Kiná sú plné slovenských filmov, ale diváci chýbajú

Nasledujúcich päť rokov povedie Audiovizuálny fond (AvF) Peter Badač. V rozhovore pre Pravdu priblížil, aký je stav slovenskej audiovízie, aké úskalia na ňu striehnu a čo by sa mohlo v podpornej činnosti fondu zmeniť.

16.02.2023 08:00
Peter Badač Foto:
Peter Badač.
debata (9)

V akej kondícii je slovenská audiovizuálna kultúra a s akou ambíciou vstupujete do vedenia fondu?

Slovenskú audiovíziu v posledných rokoch ovplyvnil najmä covid. Od roku 2017 až po rok 2020 tesne pred pandémiou kontinuálne rástol záujem o slovenské filmy v našich kinách, napríklad Sviňa dosiahla tristotisíc divákov. Slovenský film oslovil publikum, s čím súvisel aj vzrastajúci záujem súkromných investorov. Teda smerovanie bolo dobré, pandémia však všetky tieto snahy zmarila. Vrátili sme sa kvôli nej vzad a chvíľu potrvá, kým budeme opäť na úrovni roka 2017.

Ako to pociťuje fond?

Odráža sa to na financovaní, pretože príspevky fondu sa vypočítavajú spätne. Aktuálny príspevok na rok 2023 sa vyrátal z obratov za rok 2021, keď boli kiná zatvorené viac ako polovicu roka. Hospodárenie fondu bude poznačené covidom a bude trvať, kým sa kondícia zlepší.

Čakajú nás roky skromnosti, čo však môžeme vnímať aj ako výzvu povedať si, čo má a čo nemá zmysel podporovať a zamyslieť sa nad tým, či je doterajšie nastavenie udržateľné pri aktuálne zníženom množstve financií.

Rozpočet ovplyvňuje aj divák. V tomto roku bude mať premiéru približne 60 slovenských produkcií a koprodukcií. Nie je to na naše publikum priveľa?

Mnohé filmy sa podokončovali, mnohé počas pandémie stáli, pretože situácia v kinách nebola ideálna. V tomto roku budú kiná plné slovenských filmov, ale, bohužiaľ, diváci v kine stále chýbajú. Prognózy hovoria o jednom až dvoch rokoch, kedy sa vrátime na predcovidovú úroveň.

peter badač Čítajte viac Novým riaditeľom Audiovizuálneho fondu je Peter Badač

Ako vaša producentská prax ovplyvní novú profesiu?

Neskromne povedané, je výhodou pre audiovizuálne prostredie, že sa riaditeľom fondu stal človek, ktorý pozná praktickú stránku a uvedomuje si všetky detaily, ktoré súvisia s krízou. Viem relatívne rýchlo a flexibilne zareagovať na špecifické potreby prostredia, ktorému rozumiem.

Mojou výhodou je, že riešenia vidím alebo viem, kde ich hľadať a mám sa o nich s kým rozprávať v zahraničí, pretože veľakát sa môžeme inšpirovať dobrou praxou práve tam.

Ako si predstavujete ideálne fungovanie tejto inštitúcie aj v súčinnosti so štátom a verejnoprávnou televíziou?

To je veľmi ťažká otázka a ako riaditeľovi mi neprináleží o nej rozhodovať. Mojou náplňou je otvárať diskusiu a manažovať ju. Je tu pluralita názorov subjektov aktívnych v audiovízii, od tvorcov, producentov, distribútorov cez vysoké školy a televízie a každý sleduje svoj záujem.

Fond by mal počúvať všetkých, podnecovať diskusiu a snažiť sa hľadať niečo, čo bude slúžiť všetkým. Ideál nikdy nevytvoríme. Je ťažké zavďačiť sa každému, ale viem si predstaviť, že vytvoríme niečo, čo bude funkčné a bude pomáhať rozvíjať slovenskú audiovíziu.

Ako ju ovplyvňuje kríza v RTVS a jej oslabená schopnosť nadväzovať externú spoluprácu?

Rozšíril by som to aj na Vysokú školu múzických umení a Slovenský filmový ústav. Všetky tri subjekty nie sú momentálne štátom dostatočne financované, aby plnili svoje základné úlohy. Plnia ich len vďaka tomu, že sa môžu ako žiadatelia uchádzať o podporu z Audiovizuálneho fondu a množstvo projektov tak spolufinancuje fon­d.

Pri SFÚ sa bavíme o publikačnej činnosti, pri VŠMU je to produkcia bakalárskych a magisterských filmov a pri televízii produkcie televíznych dokumentov a dokumentárnych sérií či večerníčkov pre deti. Fond supluje štát, ktorý nie je schopný financovať svoje organizácie, ale to nemá byť naša úloha.

Predstavme si, že by štát všetky tieto inštitúcie financoval dostatočne. Čo by to znamenalo pre fond?

Mohli by sme sa začať zameriavať na podporu nezávislých tvorcov. V televíznej tvorbe sa sústrediť na podporu výnimočných televíznych diel, ktoré prekračujú hranice štandardnej televíznej produkcie, majú potenciál osloviť zahraničných vysielateľov alebo festivaly a boli by prínosné pre rozvoj prostredia.

Čo by sa muselo stať, aby sme takú prax zaviedli?

To je otázka širšej diskusie a smeruje k politikom. Muselo by sa stať, že sa kultúra nebude vnímať ako popoluška na okraji a kompetentní si uvedomia, že kultúrny a kreatívny priemysel vie generovať ekonomicky veľmi zaujímavé čísla.

Na rozdiel od veľkých automobiliek či iných investorov, ktorí odchádzajú do lepších podmienok za lepšími ponukami, umelci odtiaľto po dosiahnutí zámerov zväčša neodídu.

Peter Badač

  • Filmový producent, pôsobí na Slovensku aj v Česku
  • Podieľal sa na vzniku viacerých úspešných animovaných filmov (Pandy, Nina, Šarkan, SH_T HAPPENS) a celovečerných hraných filmov Špina či Svetlonoc
  • V roku 2007 ukončil štúdiá na Katedre produkcie a manažmentu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave
  • Vzdelanie si rozšíril na Katedre produkcie Filmovej a televíznej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe
  • Titul PhD. získal v roku 2017 na VŠMU s témou dizertácie Trendy vo vývoji nových televíznych seriálov
  • Absolvoval zahraničné študijné pobyty v Argentíne a v USA
  • V rokoch 2008 – 2010 pôsobil ako projektový manažér v Českej filmovej a televíznej akadémii v Prahe
  • Od roku 2010 bol producentom vo filmovej produkčnej spoločnosti BFILM
  • Pôsobí aj ako programový riaditeľ filmového festivalu Finále Plzeň

Pred dvoma rokmi ste sa stali členom poradnej Rady pre kultúru a kreatívny priemysel, kde zastupujete audiovíziu. Funguje nejaká diskusia?

Vymenovali ma, ale nestretli sme sa ani raz.

Je proces hodnotenia projektov dostatočne efektívny a transparentný?

Otvoríme diskusiu s členmi odborných komisií aj so zástupcami žiadateľov z rôznych asociácií a vypočujeme si, čo považujú za potrebné riešiť. Budem preferovať vznik špecializovaných výziev, nielen podľa delenia na hrané a dokumentárne diela.

Mojím snom je väčšia priorita pre debutantské diela, pretože vidíme, že práve títo tvorcovia prekračujú zaužívané stereotypy a úspešne reprezentujú našu kultúru aj v zahraničí. Tiež som za podporu projektov tematizujúcich opomínané menšiny, ktoré v globálnej súťaži často zaniknú.

Vznikla výzva pre krátke, študentské a stredometrážne diela, kde je väčší priestor experimentovať, čo sa pred komisiami ťažšie obhajuje. Ako nájsť zdravý pomer podporených projektov medzi umeleckými a komerčnými filmami?

Fond ako inštitúcia sa nemôže zameriavať na podporu jedného typu projektov, pretože je verejnoprávna inštitúcia a sčasti platená z daní. Preto by mala napĺňať potreby a očakávania širokého spektra divákov.

Fond má podporovať umelecky hodnotné aj komerčné filmy. Kvalitný mainstream dokáže priblížiť dôležitú tému a zostať ústretovejší voči väčšinovému publiku. Cesta teda vedie cez podporu na oboch stranách, aby tvorcovia dostali možnosť vyvíjať sa.

Peter Badač Čítajte viac Producent Peter Badač: Pri filmoch musíme byť odvážni

Už dlhšie zaznievajú hlasy, že čiastka uvoľnená na podporu dokumentárnych diel je omnoho nižšia ako financie pre hrané a televízne diela. Čo s tým?

Diskusia na túto tému patrí medzi moje priority. Viem aj o probléme v distribúcii. Tvorcovia sú kvalitní, ale oproti autorom v hranom filme sú znevýhodnení, aj napriek tomu, že hranica medzi týmito druhmi sa stiera a aj u nás často vznikajú hybridné formy. Možno je namieste otázka, či neupustiť od delenia na hraný a dokumentárny projekt.

Podľa čoho by ste vy ako člen komisie film hodnotili?

Na to je veľmi ťažké odpovedať, nedá sa to generalizovať. Keby som mal hovoriť za seba, pri debutoch nepovažujem za najdôležitejšiu súčasť projektu scenár, pretože autori ešte nie sú skúsení a skúmajú svoje možnosti. Hovoriť by za nich mali ich krátke filmy. Scenár je, samozrejme, dôležitý, ale bavil by som sa o téme a spôsobe spracovania.

Až keď dostanete možnosť nakrútiť prvý film, môžeme posúdiť, či sa podarilo dosiahnuť zámer. Uvedomujem si, že tento názor nezdieľajú všetci. Sú takí, ktorí považujú scenár za základ a je jedno, či ho napísal debutant, alebo je jeho autor v audiovízii štyridsať rokov.

A ak sa uchádza o podporu autor, ktorý získal cenu na prestížnom festivale s predošlým filmom?

Mali by sme uvažovať o tom, či mu napríklad neudeliť automatickú podporu na ďalší film. Keď niekto dokázal zaujať v kinách alebo na festivaloch, mal by dostať šancu na ďalší projekt. Viem si predstaviť, že taká forma podpory by sa zautomatizovala. Audiovízia sa vyvíja, inšpirujeme sa zahraničím a verím, že budeme schopní reagovať na výzvy budúcnosti.

Aké sú priority fondu?

Fond má aj v súčasnosti dobre nastavené priority: podpora žánrových filmov, tvorby pre deti, distribúcie, ale problémom je, že hoci sa deklarujú, v praxi sa nevykonávajú. Chcel by som dosiahnuť, že ak je niečo vyhlásené za priority, malo by to byť aj vidieť. Či už zavedením percentuálnej kvóty alebo bodovým zvýhodnením uprednostňovaných tém. Aby ťažili z toho, že sú priorita.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #rozhovor #Audiovizuálny fond #Peter Badač