalo, a tam sa zhodou okolností práve konal kasting. Tam si ma všimol režisér Petr Václav a dal mi ponuku na rolu do svojho filmu Cesta ven.
Viete, čo ho na vás oslovilo?
Neviem, šiel som tam, on za mnou pribehol a vraví: Vašu postavu zháňam po celej Českej republike. Bol som v Ostrave, Ústí, v Tepliciach, a tu na vás narazím. Nechceli by ste si zahrať vo filme Cesta ven?
Neprekvapilo vás to?
Spočiatku som tomu neveril, hovorím: Čože? Nevtipkujete? Ale ubezpečili ma, že nie. Potešil som sa tej ponuke, skočil som po nej. Ale mesiac sa nikto neozýval, už som si myslel, že to bol nejaký podvod. S manželkou sme v tom čase boli bez peňazí, boli sme v novom byte, kde nebolo nič, len jedna stolička.
Asi po mesiaci mi zavolali a chceli moje miery. Tak som si vravel, asi je to teda pravda, asi budeme točiť. A manželka na to – no tak to skúsime. Predal som jeden z dvoch mojich telefónov, aby som mal peniaze na cestu vlakom. V Prahe na mňa mal niekto čakať, do druhého telefónu som si kúpil kredit, aby som sa mohol s filmármi spojiť. Žene vravím: Vieš, že mám len na cestu do Prahy? Ak tam nikto nebude, naspäť pôjdem peši. Ale možno budeme mať šťastie.
Žena vás vždy podporovala?
Vždy.
To bolo tesne po tom, čo vás pustili z väzenia?
Nie, z väzenia som sa dostal v roku 1999 a na kasting som šiel v roku 2012. Žili sme vtedy v Postoloprtoch, kde žila manželkina rodina a jej ten rok zomrelo niekoľko príbuzných, otec, mama, brat aj sestra, to bolo strašné. Šli sme teda do môjho rodného mesta, do Chomutova, kde som zohnal byt, ale nič viac sme nemali. A to sme už mali tri deti, bolo to ťažké.
A čo sa stalo, keď ste prišli do Prahy?
Zavolal som na dohodnuté číslo a telefón mi hlásil, že volané číslo neexistuje. Pomyslel som si – to je koniec. Môžem sa obrátiť a ísť pešo domov. Ale o chvíľu mi zazvonil telefón a v ňom sa ozvalo: Ahoj, ja som Šándor. Začudoval som sa: nejaký Cigán, či čo? A on, že je z ústeckého Člověka v tísni a má na starosti ľudí, ktorých vezie do Ostravy na nakrúcanie.
Pýtal sa ma, kde ma nájde. A ja hovorím – prišiel som vlakom z Ústia. On vraj tiež. Povedal, že má na sebe kockované nohavice. Hneď som ho zbadal. Zoznámil ma s Klaudiou Dudovou a s Julom Oračkom, tí už čakali na stanici, fajčili. Keď som v Ostrave videl režiséra a štáb, vydýchol som si – sú to oni. Ubytovali nás, na druhý deň sme šli točiť, bol som nadšený.
Dostali ste aj scenár?
Niekto zo štábu mi ho mal dať, ale zabudol. Režisér sa rozčuľoval, že som nedostal žiadne texty, ktoré som sa mal ešte večer naučiť. Kričal na nejakú pani a ja na to: Nekričte na ňu, ja sa to naučím. Dali mi text, spýtal som sa, či si to môžem trošku pozmeniť a on, že jasné.
Tak sme to s Julom zahrali a režisér bol nadšený. Vravel: Ty si prvý človek, čo sa mi nepozeral do kamery. Ja som si totiž žiadnu kameru neuvedomil, vôbec som nad tým nepremýšľal. Bolo to super a hneď som potom od neho dostal ponuku na ďalší film.
To bol ktorý?
Nikdy nie sme sami, tam so mnou hral Karel Roden a Lenka Vlasáková. Ja som hral pasáka, čo sa zamiloval do predavačky, ktorú hrala Lenka Vlasáková. Jej manžel, Karel Roden, je hypochonder, pri každej vyrážke si myslel, že umiera, ona z neho bola hotová a zamilovala sa do mňa. Prišla mi potom do bordelu povedať, že ma miluje, ale ja som tomu neveril.
V deväťdesiatych rokoch si Rómovia a gadžovia nerozumeli, tak som vravel: Ty budeš milovať Cigána, čierneho pasáka, ktorý má bordel so striptérkami, to určite. A ona mi to chcela dokázať, tak šla šliapať. Potom ju zastrelili. Lenže ja som bol zamilovaný do mojej šlapky, ktorú hrala Klaudia. Tá zasa mala svojho frajera zatvoreného v base vo Valdiciach, chodila za ním a milovala jeho. Každý mal svoj bes.
A hneď po tomto filme ste dostali ďalšiu ponuku?
To bol Skokan, tiež od Petra Václava, nakrúcali sme v Česku.
Takže ste medzi filmami ani nemali prestávku?
Nie, šlo to film za filmom. Žena sa zo začiatku aj zľakla, lebo napríklad vo filme Nikdy nie sme sami som mal aj posteľovú akciu s Lenkou Vlasákovou. Žena nevedela, ako je to vo filme, myslela si, že je to celé reálne. A ja, že nie. Párkrát som ju zobral na nakrúcanie, bol to pre ňu zážitok. Povedala, že to je super a že nechce, aby som skončil zasa niekde pri lopate. Veď som si toho veľa dovtedy neužil, tak si to mám užívať teraz.
A užívate si?
Áno, baví ma to.
Najväčšiu slávu vám však priniesol seriál Most! od režiséra Jana Prušinovského a scenáristu Petra Kolečka. Bola to mimoriadna rola?
Bola. Mohol som tam byť sám sebou. Aj som cítil, že to som ja. Akoby to ušili na mňa, presne taký som, tak rozprávam. V krčme sa ľudia nebavia v rukavičkách, u nás v Ústeckom kraji je to samá vulgarita. Keď prídem do Prahy, to je úplne iný svet. Ľudia sa tam správajú inak. Most mi totálne zmenil život, teraz mám ponuku za ponukou.
Po odvysielaní podobne nekorektného seriálu Iveta z východoslovenského Trebišova boli mnohí ľudia dotknutí. Ivetu aj Most! napísal scenárista Petr Kolečko. Primátor Trebišova dokonca napísal otvorený list riaditeľovi televízie, kde vyjadril pobúrenie obyvateľov mesta. Stretli ste sa s takými reakciami aj v severočeskom Moste, alebo majú Česi väčší zmysel pre humor?
Bolo to podobné, niektorí sa sťažovali, že to tak v Moste nie je. Vysvetľovali sme, že ide o zveličenie. Do Mostu chodievam, aj do krčmy Severka, ľudia sú tam milí, keď sa stretneme. Vtedy si ľudia mysleli, hlavne Rómovia, že ich urážam. Volali mi, že som sa zapredal a ja som im vravel: Prestaňte sa, ľudia, urážať, poďte sa niečomu zasmiať. Čo ste teda vy pre nás Rómov urobili? Lebo moje účinkovanie vo filme niečo v našich vzťahoch zmenilo.
Už sa berieme trochu inak. Kedysi keď som si chcel ísť kúpiť cigarety do krčmy pred panelákom, chceli odo mňa klubovú kartu. Keď tam prídem teraz, každý ma tam víta. Myslím si, že ten seriál naozaj naše vzťahy zlepšil. Ale vy sa ako prvé urazíte, vraj prečo sa nakrúcal v Chánove. Teraz je Chánov oveľa čistejší, než býval. Mňa obviňujete, že som sa zapredal, ale keď sú voľby, tak ma voláte. Čo teda chcete?
Takže vidíte zmenu?
Je to oveľa lepšie, ľudia sa správajú inak. Lebo hoci seriál využíval zveličenie, bolo v ňom veľa pravdy. Napríklad som režisérovi Prušinovskému povedal o tej kartičke a on to do seriálu dal. Takže sa ľudia trochu zahanbili a dnes nikto žiadne kartičky nikam nepotrebuje. Dovtedy ich stále od nás vyžadovali. Bolo to ako „si čierny, tak vypadni“.
Čítajte viac Hviezda Ivety Alžbeta Ferencová: Nikto nenapíše beloška Mórová, prečo mne potrebujú dávať prívlastky?Teraz budete hrať v ďalšej politicky nekorektnej komédii Invalid. Ako sa vám pozdávala rola?
Super, bol som šťastný, mám rád komédie. Keď som sa stretol s režisérom Jonášom Karáskom a hercom v hlavnej úlohe Gregorom Hološkom, bol som nadšený, lebo to je moja krvná skupina. Okamžite som kývol.
Vo filme hovoríte výborne po slovensky. Máte slovenské korene?
Mám, môj otec pochádza z Prešova, ale doma sme sa nebavili po slovensky ani po rómsky. Otec je Slovák, mama Češka. Na niektoré veci som sa však musel pýtať, čo znamenajú. Aj vo filme Villa Lucia hovorím po slovensky, nevedel som povedať „naolejujem ťa“.
Keď ste nakrúcali na Slovensku, ako na vás reagovali? Poznali vás?
Pár ľudí áno, ale nie toľko, čo v Čechách. Dokonca ma zastavili svadobčania a fotil som sa s nevestou.
Neotravuje vás, keď sa s vami ľudia chcú stále fotiť?
Zo začiatku mi to prekážalo, bol to strašný nával. Išiel som s manželkou na nákup a stále nás niekto zastavoval. Trvá to doteraz, aj v Brne ma veľa ľudí pozná. Ale je to dobrý pocit, nikdy som nikoho neodmietol, že sa neodfotíme. Aj keď som sa pred časom vracal z nakrúcania v Dánsku, chcel sa so mnou ktosi fotiť na letisku. Bol som z čohosi vytočený, ale keď sa ma tam niekto opýtal, či sa odfotíme, otočil som o 99 stupňov a povedal som – samozrejme.
Čo ste nakrúcali v Dánsku?
Film sa volal Marco, je to zo série dánskych detektívok o oddelení Q. Hral som tam Zola, nájomného vraha, to bolo strašné. Ale zasa tam bol so mnou Julek a pár ľudí z Chomutova, takže tam bola zábava. Dobrá partia, tak som tam šiel. Navyše sme sa pozreli do Dánska.
Niekde ste však povedali, že nechcete hrať násilníkov alebo narkomanov.
To je pravda, odmietol som napríklad Štokholmský syndróm, lebo tam bolo samé násilie, mlátili tam dievčatá, pichali si drogy a tak.
A nájomný vrah nie je násilný?
To som vzal preto, že to bolo v Dánsku a moja agentka ma presvedčila, nech tam idem, že dostanem pekné peniaze a ide aj Julek, čo hral v Moste Laca. Julek je veľký komik, len začne rozprávať a budete sa smiať. Je dobrý improvizátor, s ním rád točím.
Aký majú Rómovia zmysel pre humor?
Veľmi veľký, my Rómovia sa zasmejeme každej hlúposti. Máme radi vtipy, sami ich vytvárame, žartujeme, prezliekame sa, hráme sa na niečo. Mám rád vtipy zo Slovenska, miloval som Andera z Košíc, rád som ho počúval. Raz som ho stretol kdesi na námestí v Prešove, rozprával tam vtipy, páčil sa mi a dal mi kazetu, ktorú som potom doma stále počúval.
Máte spočítané, v koľkých filmoch ste už účinkovali?
To nie.
Československá filmová databáza vás eviduje v 12 filmoch a šiestich seriáloch. Už ste aj tancovali v šou Stardance. Čo bolo najťažšie?
Tancovanie, vôbec som nevedel, že v Stardance sa tancuje viac tancov. Myslel som, že zatancujem jeden. Zle mi to vysvetlili, agentka ma presviedčala: bež tam, bude to super, to je najprestížnejšia súťaž, zatancuješ si. Šiel som, ale strašne som trpel. Vydržal som štyri kolá, potom som našťastie vypadol. Prvýkrát v živote som zažil, že som si ľahol a nohy mi skákali samy. To bolo strašné.
Ale mali ste výbornú tanečnicu.
To hej, výbornú, teraz spolu budeme 27. januára tancovať na plese Českej televízie. S Terezkou sme stále v kontakte, boli sme spolu tancovať aj na Zlatej Prahe. Ale rád mám len jeden tanec, waltz, tam sa mi páči aj držanie, je elegantný. Vraj mi ide.
Keď sme pri tancovaní a hudbe, vy ste už účinkovali aj vo dvoch klipoch. V pesničke Čardáš Kapitána Dema aj v songu českého slávika Mareka Ztraceného nazvanom Dvě láhve vína. Ako ste sa k tomu dostali?
Oslovili ma, aj spevák Mirai, s tým sme spolupracovali na pesničke Vedle tebe usínám. Sme tam všetci, skoro polovica ľudí zo Stardance, tenistka Andrea Sestini Hlaváčová aj moderátorka Lucka Borhyová. Spýtali sa ma, či by som chcel nakrútiť klip.
U Kapitána Dema som vodca gangu, mám tam pásku cez oko, hrám s oboma synmi aj s kamarátom z barbershopu. Bavila ma aj pesnička Marka Ztraceného, kde hrá vyhadzovača Jirka Krampol. Mal ma vyhodiť, pretože som chcel nahradiť Marka Ztraceného. Jeden z chalanov zo Ztraceného kapely je od nás z Chomutova, on mi volal, že by ma tam Marek chcel.
A ako to bolo s vašou novinkou, komédiou Invalid?
Oslovil ma producent, že by ma chceli do jedného projektu. Nechali ma natočiť niečo v češtine a potom chceli vyskúšať aj slovenčinu. Celkom mi tá slovenčina šla. Hrám kamaráta hlavnej postavy, ktorú hrá Gregor Hološka. Ja som niečo ako dobrý vojak Švejk. Je to taký dobrý človek, ktorý chce stále niekomu pomáhať.
Tu si myslí, že hlavný hrdina skončil na vozíku preto, že jeho deti ukradli poklop z kanála a on tam spadol. V skutočnosti Gregora niekto zbil a hodil do kanála. Takže moja postava tej Gregorovej stále pomáha, lebo má pocit viny. Keď sa Gregor rozčuľuje, ja mu hovorím: Keď sa rozčuľuješ, tak si zaspievaj. Potom si Gregor naňho zvykne a má ho rád.
Vo filme účinkujú aj raperi Rytmus, Majk Spirit a Vec. Poznali ste ich predtým?
Nie, poznal som len Rytmusa, s Majkom sme sa zoznámili až tam. Scenár filmu totiž napísal jeho brat Tomáš Dušička. Rytmusa počúvajú moji synovia, jeden má 21, druhý 22. Keď som im povedal, že budem hrať s Rytmusom, tak šaleli. Rytmus im poslal čiapky, len nemal pri sebe pero, aby sa im podpísal.
Tu hráte niekoho z rómskej osady?
Áno, žijem u sestry, je to taká rodinná téma, a keď po mojom kamarátovi Gregorovi idú nebezpeční ľudia, vezmem ho k sebe do osady. Hotový film som nevidel, ale teším sa na premiéru, vezmem so sebou aj manželku.
Hrali ste aj vo filme Il Boemo o hudobnom skladateľovi Josefovi Myslivečkovi. Česko vyslalo tento film aj ako svojho zástupcu na Oscary, síce z užšieho výberu vypadol, inak sa mohlo stať, že by ste hrali v oscarovom filme. Viete si to predstaviť?
To si neviem predstaviť. Petr Václav ma obsadil do roly sultána, celkom som si to užil. Petra mám veľmi rád, veď vlastne on ma objavil a dostal na túto cestu, som mu vďačný. Do jeho filmu pôjdem kedykoľvek, aj zadarmo.
Rola sultána bola malá, natáčal som len jeden deň. Mal som prísť do kasína, kde hrali šejkovia, ja tam prídem za šlapkou, ktorá je nahá, má na sebe len priehľadný habit. Ona mi dá dole plášť, ja jej dám pusu, peniaze a idem preč. Iná polonahá dievčina na mňa niečo zavolá po taliansky a to je celé. Užili sme si však veľa „srandy“ s Vojtom Dykom, ktorý hral Myslivečka.
Učíte sa scenáre naspamäť?
Niečo áno, ale keď mi dá režisér priestor, rád si vytváram svoje hlášky, premýšľam, či sa to tam hodí. Spýtam sa režiséra, či môžem, zatiaľ mi to vždy dovolil. Je to oveľa prirodzenejšie, vtedy som to ja. Jednoducho to poviem, ako to je. Ale v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade som si nemohol meniť nič, musel som hrať presne podľa scenára. Tam hrám sanitára, už tri roky.
Ktorá z vašich úloh vás bavila najviac?
Tá v seriáli Most! To bolo super, presne to som potreboval. Petr Václav nemôže točiť komédie, on je autor vážnych celovečerných filmov, ale ja som stále túžil po komédii. Keď s ponukou na ňu prišiel Prušinovský, bol som nadšený. Aj Invalid bude komédia, veľmi sa na ňu teším. Myslím, že to bude „pecka“. A ešte hrám v komédii Villa Lucia, tam hrá aj Vlado Černý. On vykráda vilu, ja som poverčivý taxikár, na zrkadle mám veľký kríž.
Na ako dlho dopredu máte plány?
Teraz až do septembra.
Zdeněk Godla
Český herec rómskeho pôvodu sa narodil 25. mája 1975 v Chomutove. K herectvu sa dostal náhodou, keď sa prihlásil do kastingu na film Petra Václava Cesta ven. Ten ho obsadil aj do ďalších filmov – Nikdy nie sme sami, Skokan, Il Boemo. Účinkoval aj vo filmoch Štěstí je krásná věc, Případ mrtvého nebožtíka, Zbožňovaný, Marco, Chlapec, ktorému hovoria Vianoce, Villa Lucia, Invalid, Bastardi 4: Reparát. Najväčší divácky ohlas dosiahol v úlohe rómskeho smetiara Frantu v seriáli Most! Ďalšie seriály: Rapl, Ordinácia v ružovej záhrade, Ochranca, Společně sami. V roku 2021 tancoval v súťaži Stardance s Terezou Pruckovou. Vyše 20 rokov je šťastne ženatý a má tri deti. Prestížny americký časopis The Hollywood Reporter ho prirovnáva k hercovi Ericovi Banovi.