Tomáš Galierik je vo svojich 36 rokoch živou filmovou encyklopédiou. Z hlavy sype mená filmov, tvorcov, miesta, kde sa nakrúcalo. Pochádza z Bystrickej doliny na Kysuciach. Hneď dodá, že je tam veľa filmových prepojení. Ale ako mu vôbec napadlo pustiť sa do veľkolepého a stále neukončeného projektu Filmové miesta?
„Ako tínedžer som si spisoval rôzne filmové chyby a pikošky, aby som využil pamäť na detaily, záujem o rôzne miesta vo svete a možno tým niekoho ohúril. Rozpoznám rovnakú ulicu vo filme Krotitelia duchov a Godzilla. Bežne mi kamaráti pustia úryvok filmu a pýtajú sa, čo to je. A ja – veď to je film Červená volavka s Jennifer Lawrence, to sa nakrúcalo v Maďarsku, ale dve scény aj na Slovensku – v obrátenej pyramíde rozhlasu a vidno tam aj Istropolis so zachovanou fasádou,“ vysvetľuje.
V roku 2007 začínal v cestovnej kancelárii. Jeho prvá pracovná cesta viedla do Tuniska. Na programe bol aj výlet na Saharu. Tomáša neohromila ani tak púšť, ako miesto, kde sa nakrúcali Hviezdne vojny. „Ešte tam zostali kulisy, povedal som si fíha, ako z toho Tunisania dokážu ťažiť. Išli sme aj na ďalšie miesta, kde sa nakrúcali Hviezdne vojny. Povedal som si, že toto chce vidieť každý fanúšik. Na severe Tuniska je tiež miesto Sidi bou Said, kde sa nakrúcal film Angelika a sultán – scéna, kde Angeliku predali do otroctva. Vždy to zaujalo pozornosť starších turistiek. Neskôr som si s priateľkou, terajšou manželkou, prešiel New York a ukazoval som jej: pozri, tu bežal Kevin v Sám doma 2 a tu skákal Jumper v Central Parku a odtiaľ sa presunul tam a tam a potom do rímskeho Kolosea. Vo svete už dávno prekvital filmový turizmus, do Thajska, kde sa nakrúcal film Pláž s Leonardom DiCapriom, prúdili milióny turistov, aj ja som uvažoval, že sa tam pôjdem pozrieť.“
Tomáš rozpráva, ako sám už od 15 rokov vedel, že napríklad na Oravskom hrade sa nakrúcala jeho najobľúbenejšia rozprávka Kráľ Drozdia brada a v Martine zasa Jakubiskova Perinbaba. „Keď prídete do Podbielu, ľudia sa vám radi pochvália, že tu vznikala Tisícročná včela alebo odkážu na Františkovu hutu, kde je zachovaná vysoká pec…“ Takže keď sa to dá v Tunisku, Thajsku či Amerike, prečo sa nesústrediť na filmový turizmus aj na Slovensku? Iste, prikývne Tomáš.
Peacemakerom to začalo
Myšlienka napísať knihu o slovenských filmových miestach sa rodila postupne. Pôvodne si robil zápisky o filmoch z celého sveta, kde Slovensko tvorilo len malú časť. „Mal som ho zafixované hlavne prostredníctvom rozprávok a vedel som, že v roku 1997 sa v Bratislave nakrúcal úžasný film Peacemaker (Mierotvorca). V knihe filmového architekta Tomáša Berku Veľká ilúzia alebo ako sa stavia filmový zázrak som nadšene čítal o tom, ako vznikol boeing, ktorý vidíme v Peacemakerovi alebo interiéry Pentagónu a Bieleho domu – všetko to bola práca kulisárov na vtedajšom hokejovom štadióne Ondreja Nepelu či v rozostavanom pavilóne C výstaviska Incheba. Došlo mi, že aj ja mám o filmových pikoškách množstvo zápiskov a že by to niekoho mohlo zaujímať podobne, ako mňa zaujala Berkova kniha. Už na vysokej škole som sa zameriaval na cestovný ruch a aj pedagógovia vždy uznávali, že filmový turizmus funguje, len na Slovensku nie je až taký rozvinutý. Nečudujte sa, že som o filmovom turizme písal aj diplomovku,“ hovorí Galierik.
V roku 2021 vyšla Tomášova kniha Filmové miesta a vlani v novembri ju doplnil aj druhý diel. Ide vlastne o unikátnu prechádzku filmovým Slovenskom. Prvá kniha sa začína kapitolou o Bratislave a končí sa Sabinovom, kde sa v lete 1964 nakrúcal napríklad slávny Obchod na korze, druhý diel štartuje v Košiciach a skončí v Skalici. Tomáš v oboch knihách zachytáva široké spektrum snímok – od prvého hraného filmu nakrúteného v Košiciach v roku 1924 s názvom Pajácov (či Komediantov) osud, cez Jánošíka s Paľom Bielikom, bratislavské snímky Kandidát a Ostrým nožom, Trhlinu podľa Karikovho bestselleru až po najnovšie hollywoodske trháky ako Fantastické zvery: Tajomstvá Dumbledora či Červenú volavku.
„Všetky tie filmy som videl, okrem úplne najstarších a celkom najnovších, ktoré boli dostupné až po uzávierke knihy. Najstaršie snímky poznám z filmovej teórie, ale v knihe predsa nemohla chýbať zmienka o prvom filme nakrúcanom na Slovensku – to bol Rýchlik medzi Košicami a Bohumínom z roku 1904. Zachytával slávny technický míľnik, dôležité spojenie medzi Košicami a významným dopravným uzlom v priemyselnej časti severnej Moravy. Tento krátkometrážny dokument vznikol ešte za Rakúska-Uhorska. Ale samozrejme, že som si napozeral aj filmy ako Boxer a smrť, Zmluva s diablom či Páni sa zabávajú.“
Tomáš chodí do kina, pozerá DVD, má predplatené všetky streamovacie služby. Filmy už pozerá s profesionálnou deformáciou: sleduje, koľko je vo filme komparzistov, ako vyzerá fasáda. „Vážim si prácu filmárov, keďže viem, koľko práce je za jednou jedinou filmovou scénou. Nečudujem sa, že film je extrémne drahá záležitosť, veď si vezmite, koľko stojí prenájom miesta, vybavenie povolení na vjazdy áut a techniky, častokrát na mieste nie je elektrina. Niekedy treba pre potreby filmárov postaviť aj cestu, napríklad keď sa nakrúcala rozprávka Sokoliar Tomáš v Súľovských skalách,“ vysvetľuje Kysučan.
Kostol veľa prezradí
Kto sa do Tomášových kníh ponorí, zistí, že niektoré miesta ako Špania Dolina, Komárno, Modra či Stará Turá sa dostali až do druhého dielu. Prečo? „Do prvej knihy som vybral najväčšie esá – oscarový Obchod na korze nakrúcaný v Sabinove, samozrejme, nesmel chýbať. Kniha mala obsiahnuť to najzaujímavejšie v rámci celého Slovenska, ale musel som kalkulovať. Ak by mala prvá kniha úspech, vyšiel by aj druhý diel. Niektoré filmy, ako Jaškov sen nakrúcaný vo Vychylovke alebo filmy, ktoré vznikli v komárňanskej pevnosti, museli čakať aj preto, že som sa k nim nedostal a nemohol ich preveriť. Aj Manínsku tiesňavu a Slovenský raj, ktorý sa spája s nakrúcaním Eragonu, som si nechal do druhého dielu. Keď sa ukázalo, že naozaj vydáme dvojku, už som mal väčšinu materiálu zhromaždenú. Už som len pridal niektoré miesta, ako napríklad Šaľu. V jej okolí sa nakrúcala napríklad Zemanova slávna Cesta do praveku.“
Tomáš sa všetky spomínané miesta snažil aj navštíviť: „Až vtedy zistíte, či filmový turizmus naozaj funguje. Presvedčiť sa o tom dá napríklad v dedinke Nová Lehota v okrese Nové Mesto nad Váhom. Turisti tam chodia, hoci tu pre nich nie je vybudované zázemie. V roku 1993 tu na odporúčanie Tomáša Berku nakrúcali iránsky film Zelený popol – dedina predstavovala vojnovú Bosnu. Neskôr tu vznikol komediálny seriál Horná Dolná. To je pekný príklad zapojenia miestnych ľudí do nakrúcania. V dedine k najznámejším objektom patria seriálová krčma, kakaovník a kanál za ním, taktiež „Brmbalíkova kadzibuda“.
Autor knihy často oslovuje starostov – tí niekedy spolupracujú, inokedy vôbec nemajú záujem, no Tomáš sa nevzdáva, hľadá miesta z filmov aj s pomocou ľudí na facebooku alebo pátra v archívoch Slovenského filmového ústavu. Niekedy je to priam detektívna práca. „Vo filme Maroško napríklad deti vybehnú z kaštieľa, zisťoval som, kde to mohlo byť. Na zábere vidno vzadu zvonicu, aké poznám na Liptove. Prechádzal som si fotky všetkých liptovských dediniek, až som zistil, že to bol kaštieľ v Liptovskom Jáne.“
Druhý diel Filmových miest sa začína v Košiciach. Tomáš tu spomína aj viacero filmových festivalov či kino Úsmev, ktoré funguje už vyše sto rokov. „Pri písaní kapitoly o Košiciach mi pomohol Milan Kolcun a tiež Juraj Gembický, ktorý pracuje na Krajskom pamiatkovom úrade. Z jeho okna je výhľad na košický dóm, poslal mi odtiaľ fotku aj s mojou knihou. Títo dvaja ma zásobili množstvom informácií o filmoch a hercoch spätých s Košicami. Dóm sv. Alžbety účinkoval v seriáli Svet bez konca, ktorý je pokračovaním ságy Piliere zeme. Potrebovali preň katedrálu zo 14. storočia, takže v dóme demontovali alebo zahalili moderné prvky, reproduktory a odstránili koberce.“
Čítajte viac Film Moc bude mať svetovú premiéru na festivale v RotterdameA čo sa nakrúcalo na jeho rodných Kysuciach? „Jaj, toho je veľa, napríklad film Želary alebo Jakubiskov seriál Teta či jeho film Sedím na konári a je mi dobre z roku 1989. V knižke spomínam 250-ročnú starú lipu v dnes zatopenej obci Riečnica, žila tu moja rodina, aj tá odtiaľ musela odísť. Odmalička mi rozprávali, ako ľudia z okolia účinkovali v drobných úlohách. Film sa údajne pôvodne volal Visím na konári a je mi dobre, ale keďže názov odkazoval na popravy za čias stalinizmu, názov sa zmenil na Sedím na konári a je mi dobre. Je to druhý diel trilógie, prvý film bol Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) – tu sa veľa nakrúcalo v Trnave, spoznal som to opäť podľa kostolnej veže – podľa konkrétnych uhlov aj starších máp, ktoré odhalili polohu domov a jedného z dvorov,“ vychrlí.
A keď už sme pri kostoloch, hneď upozorní, ako sa mu nezdal kostol v seriáli Hranica. Pripomínal mu skôr kostoly na západnom Slovensku. „Overoval som to na internete a jasné, ukázalo sa, že ide o kostol z Jablonového na Záhorí. V upútavke na seriál Iveta zasa bolo vidieť herečku Zuzanu Mauréry, ako prechádza pred kamerou od kultúrneho domu od Jurkoviča, ktorý postavil v Skalici. V Skalici sa nakrúcal aj film Demokrati, môj obľúbený film z roku 1980. Hrajú v ňom českí herci Josef Abrhám a Naďa Konvalinková. Keďže Abrhám bol synovec slovenského divadelného režiséra a herca Martina Hollého staršieho, výborne ovládal slovenčinu a nemuseli ho dabovať. Inak aj samotný starý otec Josefa Abrháma Jozef Hollý, autor veselohry Kubo (1904), sa narodil v Skalici. V okolí Skalice sa nakrúcal aj seriál Prázdniny o tatkoch s deťmi.“
Hollywood na Záhorí
Niekedy sa Tomáš mení na detektíva, ako v prípade starej židovskej štvrte z filmu Námestie svätej Alžbety. „Strávil som niekoľko dní pátraním, či vôbec ide o Trnavu, prechádzal som si obrázky z okolitých miest, skúmal som Nové Mesto nad Váhom aj Ilavu. Vo filme vidno staré schátrané domy, ktoré som nevedel identifikovať. Nepomohli mi ani počty okien, dverí, potom som hľadal podľa najstarších fotiek. Na jednej starej čiernobielej snímke som spoznal domy z filmu – bola na nej z iného uhla odfotená ulica, ktorú zbúrali a na jej mieste postavili obchodný dom. Niekedy mi v pátraní pomáhajú kamaráti na Facebooku, napríklad hneď upozornili na trnavský kostol, ktorý uvidíme v novej čiernej komédii Invalid.“
Bratislavské miesta sú vo filmoch často nenápadné – možno si nesústredený divák ani nevšimne, že Jennifer Lawrence sa ako špiónka vo filme Červená volavka prechádza v rozhlasovej obrátenej pyramíde a Istropolis vyzerá ako moskovská budova. Ministerstvo kultúry raz vo francúzskom filme Miláčik (Bel Ami, 2005) s Milanom Kňažkom predstavuje parížsku banku, v novom filme The Performance z neho bude newyorská pošta. V Mierotvorcovi napríklad miesto pred Univerzitou Komenského znázorňuje Sarajevo, budovu Prioru vidíme v seriáli Bambuľkine dobrodružstvá, vo filme Utekajme, už ide!, účinkuje aj trhovisko Miletičova či električkový tunel. Naopak, seriál o Márii Terézii bratislavské kulisy veľmi nevyužil, vidno akurát Dóm sv. Martina pri korunovácii Márie Terézie za uhorskú kráľovnú.
Čítajte viac KVÍZ: Ako dobre poznáte slovenských spevákov a ich najznámejšie hityKým Bratislava svoje filmové miesta nepropaguje, Oravský hrad sa hrdo hlási k Upírovi z Nosferatu a pri dedinke Háj filmári ponechali niekoľkometrovú polystyrénovú sochu anjela z filmu Za nepriateľskou líniou (2001). Sabinov využil jediný, no zato oscarový film, ktorý tu vznikol, na maximum. K Obchodu na korze vytvorili aj aplikáciu, urobili k filmu pohľadnice, magnetky. Miesto tak propaguje film a film propaguje mesto. Turistika sa po filme Trhlina zvýšila aj v pohorí Tribeč. Zato Lakšárska Nová Ves filmársky spí, hoci kedysi si tu filmári priam podávali kľučku. Točilo sa tu toľko filmov, že získala prezývku slovenský Hollywood. Vznikal tu Pacho, hybský zbojník s Jozefom Kronerom (1975), film Letokruhy (1972), Ľalie poľné (1972) či Kapitán Dabač (1959) s Ladislavom Chudíkom, Nevesta hôľ (1971), rozprávky Plavčík a Vratko (1981), Soľ nad zlato (1982), Falošný princ (1984), Nebojsa (1988). Do Lakšárskej Novej Vsi zavítal aj štáb Jakubiskovho filmu Dovidenia v pekle, priatelia a točili tu aj historický televízny seriál Vojna volov (1987) z 15. storočia. Žiaľ, táto éra sa už skončila.