Keď je invalid najväčším frajerom. Ako Invalid spojil Majka Spirita a jeho brata Tomáša Dušičku

Na facebooku máte status: Veci idú super ľahko, keď je scenáristom filmu Tomáš Dušička a vie, ako brata pre spoluprácu nadchnúť. Ako ste to urobili?

Tomáš: Myslím, že som Majkovi povedal, či si nechce zahrať vo filme, a on povedal áno. Pôvodne som chcel, aby si vo filme zahral trochu inú úlohu. Scenár sa asi rok a pol upravoval a chvíľu hrozilo, že by detektíva hral Majk Spirit.

Majk: Čože?

Tomáš: A za jeho partnera som navrhoval Rytmusa. Majk, myslím, spomínal rapera Separa. Mala vzniknúť takáto detektívna dvojica. Lenže postupne sa línia vyšetrovateľov dosť rozvinula a už by nešlo len o jeden deň natáčania. Tak sme hľadali niečo iné. Keďže Majk je vysoký a dobre vyzerá, veliteľ zásahovej jednotky bola jasná voľba.

Majk: A nechcel som zomrieť.

Tomáš: To si dal ako podmienku.

Majk: Ja len preto, že už som v jednom filme zomrel a nechcel som zomrieť zasa. Jedna smrť stačí.

Tomáš: Bolo to ťažké, pretože väčšina mužských postáv vo filme zomrie. Veliteľ zásahovej jednotky však prežije.

V jednej pesničke z roku 2015 Majk Spirit spieva: Uveril som v svoj talent v roku 2002, Slávik zarobil v roku 2012, desať rokov práce. Uplynulo ďalších desať rokov a práve ide do kín film Invalid, na ktorom ste sa spolu s bratom Tomášom podieľali. Keď ste dostali ponuku na film, potešili ste sa či skôr zľakli?

Majk: Potešil som sa, ale veľmi, lebo Tomáša obdivujem a som jeho fanúšikom, je to skvelý kreatívny človek. Sám rád využívam jeho nápady na svoje klipy, rád spolupracujem na jeho tvorbe, keď je to vhodné. Pôvodný plán sa trochu menil, ale nakoniec je výsledok akurát.

Tomáš, takže ste Majka nemuseli dlho lámať, vedeli ste, že to vezme?

Tomáš: Nevedel som, ale už dlhšie sme sa bavili o tom, že by sa Majk rád objavil na pľaci. Len sme museli zo škály postáv nájsť tú vhodnú preňho, aby sme splnili jeho kritériá. A potom už bolo treba len zladiť naše termíny.

Majk: Moja manželka veľmi túžila po role v Invalidovi, je Ukrajinka a rada by si zahrala ruskú špiónku, ale taká postava sa tam nenachádzala.

To ste jej nemohli splniť?

Tomáš: Chcel som, ale príbeh je lokálny, nemá presah mimo hraníc mesta, kde sa odohráva. Nie je to síce uvedené, ale ide o komorný príbeh: hlavný hrdina zažíva trampoty, s ktorými sa vedia ostatní ľudia stotožniť. Nemá nadrozmerného nepriateľa ako mafiu či iluminátov, bojuje s malým zlom v malom meste. Do toho by ruský špión nezapadal. Bohužiaľ, na to teraz nebol priestor, ale ak raz vznikne Invalid 2 alebo Invalid 3: Tokio drift, tak jej rád napíšem rolu ruskej špiónky.

Ako ste vôbec prišli na nápad nakrútiť film Invalid?

Tomáš: Najskôr som počul dva príbehy, ktoré som rozoberal so svojou manželkou Vandou. Jeden bol o zvukárovi, ktorý si šiel kúpiť veľmi špecializovanú zvukovú súpravu na inzerát a jeho telo sa našlo až po dvoch rokoch, pričom ho identifikovali len podľa opasku a topánok. Druhý príbeh bol o inom mužovi, ktorý kdesi na poli padol do kanála, kde chýbal poklop a dva dni tam ostal, takže keď ho konečne našli a vytiahli, mal doživotné zdravotné problémy.

Obe historky boli tragické až depresívne, ale my sme si povedali, čo keby to ten muž prežil a chcel sa pomstiť? A aby to nebolo veľmi jednoduché, nemal zbraň, pretože cholerikovi ako on ju do ruky dá málokto. Takže sa z postavy postupne stal údržbár v mestskom múzeu, lebo tam má prístup k zbraniam. V tom múzeu je tiež výstava o Štefánikovi, jednom z najväčších hrdinov slovenskej histórie, a je tam vystavená jeho čapica aj zbrane z rôznych konfliktov až od 17. storočia. V múzeu sú síce nefunkčné, ale šikovný údržbár so zlatými rukami ich vie dať do parády. Chceli sme ľuďom, ktorí si divoké 90. roky odtrpeli, dať pomstiteľa a možno aj pocit zadosťučinenia.

Hneď bolo jasné, že je to rola ako stvorená pre Gregora Hološku?

Úprimne, nie. S jeho menom prišiel producent Maroš Hečko. S ním sme sa stretli náhodou, keď som v relácii 3 pódiá robil scenáristu a on tam bol hudobným dramaturgom. Raz sme sa rozprávali, on zistil, že som práve napísal prvú verziu scenára k Invalidovi. Povedal, že by si to rád prečítal, lebo to znie vtipne. Asi o dva dni mi volal s tým, že to chce natočiť! Zdalo sa mi absurdné, že chce na Slovensku točiť čiernu komédiu o vozičkárovi, ktorého naháňa polícia, lebo strieľa zo starých zbraní na mafiánov. A on na to, že presne to chce točiť. Film sa práve dostal do kín. Scenár bol fajn, ale režisér Jonáš Karásek to ešte o stupeň posunul. Teraz aj s vizuálnom a výbornou hudbou ten film funguje ako kompaktný celok.

Ako vám napadlo robiť čiernu komédiu práve z 90. rokov? Tomáš, vy ste ročník 1986, ako si spomínate na 90. roky?

Tomáš: Úplne super, od štyroch rokov si uvedomujem svoje bytie, neviem, ako to máš ty, Majk.

Majk: Ja si bytie uvedomujem od 15 či 16 rokov…

Tomáš: Boli sme na základnej škole.

Majk: Zasiahla nás Britney Spears –

Tomáš: … a mali sme tričko Backstreet Boys aj cédečko Kelly Family… To bola veľká hanba, ja som to musel nosiť, lebo Majkovi bolo malé.

Majk: Ja som ročník 1984, takže som bol na základnej škole. Nezažil som divokosť 90. rokov ako vo filme.

Prečo ste sa rozhodli pre žáner čiernej komédie?

Tomáš: Mrzí ma, keď sa pozriem na zoznam slovenských filmov a vidím, že tam dominuje sociálna dráma. Rád sa v kine bavím a chápem, že ľudia sa chcú v kine či divadle buď baviť, alebo trpieť. Na Slovensku v poslednom čase nebolo veľa zábavných filmov, skôr samé vážne témy. Ale aj vážna téma sa dá uchopiť s ľahkosťou. Takže keď si vezmete príbeh o chlapíkovi, ktorý skončí na vozíku, iný žáner to ani byť nemohol.

Majk: Asi je najťažšie robiť komédiu, ten humor nemusí sadnúť každému, ale myslím, že sa ten film vydaril.

Tomáš: Máme dosť nekorektný humor a trochu sme sa báli, či to bude fungovať správne. Ale pri skúšobných projekciách všetci reagovali smiechom. Nerobíme si žarty z invalida, ale z vecí, ktoré sa invalidom dejú. Vo filme sme poukázali na to, ako sú v spoločnosti často znevýhodnení – už prejsť prah dverí na vozíčku je náročné. Na jednej z predpremiér sme napríklad mali niekoľko vozičkárov a tí povedali, že sme nášmu hrdinovi mohli ešte viac naložiť.

Majk: Nie, nerobíme si žarty z invalidov, veď invalid je hlavný hrdina! Frajer, ktorý vyhrá. Ukazujeme, že ani takáto životná tragédia, keď človek príde o nohy, ťa nemusí zastaviť! Ja hrám maličkú scénu hneď v úvode, tak príďte načas do kina, aby ste tú scénu nezmeškali. Ale snívam o tom, že raz pre mňa Tomáš napíše veľký film. Toto som si len vyskúšal drobnú rolu, aby som videl, ako prebieha nakrúcanie.

Prečo sú vo filme sú „hlášky“ v záhoráčtine, ktorú používa hlavná postava v podaní Gregora Hološku?

Tomáš: Jonáš veľmi chcel, aby to hral Gregor, a to vo svojom prirodzenom jazyku. Keďže je zo Záhoria, šlo o záhoráčtinu. Jeho najlepšieho kamaráta hrá český herec Zdeněk Godla, známy z politicky nekorektného seriálu Most! U nás hrá po slovensky, pretože je síce Čech, ale má slovenské korene. Niektoré slová ho potrápili, ale inak hovorí výborne po slovensky. Vycestovali sme za ním do Prahy, urobili sme s Gregorom aj so Zdeňkom čítaciu skúšku a upravili sme dialógy tak, že film má teraz ostrý jazyk.

Majk: Je to taká slovenská tarantinovka.

Tomáš: Je to, akoby Quentin Tarantino režíroval Nedotknuteľných niekde na Balkáne. Je tam aj streľba, ale nemali sme toľko krvi…

No keď vám brat vo filme nechcel zomrieť…

Tomáš: Ale iné postavy zomreli rady.

Film využíva aj raperské „hlášky“, to bolo vďaka vám? Vo filme uvidíme aj Rytmusa.

Majk: Rytmusa oslovil Jonáš sám, potom sa pridal aj Vec, chceli vo filme viac raperov. Povedali sme si, že bude celkom cool, keď tam budú viacerí slovenskí raperi. S Rytmusom sa poznáme asi 20 rokov, od prvého koncertu, keď sme niekde v Martine robili predskokana Kontrafaktu. Stretávame sa niekoľkokrát ročne, je medzi nami rešpekt a úcta, robíme spoločne skladby, sme dobrí kamaráti.

Vy ste k filmu robili aj hudbu?

Majk: Tomáš mi navrhol, že by som mohol do filmu urobiť pesničku, a ja, že jasné. Preto som si film pozrel ešte v predpremiére v kine, aby som vedel, o čom to je. Snažil som sa použiť veľa vecí v atmosfére skladby, aby som vystihol film. Zároveň som chcel filmu dodať iný rozmer. Veľmi sa mi páči, ako sa film končí. Môj song nazvaný zatiaľ Peace bol inšpirovaný práve koncom filmu. Pôvodne sme mali rapovať spoločne s Rytmusom, ale on bude mať vlastný song a ja som na refrén zavolal Tinu, tá pesničke dodala čosi ženské.

Tomáš: Majkova pesnička je titulná, soundtrack robili ešte iní hudobníci. Hudba k filmu vznikala organicky, využíva rómsky motívy, cítiť tam nádych Balkánu, Kusturicu aj motívy z Winnetoua, ktoré sa objavia v deji. Pozorný divák objaví aj náznaky westernu.

Majk: Pre svoj singel som sa inšpiroval Winnetouom, pretože vinetuovky mám strašne rád. Moja skladba má oldschoolový nádych, lebo príbeh sa odohráva v 90. rokoch. Chcel som nájsť zlatý stred medzi 90. rokmi a súčasnosťou.

Vy ste teda radi v detstve pozerali winnetoua? Aj ste čítali knižky?

Majk: Knižky veľmi nie, Karla Maya sme veľmi nečítali, ale filmy sme milovali. Vždy sme sa pýtali, ktorí sú dobrí a ktorí zlí. A mama nám nikdy nevedela odpovedať, lebo to závisí od perspektívy. Moja dcéra ešte len pozerá Včielku Maju, ale určite jej časom predstavím aj Winnetoua.

Ako sa líši pracovný deň rapera a scenáristu? Podobajú sa alebo sú to dva rôzne životy?

Majk: Mám dvojročnú dcérku, momentálne je zo mňa family man, chcem si užívať jej detstvo. Mám to požehnanie, že som pánom svojho času a môžem byť s rodinou. Práve chystám nový album, takže ráno som s malou, potom idem okolo desiatej cvičiť, keď sa vrátim, dám ju spať. Keď sa zobudí, chvíľu sa pohráme a idem na pár hodín do štúdia. Keď sa vrátim, dáme si s manželkou večeru a drink a kukneme si epizódu nejakého seriálu na Netflixe a idem spať, aby som ráno 7.30 mohol byť zasa hore s malou.

Priam ideálny deň. A čo vy, Tomáš?

Tomáš: Ja som na voľnej nohe, nemám žiadne časy, kde kedy musím byť. Mám len termíny na odovzdanie. Keď sa ráno zobudím, chvíľu mi trvá, kým sa rozkukám, doobeda píšem veci, čo sa mi najmenej chcú, a poobede robím pohodovejšie texty. Väčšinou píšem dlho do noci, keď ma nikto nevyrušuje.

V akom čase ste písali Invalida? To bolo náročné či pohodové písanie?

Tomáš: Invalid si vyžadoval celodenné úsilie. Keď som si uvedomil, že má všetky stavebné bloky príbehu, samotný scenár som napísal za šesť dní. Ale musel som sa odizolovať od partnerky, nechodiť domov a len písať…

Majk: V tom múzeu?

Tomáš: Nie, v petržalskom byte. Bolo to šesť dní sústredeného písania a myslím, že to bolo niekedy v roku 2019. To už bola vonku vianočná rozprávka (Vianočné želanie) a trochu ma zaskočilo, ako rýchlo sa začali ďalšie práce na Invalidovi. Myslel som si, že v slovenských podmienkach sa to nedá dobre realizovať, aby film vyzeral vizuálne dobre a neskĺzol do sociálnej drámy.

Za normálnych okolností ste ako často spolu? Vidíte sa každý deň?

Majk: Práveže dosť málo, Invalid nás aspoň spojil. Bolo dobré vidieť Tomáša vo svojom živle – ako bosa na pľaci.

Je obávaný?

Majk: Je, dobrý bol.

Tomáš: Ja som tam bol ako druhý asistent réžie.

Majk: Ale viackrát som videl, že s ním hlavný režisér konzultoval veci.

Tomáš: Hľadali sme spolu riešenia, rešpektoval môj pohľad, lebo sa mu páčil scenár. Jeden z najťažších natáčacích dní bol v rómskej osade. Hrali tam neherci Rómovia, boli to náročné scény a do toho nám prišiel Rytmus.

Majk: Chceli by sme sa s Tomášom stretávať častejšie, preto ho oslovujem aj na moje klipy. Každý máme svoj život, prácu.

Vo filme máte veľa hercov so zmyslom pre humor…

Tomáš: Priznám sa, nepoznal som herca Dana Fischera, ale hneď, ako som ho videl na pľaci, bol som nadšený. Vyhral sa s mimikou aj s gestami. Spolu s Ivom Gogálom hrajú vyšetrovateľov, Zdeněk Godla hrá Róma a najlepšieho kamaráta údržbára Laca v podaní Gregora Hološku. Hrá tam nielen Majk Spirit, ale aj Vec. Viacerí ho tam nespoznali. Rytmusa tiež niektorí na prvý pohľad nerozpoznali, ale Tina hneď dostala záchvat smiechu z jeho kostýmu a parochne. Rytmus hrá Džeka, ktorý má vlastnú bandu a slúži ako pešiak vyšším mafiánom.

Objaví sa tam v mikroscéne aj youtuber GoGo a mihnú sa aj Peťa Polnišová, Mišo Kubovčík, Tomáš Hudák či Lukáš Latinák. Sväťo Malachovský je slizký starosta, Oľga Belešová je riaditeľka múzea. A Sandra Lasoková hrá sestru Zdeňka Godlu – je to výnimočná rómska herečka. Šla za príbuznými a snažila sa odpozorovať ich správanie, mala veľmi profesionálny prístup, naštudovala si všetky aspekty svojej postavy. Hrá ženu, ktorá vychováva deti v rómskej osade, ale chce pre ne lepšiu budúcnosť. Chce, aby z nich vyrástli dobrí chlapci, a nemá to ľahké.

Tomáš, vy máte veľmi široký záber. Napísali ste scenár rozprávky Vianočné želanie, ale robili ste aj rôzne galavečery ako Slnko v sieti, Športovec roka. Aké je oproti tomu tvoriť čiernu komédiu?

Tomáš: Ak si tento rozhovor bude čítať nejaký nádejný scenárista, nechcem ho odradiť. Filmy na Slovensku si môže slovenský scenárista dovoliť robiť iba vtedy, ak má naozaj dosť inej práce. Gro mojej práce sú galavečery, relácie, dokumenty, najrôznejšie televízne žánre. Rozprávku som napísal viac-menej pre našu mamu, ktorá ich rada pozerá. Chcel som, aby si mala na Vianoce čo pozrieť. Tak vzniklo Vianočné želanie. Invalida som si písal pre seba. S Marošom Hečkom teraz spolu píšeme scenár k filmu Konečne máme republiku, do ktorého by mala vstúpiť kanadská koprodukcia. Je to pelíškovský žáner, teda ťažká téma s láskavým humorom.

Majk: A pre mňa Tomáš napísal muzikál Génius noci, lebo pred pár rokmi ma chceli dostať do muzikálu. Povedal som, že jedine ak to napíše Tomáš. Aj to napísal, len potom prišiel covid a nerealizovalo sa to. Tomáš mi to napísal na mieru ako raperský muzikál, je výborný, hádam to jedného dňa zrealizujeme.

A spolupracovali ste aj na dokumentárnom cykle ŠtB: Prísne tajné. K tomu ste sa ako dostali?

Tomáš: Tibor Búza ma oslovil ako scenáristu a režiséra. Vedel, že som pracoval na Slovenskom panteóne – robil som časti o Štefánikovi, Jánošíkovi, Gabčíkovi a Hlinkovi. Vedel som, ako to funguje, od historikov sme dostali rešerše a podklady, spracoval som scenáristicky tri témy. Režisérsky som robil časť ŠtB a hokej o prepojení ŠtB a vrcholového športu. Pomohlo mi to, lebo téme ŠtB sa venuje aj film Konečne máme republiku.

Majk, vy sledujete bratovu tvorbu, napríklad dokumenty o ŠtB?

Majk: To som nevidel, brat ma neupozornil, televíziu nepozerám, skôr Netflix, ale veľmi sa mi páčila jeho rozprávka Vianočné želanie. Až sa mi nechcelo veriť, že to je slovenská rozprávka. Telku zapínam už len kvôli Tomášovi.